(misha1804,  0)

Finančné investície

Finančné investície sú takzvané finančné prostriedky po použití, čiže finančné prostriedky nadobúdajúce formu investícií. Investície môžeme opísať ako tok výdavkov, ktorý zvyšuje kapitálovú zásobu. Výsledkom investovania je ďalší rast budúcej produkcie, ako aj rast príjmov. ( ŠÍBL, D. a kol.,2002) Investície môžeme rozdeliť na reálne a finančné, ich charakter závisí od ich využitia.

Členenie investícií

Investícia pre podnik znamená dlhšie viazanie svojich finančných prostriedkov, z ktorých sa v budúcnosti očakáva istý prínos čiže zisk. V závislosti na tom, aký druh majetku podnik investíciou získa, možno investície deliť na (Vlachynský et al, 2009, s. 235):

  • hmotné investície – ide o investície, ktorých výsledkom je dlhodobý hmotný majetok alebo obežný majetok zväčša zásoby,
  • nehmotné investície – ich výsledkom je nehmotný majetok napr. oceniteľné práva ako patenty, licencie, softvér, obchodná známka, oceniteľné práva ako patenty,
  • finančné investície – jedná sa o investície ktorých výsledkom je napr. podiel na majetku iného podniku alebo krátkodobé cenné papiere ako obežný majetok.

Dlhodobé investície podniku predstavujú tú časť peňažných výdavkov, ktorých sa očakávané príjmy predpokladajú v priebehu dlhšieho časového obdobia čo v praxi zväčša znamená viac ako jeden rok. Tieto spomínané peňažné výdavky nazývame kapitálovými výdavkami. Pri prevádzkových výdavkov je očakávaná výnosnosť zväčša v rámci jedného roka.

Z dôvodu potrieb podniku sledovať makoekonomické veličiny, financovanie podniku a účtovníctva je dôležité investície definovať presnejšie. A tak z makroekonomického hľadiska rozlišujeme (Valach, 2006, s. 17-20) investície na hrubé investície a čisté investície.

Hrubé investície

Hrubé investície predstavujú prírastok investičných statkov za dané obdobie. V dnešnej metodike národných účtov sa do nich implikujú pod názvom tvorba hrubého kapitálu nasledujúce časti:

  • zaobstaranie a úbytok hmotných fixných aktív (týka sa to hlavne budov, zariadení a strojov),
  • zaobstaranie a úbytok nehmotných fixných aktív (napr. licencie, patenty),
  • zmena stavu zásob (aj strategické vládne rezervy).

Hrubé investície si nesieme zamieňať so stavom investičných statkov k určitému okamžiku. Zatiaľ čo investície predstavujú tonovú veličinu za určité obdobie, ktoré obnovuje eventuálne rozširuje investičné statky, investičné statky sú stavová veličina k určitému okamžiku. Dôležité je si uvedomiť, že medzi hrubé investície zahŕňame aj zmeny zásob avšak predmety dlhodobej spotreby na uspokojenie konečnej spotreby domácnosti ako aj zmeny zbraní zaobstarané vládou na vojenské účely sem nepatria.

Čisté investície

Čisté investície predstavujú hrubé investície znížené o znehodnotený kapitál zväčša kapitálovou spotrebou alebo odpismi. Čisté investície tvoria podstatne menej než jednu polovicu hrubých investícii.

Reálne investície

Reálne investície sú vtedy, ak sa investícia premení na reálny produkt, môžu to byť stroje, zariadenia, budovy a pod. Takýto typ možno financovať napríklad z úverových zdrojov, vtedy ak veritelia požičiavajú dlžníkom prostredníctvom úverov. Samozrejme očakávaný zisk – výnos má nastať v podobe úroku. Pri takomto type sa po dohodnutom čase požičané prostriedky vrátia a nadobudnutý výnos je ziskom pre veriteľa.

Najväčšou výhodou je ich reálna podoba a ich užitočnosť. V nehnuteľnostiach je možné bývať alebo ich prenajímať , archivované víno je možné vypiť alebo ďalej predať. Nevýhodou takýchto reálnych aktív je ich nižšia likvidita, to znamená nižšiu rýchlosť ich premenlivosti na peniaze. Reálne investície sú podnikanie, nehnuteľnosti, vzácne predmety, hnuteľnosti a pod.

Finančné investície

Medzi finančné investície patria napríklad vklady do peňažných vkladov, životného či dôchodkového poistenia do cenných papierov. V prípade veriteľov ide o finančný kapitál získaný predajom cenných papierov a čo sa týka investorov, tí ich nakupujú kvôli výnosu. Pri cenných papieroch, ktoré predstavujú nárok ich majiteľa na požičanú sumu, táto suma predstavuje investovanú sumu finančných prostriedkov, je to však aj nárok majiteľa aj na dividendu, úrok a iný kapitálový výnos.

Na finančnom trhu sa predaj a nákup cenných papierov uskutočňuje prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, ktorými sú najčastejšie investičné spoločnosti, banky a obchodníci s cennými papiermi. Finančné investície sú dlhopisy, peňažné vklady.

Investície do finančného majetku

Na finančnom trhu zabezpečujú spoločnostiam kapitál a ďalšie rozvíjanie finančné investície do rôznych inštrumentov. Ako sme už spomínali v predošlých častiach tejto práce, cenné papiere tvoria najväčšiu časť finančných, ale nehmotných investícií hlavne z hľadiska frekvencie a objemu využitia.

Pre lepšie pochopenie sme sa rozhodli bližšie sa zaoberať základnými finančnými inštrumentmi, medzi ktoré patria akcie, dlhopisy a finančné deriváty.

Dlhopisy

Ako sme už v predchádzajúcej časti uviedli dlhopisy sú cenné papiere, ktoré vydávajú vlády, podniky, verejné inštitúcie, mestá, obce alebo medzinárodné inštitúcie, aby získali kapitál od investorov. Dlhopis vyjadruje dlžnícky záväzok emitenta voči veriteľom, je to dlhový alebo úverový cenný papier. Základnou charakteristikou je, že majú svoju dobu splatnosti a sú vydávané až na výnimku na dobu určitú.

Dlhopismi sa zaoberá aj Zákon č. 530/1990 Z. z. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, tento zákon definuje dlhopis ako „cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.“

Investori ich nakupujú, lebo s ich držbou je spojená pravidelná výplata takzvaného kupónu, čo je úrok z požičanej sumy. V dobe splatnosti je dlhopis investorovi splatený vo výške menovitej hodnoty, je to možné jednorazovo alebo v splátkach. Dlhopisy majú svoju:

  • trhovú hodnotu, čo je stanovená cena na burze, dlhopisy majú aj
  • menovitú hodnotu, hodnota, ktorú investor dostane v deň splatnosti dlhopisu
  • emisný kurz a to je cena, za ktorú je dlhopis pri jeho vydaní emitentom predávaný investorom.

Dlhopisy sa používajú vo viacerých podobách ako:

  • vkladové listy vydávané bankami ako potvrdenie o vklade, majú dobu splatnosti od 1 mesiaca do niekoľko rokov, výnos úrokový je u nich vyšší ako pri termínovaných,
  • vo forme obligácie, kde je doba splatnosti 5 a viac rokov,
  • ako hypotekárne záložné listy, ktoré patria medzi najbezpečnejšie cenné papiere, vydáva ich hypotekárna banka a poskytujú sa hypotekárne úvery. Takéto pohľadávky sú zabezpečené zástavným právom k nehnuteľnostiam. Vydané na 5 ako aj viac rokov.

Rating a ratingové hodnotenie pri dlhopisoch

Rating môžeme charakterizovať ako nezávislý pohľad na finančné zdravie spoločnosti, s vysoko odborným názorom na finančnú stabilitu dlžníka a na riziko. Rating sa využíva ako najdôležitejší ukazovateľ pri dlhopisoch. Je to signál dôveryhodnosti emitenta dlhopisu. Ten vyjadruje hodnotenie úverovej bonity dlhopisových emitentov.

Poznáme viacero druhov ratingov:

  • rating štátov,
  • rating finančných inštitúcií,
  • rating subjektov bankového sektora,
  • rating ostatných finančných inštitúcií,
  • rating priemyselných subjektov,
  • rating poisťovacieho sektora,
  • rating nefinančných inštitúcií,
  • rating subjektov,
  • rating subjektov služieb,
  • rating miest a obcí,
  • rating projektov,
  • rating emisií.

Ratingové hodnotenie vytvárajú ratingové agentúry, ich úlohou je poskytovať účastníkom transakcií na finančnému a kapitálovom trhu rôzne druhy finančných, ako aj nefinančných analýz a kategorizácií rizík. Rating spoločnosti sa dá opísať vyjadrením názoru na finančnú stabilitu a silu dlžníka, jeho dôveryhodnosť a kredibilitu z hľadiska schopnosti splácať svoje budúce záväzky. Rating vyjadruje mienku o schopnosti pripravenosti a ochote dlžníka splácať svoje záväzky v deň splatnosti.

Hodnotenie ratingu jednotlivých agentúr sa trošku delí. Kódy ratingu sú označené predovšetkým písmenami abecedy, podľa postupnosti A je hodnotenie najlepšie a rating končí písmenom D, čo predstavuje najnižšie hodnotenie. Ako si môžeme pozrieť na tabuľke 1, máme tam rozdelenie ratingových stupníc z jednotlivých ratingových agentúr. Riziko v uvedenej tabuľke je rozdelené do dvoch stupňov, investičného a špekulatívneho, ktoré je vysoko rizikové, avšak ponúka nadpriemerný ziskový potenciál.

Nielen každá agentúra má svoje hodnotenie, ale dokonca sa odlišujú aj v rozdelení časového horizontu, rating sa rozdeľuje na krátkodobý a dlhodobý.


Zdroje a literatúra

  • FETISOVOVÁ, E. et al. 2009. Podnikové financie. Bratislava : Iura Edition, 2009. 177 s. ISBN 978-80-8078-259-7.
  • FOTR, J. et al.2011. Investiční rozhodování a řízení projektů. Praha : Grada, 2010. 416 s. ISBN 978-80-247-3293-0.
  • HOLMAN, R. 1999. Ekonomie .5.vyd. Praha : C. H. Beck, 1999. 726 s. ISBN 80-7179-255-1.
  • CHAJDIAK, J. 2009. Ciele a meranie ekonomiky firmy. Bratislava : Statis, 2009. 71s. ISBN 978-80-85659-56-6.
  • KUPKOVIČ, M. 2002. Podnikové hospodárstvo komplexný pohľad na podnik. Bratislava : Sprint, 2002. 461s. ISBN 80-888-4893-8.
  • MAJDÚCHOVÁ, H. et al. 2008. Podnikové hospodárstvo pre manažérov. Bratislava : Iura Edition, 2008. 244 s. ISBN 80-807-8200-8.
  • MAJKOVÁ, M. 2008. Možnosti financovania malých a stredných podnikov v SR. Brno: Tribun EU, 2008. 204 s. ISBN 978-80-7399-590-4.
  • NÝVLTOVÁ, R. et al. 2010. Finanční řízení podniku moderní metódy a trendy. Praha : Grada, 2010. 208 s. ISBN 978-80-247-3158-2.
  • POLÁCH, J. et al. 2012. Reálné a finanční investice. 1 vyd. Praha : C. H. Beck, 2012. 280 s. ISBN 978-80-7400-436-0.
  • RAIS, K. et al. 2006. Řízení rizik ve firmách a jiných organizacích. Praha : Grada, 2006. 300 s. ISBN 80-247-1667-4.
  • Ratingové hodnotenie. Dostupné na: < http://www.fxstreet.cz/rating-sp-moodys-a-fitch.html>
  • RŮČKOVÁ, P. et al.2012. Finanční management. Praha : Grada, 2012, 296 s. ISBN 978-80-247-4047-8.
  • SEDLÁK, M. et al. 2010. Podnikové hospodárstvo. Bratislava : Iura Edition, 2010. 352 s. ISBN 978-808-8078-317-4.
  • ŠÍBL, D. A kol.,: Veľká ekonomická encyklopédia, 2002, s. 967 SPRINT, Bratislava 2002. ISBN: 80-89085-04-0.
  • VALACH, J. 2006. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. Praha : Ekopress, 2006. 465 s. ISBN 80-86929-01-9.
  • VLACHYNSKÝ, K. et al. 2009. Podnikové financie. Bratislava : Iura Edition, 2009. 524 s. ISBN 978-80-8078-258-0.
  • Zákon číslo 530/1990 Dostupné na :< http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_UplneZneniaZakonov/Z5301990.pdf>
  • Autor fotky: Kučo

Pridaj komentár