Futurity sú vlastne formalizované a štandardizované forwardy. Futuritu môžeme definovať ako zmluvu medzi 2 partnermi, ktorá im dáva právo a súčasne povinnosť kúpiť alebo predať k štandardizovanému termínu v budúcnosti štandardizované množstvo určitého množstva podliehajúceho aktíva za vopred dohodnutú termínovú cenu. S futuritami sa obchoduje výlučne na špecializovaných burzách, pričom každá burza si určuje komodity, resp. finančné aktíva, na ktoré uzatvára futurity, ďalej si určuje minimálny objem kontraktu, pričom väčšie kontrakty môžu tvoriť len násobky minimálneho objemu, ako aj termíny splatnosti, expiračné dni a záväzne sú určené aj ďalšie podmienky. Predmetom štandardizácie financial futures sú teda hlavne:
– mesiac dodania (na svetových burzách to býva marec, jún, september a december)
– deň plnenia zmluvy
– posledný deň obchodovania
– identita – typ finančného nástroja, resp. komodita
– veľkosť (objem) kontraktu
– realizačná cena
– formálne náležitosti

Financial futures sa uzatvárajú najčastejšie na krátkodobé aj dlhodobé úrokové sadzby, akcie, devízy a akciové indexy.

Výhodou štandardizácie je likvidita a obchodovateľnosť kontraktov financial futures. Okrem toho, na rozdiel od forwardov, futures zavádzajú viaceré novinky:

1. inštitút zúčtovacieho strediska (clearingové centrum) – zúčtovacie stredisko, t.z. burza, ktorá sprostredkúva obchodovanie s futuritami, garantuje splnenie všetkých kontraktov. Je zmluvnou stranou každej transakcie (t.j. existujú iba vzťahy predávajúci – burza a burza – kupujúci) a zasahuje do všetkých transakcií. Oddeľuje teda predávajúceho a kupujúceho tým, že medzi nich vstupuje ako sprostredkovateľ.

2. systém prepočtu na trhu (marking to market) – zúčtovacie stredisko predchádza rizikám neplnenia kontraktu používaním systému prepočtu na trhu. Na rozdiel od forwardov, pri ktorých sa zisky alebo straty realizujú jednorázovo v lehote splatnosti kontraktov, pri futures sa zisky alebo straty zúčtovávajú zo zmeny ceny kontraktu denne. Súčet denných ziskov alebo strát z financial futures sa rovná celkovému zisku, príp. straty kontraktu.

3. zálohové platby (záruka, kolaterál, depozit, marža) – straty, ktoré vzniknú v dôsledku zmien cien, sa hradia z počiatočnej zálohy, ktorú musia obidve strany zložiť na začiatku kontraktu. Výška počiatočnej zálohy je určená maximálnou dennou stratou, ktorá môže z kontraktu vzniknúť, a situáciou na trhu. Straty jednotlivých strán sa kryjú z počiatočnej zálohy a zisky sa zúčtovávajú v ich prospech. Ak sa zálohový účet dostane pod určitú hranicu – tzv. hranicu udržiavacej zálohy, je potrebné okamžite ho doplniť tzv. variačným depozitom.

4. systém cenových limitov – spôsobujú, že v priebehu obchodného dňa sa môže cena kontraktu pohybovať iba v rámci stanoveného pásma, ktorého stred tvorí cena vysporiadania z konca predchádzajúceho dňa.

5. vysporiadanie kontraktov – je možné viacerými spôsobmi, a to:
– fyzická dodávka (efekčný obchod) – skutočné dodanie podliehajúceho aktíva kupujúcemu, ktorý zaplatí predávajúcemu účtovnú cenu
– peňažné vyrovnanie v termíne splatnosti kontraktu (diferenčný obchod) – na rozvinutých trhoch sa týmto spôsobom uzatvára necelé 1 % obchodov (najviac pri futuritách na meny a zlato)
– reverzný obchod (zámenný obchod, netting, offset) – najčastejší spôsob (až na 98 %). Ide vlastne o otvorenie presne opačnej pozície, napr. kupujúci predá rovnaký kontrakt alebo naopak, kupujúci kúpi rovnaký kontrakt. Zámenný obchod zodpovedá pôvodnej transakcii, pokiaľ ide o objekt obchodu, počet kontraktov a dobu splatnosti, len cena môže byť (a spravidla aj býva) rozdielna.

Základné rozdiely medzi forwardom a futuritou možno zhrnúť do tabuľky:

Forward Futurita
– obchoduje sa mimo burzy
– neštandardizovaný kontrakt
– termín splatnosti podľa dohody
– vzťah k partnerovi kontraktu
– platba k termínu splatnosti
– nepožaduje sa kolaterál
– obchoduje sa na burze
– štandardizovaný kontrakt
– burza určuje termín splatnosti
– vzťah k burze
– priebežné vyrovnávanie
– požaduje sa kolaterál


Pridaj komentár