Definícia pojmu ekonomika

Ekonomika je celistvý súbor všetkých ekonomických činností danej krajiny alebo štátu, súhrn odvetví a druhov výroby národného hospodárstva; štruktúra, organizácia a stav národného hospodárstva istej krajiny. Ekonomika je časť spoločenského života, súhrn činností a zariadení, zameraná na materiálne udržiavanie a zabezpečovanie ľudského života. Je to oblasť spoločenskej činnosti, prostredníctvom ktorej sa vyrábajú, rozdeľujú, vymieňajú a spotrebúvajú statky. Pod pojmom ekonomika sa chápe aj spôsob organizovania výrobnej činnosti resp. výrobná činnosť. Ekonomika je praktická hospodárska činnosť ľudí zameraná na uspokojovanie potrieb. Základné ekonomické problémy sú: Čo vyrábať? Ako vyrábať? Prekoho vyrábať?

3 základné ekonomické otázky

3 základné otázky, ktoré rieši ekonomika:

  1. ako vyrábať?
  2. čo vyrábať?
  3. pre koho vyrábať?

Všeobecná ekonomická teória

Výraz „oikonómia“ (oikos – dom, nomos – zákon) vznikol zásluhou Xenofóna, chápaná ako veda o pravidlách domáceho hospodárstva, v roku 1776 ekonomika ako samostatná veda (Všeobecná ekonomická teória) (Bohatstvo národov), „ekonómia“ od čias Marshalla, „economics“ v 20. storočí.

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. Predpokladá racionálne správanie, využíva poznatky iných vied (interdisciplinárna veda). Vychádza z existencie domácností, firiem a štátu:

  • domácnosti – spotrebitelia statkov a služieb, ponúkajú výrobné faktory
  • firmy – nakupujú výrobné faktory, ponúkajú tovary a služby
  • štát – podieľa sa na vytváraní dopytu a ponuky po tovaroch a službách, dozerá a riadi pravidlá hry

Ekonomické systémy

Ekonomický systém charakterizuje typ vlastníctva, spôsob rozhodovania, druhy rozhodovacích nástrojov a mechanizmov. Ekonomické systémy delíme na tri základné typy:

  1. zvyková ekonomika – zvykový ekonomický systém je málo rozvinutý ekonomický systém, ktorý je historický prekonaný. Takýto typ ekonomiky existoval už vo feudálnej, otrokárskej politike. Základné ekonomické otázky sa prenášali z generácie na generáciu.
  2. príkazová ekonomika – príkazový ekonomický systém je spojený s centrálne plánovanou ekonomikou, ktorá bola založená na existenciu centra (politická strana, ktorá rozhodovala o výrobe, rozdeľovaní a aj spotrebe prostredníctvom nereálnych plánov, ktoré boli prenášané na nižšie články riadenia). Prevažná existencia štátneho vlastníctva; existovalo monopólne postavenie; dochádzalo k netrhovému stanoveniu cien a miezd, úrokových sadzieb, menových kurzov a iných nástrojov hospodárskej politiky. História potvrdila, že je príkazová ekonomika je neefektívna a nie je schopná sama riešiť hlavné ekonomické problémy.
  3. trhová ekonomika – trhový ekonomický systém – nazýva sa aj voľná trhová ekonomika a predstavuje usporiadanie, v ktorom má dominantné postavenie trh. Trh rieši základné eknomické problémy a to cenovú politiku a tvorbu miezd. Pre trhovú ekonomiku je znakom súkromné vlastníctvo, rozhodovanie je decentralizovné. V čistej podobe trhová ekonomika neexistuje. Viac sa dočítate v sekcii Trhová ekonomika a trhový mechanizmus.

Reálna ekonomika

Reálna je zmiešaná ekonomika, v ktorej určitú funkciu tu plní aj štát, ktorý legislatívne zabezpečuje fungovanie ekonomiky, stará sa o systém sociálneho zabezpečenia vojenskú obranu. Štát teda vytvára právny rámec celej ekonomiky.

Definícia pojmu ekonómia

Ekonómia sa zaoberá rozhodováním o efektívnom využívaní vzácnych zdrojov na výrobu užitočných statkov a o ich rozdeľovaní medzi členov spoločnosti. Efektívnosť znamená maximálne využitie zdrojov. Ekonómiu členíme na mikroekonómiu, ktorá skúma správanie sa jednotlivých častí ekonomiky, a makroekonómiu, ktorá skúma ekonomiku ako celok. Ekonómia je spoločenská veda (časť hospodárskej vedy), ktorá skúma na základe čoho a akým spôsobom spoločnosť rieši problém vzácnosti zdrojov. Skúma aj ekonomické vzťahy vznikajúce medzi subjektami, vyslovuje prognózy a formuluje ekonomické zákony, ato prevažne na základe metriky. V tradičnom stredoeurópskom delení sa rozlišuje ekonómia (národohospodárska náuka) a podniková ekonomika (podnikovohospodárska náuka). Niekedy sa pod tento termín zaraďuje aj podniková ekonomika a termín ekonómia potom splýva s termínom ekonomické vedy.

Ekonómia je spoločenská veda, ktorá nám hovorí ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. Na rozdiel od ekonómie je ekonomika ekonomický systém konkrétnej krajiny. Pojem ekonómia sa používa spolu so synonymom všeobecná ekonomická teória na označenie spoločensko-vednej disciplíny, alebo inak povedané vedeckej teórie o optimálnej voľbe alternatív, teda o ekonomike.

Kategorizácia ekonómie

Ekonómiu môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk.

  • Podľa rozsiahlosti priestoru, ktorý skúma
    • makroekonómia – tá časť ekonomickej teórie, ktorá skúma fungovanie ekonomického systému ako celku. (Makroekonomické ukazovatele Slovenska 1993 – 2020)
    • mikroekonómia – skúma jednotlivé subjekty a ich správanie. Subjektmi sú spotrebitelia a firmy.
  • Podľa prístupu ku skúmaniu ekonomickej reality
    • pozitívna ekonómia – zaoberá sa popisom ekonomických javov a skúseností v ekonomike.
    • normatívna ekonómia – vychádza z pozitívnej ekonómie a zaoberá sa tým ako by mali veci vyzerať.

Funkcie ekonómie

  1. poznávacia funkcia – skúma kvantitatívne a kvalitatívne ekonomické javy.
  2. praktická alebo pragmatická funkcia – súvisí s transformáciou teoretických ekonomických subjektov.
  3. metodologická funkcia – poznatky všeobecnej ekonomickej teórie sú metodologickým základom špeciálnych ekonomických disciplín.

Vzťah ekonómie k iným disciplínam

Ekonómia je teoretická disciplína, z ktorej vychádzajú a na ňu nadväzujú ďalšie vedné disciplíny, ako je hospodárska politika, financie a mena, medzinárodný obchod, marketing. Ekonómia spolupracuje aj s inými pomocnými vedami, ako sú napr.:

Prehľad ekonomických teórií

Prehľad ekonomických teórií nájdete na stránke Ekonomické teórie od histórie po súčasnosť. Uvedené teórie sú zdrojom a východiskom moderných teórií trhového hospodárstva, o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových ekonomík. Pozrite si prehľad vývoja ekonomického myslenia v skratke. Na konci stránky nájdete prehľadné tabuľky etapami vývoja ekonomického myslenia a najvýznamnejších ekonómov v histórii.

Svetová ekonomika

Hospodárstvo predstavuje súhrn všetkých činností hospodárskeho charakteru zameraných na uspokojenie potrieb. Je to sústava, ktorá hospodári.

Národné hospodárstvo je sústava hospodárstiev na území určitého štátu.

Svetové hospodárstvo alebo svetová ekonomika predstavuje všetky národné hospodárstva jednotlivých štátov sveta, ako aj celý systém medzinárodných ekonomických vzťahov vyplývajúcich z medzinárodnej deľby práce a existujúceho svetového trhu.

Medzinárodné ekonomické vzťahy znamenajú súhrn makroekonomických vzťahov a väzieb, z ktorých najdôležitejšiu úlohu zohráva zahraničný obchod, t. j. bezprostredný dovoz a vývoz tovarov, služieb i kapitálu. V oblasti medzinárodných ekonomických vzťahov, resp. v zahraničnoobchodnej politike, môže určitá krajina uplatňovať 2 základné typy tejto politiky:

  • protekcionársku (ochranársku)
  • liberálnu

Protekcionizmus

Protekcionizmus predstavuje ochranu domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou, znamená určité uzatváranie sa ekonomiky pred zahraničím. Medzi hlavné nástroje protekcionizmu patria:

  • určovanie dovozných kvót (kontingentov) a dovozných ciel, ktoré zdražujú dovážaný tovar
  • zavádzanie osobitnej dane vo forme dovozných prirážok na vybrané zahraničné tovary
  • štátne podpory, dotácie a daňové úľavy pre domácich výrobcov, čím sa znevýhodňuje dovoz tovarov zo zahraničia
  • zákaz importu určitých tovarov
  • devalvácia vlastnej meny

Liberalizmus

Liberalizmus predstavuje odstraňovanie všetkých prekážok pre dovoz zahraničných tovarov. Liberalizmus je politika slobodného obchodu ktorá vytvára podmienky pre využívanie výhod vyplývajúcich zo zapojenia ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, t. j. špecializácie a kooperácie v rámci svetového hospodárstva.

Globalizácia

Globalizácia  predstavuje jeden z hlavných pohonov ekonomických zmien, ktoré maju vplyv na všetky oblasti bežného života. Pripisuje sa jej úloha v narastajúcej konkurencii a prerozdeľovacia úloha medzi zdrojmi bohatstva.

Európska integrácia a Európska únia

Európska únia (EÚ) je integračné zoskupenie, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2013 tvorí 28 členských štátov s celkovým počtom 503,7 miliónov obyvateľov (približne 8 % svetovej populácie).

Prvá organizácia, Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, predchodkyňa dnešnej EÚ, bola založená Parížskou zmluvou z roku 1951. Samotná EÚ vznikla v roku 1993 na základe Zmluvy o Európskej únii, známej aj pod názvom Maastrichtská zmluva z roku 1992.

Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na nadnárodné európske inštitúcie. Stupeň integrácie v Únii nedosiahol takú hĺbku, aby sa dalo hovoriť o federácii ako zvrchovanom subjekte medzinárodného práva, je však oveľa hlbšia ako v medzinárodných organizáciách. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za zoskupenie štátov („medzinárodnú organizáciu“) sui generis. Európska únia má medzinárodnoprávnu subjektivitu. Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy získala Únia aj plnú subjektivitu z hľadiska úniového práva (okrem iného tým, že sa stala právnym nástupcom zrušeného Európskeho spoločenstva.

Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. A predovšetkým nové ciele – spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované – menová únia a zavedenie občianstva únie.

Cyklický vývoj ekonomiky a hospodárska kríza

Ekonomický cyklus je pravidlené striedani vzostupných a zostupných fáz ekonomiky. Tvoria ho 4 fázy:

  1. kontrakcia (recesia)
  2. dno (sedlo)
  3. expanzia
  4. vrchol

Kontrakcia

Kontrakcia znamená oslabenie ekonomickej aktivity. V tejto fáze dochádza k zníženiu agregátneho produktu pod úroveň potenciálneho produktu. Pokiaľ sa ekonomika dostala pod úroveň dlhšiu ako 6 mesiacov, nastáva recesia. Hlboký a dlhodobý pokles nazývame depresia. Na depresiu pôsobí:

Dno

Dno označujeme aj ako dolný bod zvratu – hospodárska kríza. Úroveň agregátneho produktu dosahuje najnižšiu úroveň. Investíčná aktivita je úplne utlmená. Vytvárajú sa predpoklady pre obnovenie rastu agregátneho produktu, napr. zásahom štátu do ekonomickej aktivity.

Expanzia

Pri expanzii dochádza v ekonomike k oživeniu. Úroveň agregátneho produktu sa postupne viac a viac zvyšuje. Zvyšuje sa aj zamestnanosť a tiež rastú investície. Ekonomika sa dostáva do fázy vrcholu.

Vrchol

Vrchol predstavuje horný bod vzrastu. Agregátny produkt dosahuje maximálnu úroveň. V tomto bode nastáva prehriatie ekonomiky. Postupne dochádza k poklesu ekonomickej aktivity a k poklesu agregátneho produktu.

Teória verejného sektora

Individuálny záujem je záujem jednotlivca konať v nejakej činnosti, alebo oblasti vo svoj prospech.

Skupinový záujem predstavuje rovnaký záujem skupiny osôb, konať vo svoj prospech.

Kolektívny (verejný) záujem je reprezentovaný štátom (vládou) a slúži v prospech väčšiny občanov

Ekonómia verejného sektora sa zaoberá skúmaním verejného sektora – teóriou verejného sektora. Predmetom jej záujmu je regulácia rôzneho druhu, verejné výdavky, dane, verejné poskytovanie určitých statkov, ale aj otázky verejného dlhu a efektívnosť vo verejnom sektore. Zaoberá sa správaním verejných inštitúcií t.j. orgánov verejnej správy na všetkých jej úrovniach, verejnoprávnymi inštitúciami, verejnými podnikmi, verejnoprospešnými organizáciami…

Podnikovohospodárske vedy a mikroekonómia

Vedná disciplína, ktorá skúma jednotlivé subjekty a ich správanie, sa nazýva mikroekonómia. Subjektmi mikroekonómie sú spotrebitelia a firmy. Ďalšími oblasťami skúmania podnikového hospodárstva sú:

Agrárna ekonomika

Agrárna ekonomika je súbor agrárnych ekonomických činností danej krajiny alebo štátu v oblasti poľnohospodárstva a agropriemyslu. Agrárna ekonomika predstavuje štruktúru, organizáciu, stav a ďalšie kategórie ekonomických vzťahov v poľnohospodárstve istej krajiny. Pod pojmom agrárna ekonomika sa chápe aj spôsob organizovania výrobnej činnosti resp. výrobná činnosť v poľnohospodárstve a agropriemysle.

Nástroje agrárnej politiky

Medzi hlavné makeroekonomické nástroje agrárnej politiky patria:

Ekonomika a stratégia

Ekonomika domácností

Domácnosť je samostatne hospodáriaca jednotka občanov, ktorí spolu trvalo žijú alebo spolu uhradzujú náklady na svoje potreby – hospodária na spoločný účet. Cenové domácnosti predstavujú napríklad dom rodičov a dom dieťaťa = hospodáriaca domácnosť.

Domácnosti v rámci ekonomiky domácností plnia tieto funkcie:

  1. Ekonomická – princíp pracovného pomeru, dôchodok
  2. Sociálna – základné spolužitie, prispôsobovanie sa
  3. Biologická a reprodukčná
  4. Výchovná – kultúrno-výchovná, emocionálna a výrobná (podnikateľská)

Ekonomika samosprávnych krajov

Ekonomika samosprávnych krajov sa zaoberá hospodárením samostatných územných celkov, ich financovaním, orgánmi a ekonomickými procesmi. Subjektami ekonomiky samosprávnych krajov sú:

  1. obce (obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR –  orgány obce)
  2. mestá (mesto je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu alebo kúpeľným miestom. Zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, má aspoň časti územia mestský charakter zástavby a má najmenej 5000 obyvateľov)
  3. samosprávne kraje (samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok SR. Je to právnická osoba, ktorá hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov.)
  4. a združenia obcí (Združenie obcí – združenie miest a obcí).

Súbory na stiahnutie

V kategórii Ekonomika a ekonómia sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

 Vypracovane-otazky-Ekonomika-1-az-10.pdf
 Vypracovane-otazky-Ekonomika-21-az-29.pdf
 Vypracovane-otazky-Ekonomika-11-az-20.pdf
 Ekonomika-vypracovane-otazky.pdf
 E-Ekonomika.pdf
 Ekonomia-a-ekonomika-2000.pdf

Články v kategórii Ekonomika

Články z kategórie Ekonomika nájdete na stránke Odborné články: Ekonomika.

Články v kategórii Ekonómia

Články z kategórie Ekonómia nájdete na stránke Odborné články: Ekonómia.

 


Pridaj komentár