(EuroEkonóm.sk,  0)

Finančné a nefinančné deriváty

Derivátové kontrakty

Derivátový kontrakt (derivát) je dohoda alebo zmluva, ktorej hodnota či cena je úplne alebo prevažne odvodená od hodnoty či ceny podkladového nástroja (aktíva alebo indexu). Deriváty sa nazývajú aj derivátne kontrakty alebo derivátové nástroje. Názov derivát pochádza od skutočnosti, že jeho hodnota je odvodená (derivovaná) od inej hodnoty. Deriváty sa obchodujú v budúcnosti (v termínových operáciách/obchodoch) na rozdiel od spotových operácií/obchodov, ktoré prebehnú v aktuálnom čase.

Podkladové nástroje

Podkladové aktívum v širšom zmysle predstavuje podkladový nástroj. Podkladových nástrojov derivátu môže byť aj viac ako jeden. Medzi hlavné podkladové nástroje patria:

  • podkladové aktíva (fyzická komodita, cenný papier, štátny dlhopis, mena)
  • indexy (úrovne určitého indexu, napr. akciový index)
  • ukazovatele alebo sadzby (úrovne iného ukazovateľa alebo sadzby)

Trhová hodnota každého pevného / opčného derivátového kontraktu je odvodená od podkladového nástroja. Nominálna hodnota kontraktu sa behom splatnosti nemení. Trhová hodnota je v okamihu vzniku pre oboch partnerov nulová, potom sa mení v závislosti od mnohých faktorov, hlavne od trhovej ceny podkladového nástroja. Partneri majú tú istú hodnotu s opačnými znamienkami, t.j. absolútna hodnota je rovnaká.

Pohľad do histórie derivátov

Najstaršie deriváty vznikli z nutnosti. Zmienka o opciách bola z doby asi pred 3800 rokmi v Chammurapiho Kódexe. V jednom z paragrafov sa uvádza (paragraf č. 48), že v prípade neúrody nemusia farmári ani iné osoby, ktoré majú straty, splácať jeden rok úroky napríklad vo forme zrna. Napriek tomu, sa vznik opcií pripisuje gréckemu filozofovi Thalesovi.

Pôvodne predstavovali deriváty obchodovanie s komoditami. Aj v súčasnosti tvoria podkladové nástroje niektorých derivátov, avšak väčšina derivátov má podkladové nástroje ako sú úrokové, akciové a menové nástroje.

Členenie derivátových obchodov

Derivátové kontrakty delíme na:

  • pevné termínové kontrakty
  • opčné termínové kontrakty

Termínované kontrakty v užšom zmysle: forward, futures – pevné termínové kontrakty na predaj alebo nákupl určitého finančného inštrumentu v budúcnosti za pevnú cenu.

Do finančných derivátov sa však zahrňuje len Forward Rate Agreement = Dohoda o termínovanej úrokovej sadzbe.

Pevné termínované kontrakty

Pri pevných termínovaných kontraktoch majú obaja partneri súčasne pevnú pohľadávku a pevný záväzok. Ani jeden partner nemá pre uzatvorenie kontraktu žiadnu možnosť voľby. Dopredu sú známe všetky podmienky a platby kontraktu alebo sú pevné tým, že platby medzi partnermi závisia len od vývoja menových kurzov, cien akcií apod.

Druhy derivátov podľa podkladového aktíva

Podľa druhu rizika podliehajúceho aktíva poznáme tieto typy deriváto:

  1. úrokové deriváty: kontrakty na úrokové výnosy v budúcnosti, nákup a predaj štátnych dlhopisov, kontrakty na úrokovú mieru
  2. akciové deriváty: kontrakty na nákup a predaj akcií v budúcnosti, aj deriváty na akciové indexy
  3. komoditné deriváty: kontrakty na nákup a predaj určitej fyzickej komodity v budúcnosti
  4. menové deriváty: kontrakty na nákup a predaj určitej meny v budúcnosti

Druhy derivátov

Existujú tieto základné deriváty:

Ďalšie typy odvodených derivátov:

  • ich kombinácie (teda deriváty derivátov), napr. swapcie (swap + opcia)
  • ďalšie nepomenované deriváty a ich kombinácie

Najbežnejšie typy derivátov sú finančné deriváty (podkladovým aktívom je finančný nástroj, cudzia mena a podobne) a komoditné deriváty (podkladové aktívum sú komodity).

Finančné a nefinančné deriváty

Finančné deriváty sú tieto:

  • úrokové deriváty
  • akciové deriváty
  • menové deriváty
  • komoditné deriváty – len zlato Au, striebro Ag, platina Pt a paládium Pd

Nefinančné deriváty sú tieto:

  • všetky komodity okrem zlata Au, striebra Ag, platiny Pt a paládia Pd

Účel využitia derivátov

Deriváty sa používajú na:

  • zaistenie (hedging): pomocou derivátov je možné fixovať cenu určitého finančného inštrumentu k dohodnutému termínu v budúcnosti. To znamená, že k určitej danej otvorenej pozícii môžeme dohodnúť taký derivátový obchod, ktorého zisk či strata sa budú vyvíjať zrkadlovo k danej pozícii.
  • cenová špekulácia: špekulant otvára novú pozíciu s cieľom profitovať na vývoji cien
  • arbitráž: založená na cenových diferenciách (na rôznych trhoch môžu existovať rôzne ceny rovnakých inštrumentov). Ak sú cenové diferencie väčšie než náklady na takúto arbitráž, potom arbitražér na relatívne podhodnotenom trhu nakupuje a na relatívne nadhodnotenom trhu predáva. Dosahuje takto zisk bez akéhokoľvek rizika. Na podhodnotenom trhu dopyt po takomto inštrumente rastie, tým sa zvýši aj jeho cena a na nadhodnotenom trhu rastie ponuka, tým sa jeho cena znižuje a ceny sa vyrovnajú. V súčasnosti vďaka vysokej prepojenosti trhov je možnosť vykonávať arbitráž veľmi malá.

Dôvody atraktívnosti derivátového trhu

Poisťovatelia a špekulanti tvoria dve veľké skupiny s odlišnými cieľmi na trhu.

  1. Špekulanti – náklady na nákup alebo predaj tvoria len niekoľko percent hodnoty aktíva. Tým sa vytvára možnosť obchodovať s veľkým objemom pri malých cenách. Vytvára sa tým pákový efekt. Otvára priestor pre značné percentuálne zisky, ale aj straty. Láka alebo odstrašuje investorov.
  2. Dealeri – banky, obchodné spoločnosti (spoločnosti obchodujúce s cennými papiermi), poisťovacie spoločnosti, spoločnosti s vysokým ratingom (energetické firmy), ostatní dealeri

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • APOSTOLOU, N.G.: Klíče k opatrným investicím, Praha: Victoria Publishing, 1994, ISBN 80-85605-52-X
  • BAJUS, R., VRAVEC, J.: Burzovníctvo – Praktikum, Technická univerzita v Košiciach, 1.vyd. Košice: Ekonomická fakulta, 2002, ISBN 80-85605-47-3
  • BLAHA, Z. S., JINDŘICHOVSKÁ, I.: Opce, swapy, futures – deriváty finančního trhu, Management Press, Praha, 1994.
  • CHANCE, DM.: An Introduction to Derivatives, 3th ed. Orlando: The Dryden Press, 1995, ISBN 00-300-3588-0
  • JÍLEK, J.: Finanční a komoditní deriváty. Praha: Grada Publishing, 2002, ISBN 80-247-0342-4
  • JÍLEK, J.: Termínové a opční obchody, Praha: Grada, 1999,57, ISBN 80-716-9183-6
  • KAPRÁLIK, F.: Komparace kapitálových trhů vybraných členských států Evropské unie, Diplomová práca, Zlín, 2006.
  • KUDZBEL, M.: Cenné papiere a finančný trh, I. vyd. Bratislava: MIKA-Conzult, 1999, ISBN 80-968-2957-8
  • LIŠKA, V., GAZDA, J.: Kapitálové trhy a kolektivní investování, I. vyd. Praha: Professional Publishing, 2004, ISBN 80-864-1963-0
  • MUSÍLEK, P.: Trhy cenných papírů, I. vyd. Praha: Ekopress, 2002, ISBN 80-861-1955-6
  • PAVLÁT, V. a kol.: Kapitálové trhy a burzy ve světě, Praha: Professional Publishing, 2003, ISBN 80-864-1933-9
  • PILCH, C.: Finančné trhy pre pokročilých, 10. časť: Menové a indexové futurity, Článok: Finančné trhy, Bratislava: Derivát, December 2008, Elektronický zdroj: http://casopis.derivat.sk, ISSN 1336-5711
  • PRUCHA, M.: Najvýznamnejšie burzové indexy a ich história, Štúdia, Bratislava, 2007.
  • REJNUŠ, O.: Teorie a praxe obchodování s cennými papíry, vyd. Praha: Computer Press, 2001, ISBN 80-722- 6571-7
  • SVITAČOVÁ, Z., ŠTEFANKOVÁ, J.: Finančné deriváty, Referát, Nitra, 2003.

Pridaj komentár