(EuroEkonóm.sk)

Teória efektívneho trhu

Teória efektívneho trhu (TET) predpokladá, že akciové kurzy sú ovplyvňované očakávanými ziskami, dividendami, rizikom a ďalšími kurzotvornými informáciami. Za efektívny je považovaný taký trh, ktorý veľmi rýchle a presne absorbuje nové informácie. V situácii, keď všetky kurzotvorné informácie sú absorbované akciovým kurzom, tak nedocháza k rozdielu medzi vnútornou hodnotou a akciovým kurzom.

Trhová cena akcií na trhu predstavuje objektívnu hodnotu, akcie sú správne ocenené a na trhu nie je možné nájsť podhodnotené alebo nadhodnotené akcie. Termín efektívny sa teda používa v zmysle efektívneho spracovania nových informácií.

Predpoklady efektívnosti trhov

Tiež sú vymedzené predpoklady efektívnych trhov, medzi ktoré patria konkurenčný a likvidný trh, ziskový motív investorov, voľný tok informácií, existencia kvalitnej infraštruktúry na trhu a existencia kvalitnej legislatívy. Proti teórii efektívnych trhov zase vystupujú efekty narušujúce efektívnosť trhov.

Testovanie efektivity trhov

Nestačí však efektívnosť kapitálových trhov vymedziť len teoreticky, je potrebné sa na efektívnosť trhu pozerať aj z praktického hľadiska a efektívnosť kapitálového trhu skúmať aj na konkrétne vymedzených trhoch. K tomu nám slúžia rôzne typy testov – testy testujúce nezávislosť zmien akciových kurzov, ako napríklad korelačné testy, runs testy, simulačné testy alebo distribučné modely a testy testujúce úspešnosť obchodných stratégií, medzi ktoré patria napríklad filter testy.

Vznik teórie efektívneho trhu

Efektívne chovanie akciových kurzov bolo už v minulosti skúmané celou radou ekonómov. Obrovský význam pre TET mala práca Eugene Fama (1965), ktorý rovnako dospel k záveru, že akciové kurzy sa chovajú náhodne. Táto práca sa stala zlomom, od ktorého sa veľmi často datuje vznik TET.

Charakteristiky efektívneho trhu

Základné charakteristiky efektívneho chovania akciových trhov:

  • akciové kurzy sa veľmi rýchle a presne absorbujú nové kurzotvorné informácie – existuje minimálne omeškanie pri vstrebávaní nových kurzotvorných info
  • zmeny trhových cien sú náhodné – príčinou zmeny akciových kurzov na efektívnych trhoch je náhodná veličina. Za ňu sú považované neočakávané informácie. Pretože tieto info nemožno predvídať, musí byť zmena ceny náhodná. Pre chovanie akciových kurzov na efektívnych trhoch je charakteristické, že vykonávajú náhodnú prechádzku (random walk).
  • na efektívnych trhoch zlyhávajú jednotlivé obchodné stratégie a pravidlá, technická a fundamentálna analýza strácajú svoj význam
  • zlyhávanie investičných stratégií – žiadny investor z dlhodobého hľadiska nedokáže dosiahnuť trvalo nadpriemerný výnos

Platí, že efektivita trhu predstavuje efektivitu spracovania informácií.

Predmet skúmania teórie efektívnych trhov

Teória efektívnych trhov sleduje na jednej strane správanie účastníkov trhu, na druhej strane príčiny zmien v kurze cenných papierov a príčiny ich veľkých cenových výkyvov. Zaujíma sa teda o to:

  1. keď sa nová informácia o konkrétnej akciovej spoločnosti stane známou, ako rýchlo zistia túto informáciu účastníci a na jej základe kúpia alebo predajú akcie spoločnosti
  2. ako rýchlo sa kurzy akcií prispôsobujú novej informácií, ak rýchlo reagujú

Ak teda reagujú na všetky závažné informácie rýchlo, môžeme povedať, že trh je pomerne efektívny. V opačnom prípade, ak sa šíria nové informácie pomaly, investori sa tiež neponáhľajú analyzovať informácie a reagujú len na odchýlku ceny cenného papiera od základnej hodnoty, ktorú zisťujú na základe starostlivých analýz, tak takýto trh môžeme charakterizovať ako neefektívny.

Dokonalé konkurenčné prostredie

Tak ako pôsobenie trhového mechanizmu je spojené s existenciou dokonalej konkurencie, môže aj teória efektívnych trhov pôsobiť len v dokonalom konkurenčnom prostredí, v ktorom sa musia splniť určité predpoklady. Ide o:

  • konkurencia na kapitálovom trhu, t.j. veľké množstvo racionálnych investorov, vedie k tomu, že ceny odrážajú skutočnú hodnotu, na ktorú sa môže neinformovaný alebo ekonomicky nevzdelaný investor úplne spoľahnúť
  • zákaz využívať dôverné informácie v obchodovaní na kapitálovom trhu
  • žiadny účastník nemôže mať na kapitálovom trhu monopolné postavenie
  • voľne dostupné, lacných a aktuálnych informácií, ktoré všetci investori získavajú v rovnakom čase
  • investori reagujú rýchlo a presne na nové info
  • nízke transakčné náklady
  • vysoká likvidita trhu
  • dobre vybudovaná infraštruktúra trhu

Tieto predpoklady nie sú splnené v plnej miere ani v najvyspelejších krajinách, a preto sa finančné inštitúcie snažia profitovať práve na nedokonalostiach kapitálového trhu.

Pohľad finančnej teórie

Finančná teória pokladá za dôležité systematizovať a triediť určité informácie. Vytvára tak skupiny informácií, podľa ktorých možno odvodiť aj typy kapitálových trhov, resp. stupeň efektívnosti trhov:

  • 1. skupinu reprezentujú všetky verejne aj neverejne dostupné informácie, ktoré sú investori schopní získať
  • 2. skupinu predstavujú verejne dostupné info, ktoré sú všeobecne známe, resp. sa pravidelne zverejňujú
  • 3. skupinu tvoria informácie, ktoré sa získavajú na základe analýzy vývoja cien cenných papierov

Teória efektívnych trhov nám hovorí o troch formách efektívnosti – slabej, ktorá odráža reakcie kurzov na historické informácie, stredne silnej, ktorá reaguje na historické a aktuálne zverejnené informácie a silnej forme, ktorá ešte pridáva neverejné informácie.

Formy efektívnosti trhov

Vychádzajúc z týchto 3 skupín informácií potom finančná teória definuje tri formy trhovej efektívnosti:

  1. Slabá forma efektívnosti – súčasné ceny cenných papierov plne odrážajú informácie o minulých cenách. Nevyužíva žiadne iné informácie ako napr. oznámenia o fúzii, budúcich ziskov, cash flow atď. Z toho aspektu potom nemá význam pre prognózovanie budúcich cien skúmať rady minulých cien. Táto forma efektívnosti jednoznačne popiera význam technických analýz. Ak existuje slabá forma efektívnosti na kapitálovom trhu, nie je možné dosiahnuť nadpriemerné výnosy hľadaním pravidelnosti vo vývoji cien akcií, pretože všetky zmeny minulých cien už boli dávno absorbované do ceny cenného papiera.
  2. Stredne silná forma efektívnosti – ceny odrážajú informácie nielen o minulých cenách, ale tiež všetky ostatné verejne dostupné, publikované informácie (napr. oznámenia o ziskoch, dividendách, fúziách a pod.). Pri tejto forme efektívnosti nám nepomôže ani fundamentálna, ani technická analýza dosiahnuť vyššie výnosy, pretože všetky dostupné informácie sú už dávno súčasťou cien cenných papierov.
  3. Silná forma efektívnosti – pri tejto forme efektívnosti ceny cenných papierov odrážajú všetky verejné, aj neverejné informácie (informácie získané starostlivou a dôkladnou analýzou spoločnosti a ekonomiky).

Hlavné závery podľa Brealey a Myersa

A. R. Brealey a C. S. Myers sformulovali tieto dôležité závery, ktoré podporujú Teóriu efektívneho trhu:

  • trhy nemajú žiadnu pamäť, z čoho vyplýva, že sa pohybujú dopredu a všetky info z minulosti nemajú vplyv na zmenu kurzu, pretože neposkytujú nové info
  • dôverujte trhovým cenám, lebo tie zachytávajú všetky info
  • neexistujú žiadne finančné ilúzie
  • urob si sám alebo do it yourself – na efektívnom trhu nebudú investori platiť niekomu platiť za niečo, čo si môžu urobiť sami, pohľad do budúcnosti

Americkí vedci zistili, že…

Výskumy z USA potvrdili existenciu iba slabej a polosilnej formy efektívnosti kapitálového trhu. Dosahovať značné zisky pri obchodovaní majú talentovaní analytici a hlavne ľudia, ktorí majú prístup k neverejným, exkluzívnym informáciám.

Finančná teória tu poukazuje na tzv. asymetrické informácie, ktoré majú významný vplyv na zmenu cien cenných papierov a sú dostupné len určitému okruhu obchodníkov. Základom teórie efektívnych trhov je teda záver, že na efektívnych trhoch sú výsledky všetkých investorov v dlhšom časovom horizonte približne rovnaké, mimoriadne výnosy sa dajú dosiahnuť len prostredníctvom špeciálnych trhových situácií, tzv. anomálií na trhu cenných papierov, napr. akcií.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • ELENA BEŇOVÁ a kol: Financie a mena, Iura Edition, 2007, 392s, ISBN 8080780317
  • GRAHAM, B.: Inteligentní investor, Grada Publishing, 2007, 504s, ISBN 978-80-247-1792-0
  • HASLEM, J.A.: Mutual Funds: Portfolio Structures, Analysis, Management, and Stewardship. New York: John Wiley Sons, 2010, 358s. ISBN 978-0-470-49909-2
  • HUSÁR, J.: Aplikovaná makroekonómia, Sprint, Bratislava, 2003, ISBN 80-89085-11-3
  • CHOVANCOVÁ, B. – BAČIŠIN, V.: Kolektívne investovanie- podielové a penzijné fondy. Bratislava : Iura Edition, 2005, 219s. ISBN 80-8078-062-5
  • CHOVANCOVÁ, B. – ŽOFČÁK, S.: Kolektívne investovanie. Bratislava : Iura Edition, 2012, ISBN 978-80-8078-449-2
  • CHOVANCOVÁ, B. a kol.: Finančný trh. Bratislava : Iura Edition, 2006, 611s. ISBN 80-8078-089-7
  • IZAKOVIČ, Ondrej. Breviár investovania a investičných služieb. Bratislava: štúdio September, 2006. ISBN 80-969066-1-5
  • JANKOVSKÁ, A. a kol: Medzinárodné financie, Iura Edition, 2003,529s, ISBN 8089047564
  • JÍLEK, J.: Finanční a komoditní deriváty v praxi. Praha: Grada Publishing, 2005, 632s. ISBN 80-247-1099-4
  • JÍLEK, Josef . Akciové trhy a investování. 1. vyd. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009. ISBN 978-80-247-2963-3.
  • JÍLEK,J.: Finanční trhy, Praha: Grada Publishing, 1997,528s, ISBN 80-7169-453-3
  • KOHOUT, P. – HLUŠEK, M.: Peníze, výnosy a rizika: příručka investiční strategie. Praha : Ekopress, 2002,214s. ISBN 80-86119-48-3
  • KOHOUT, P.: Investiční strategie pro tretí tisíciletí. Praha : Grada Publishing, 2001, 227s. ISBN 80-247-0074-3
  • KOHOUT, Pavel. Finance po krizi. 2. vyd. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2010. ISBN 978-80-247-3583-2.
  • LIŠKA, V. –GAZDA, J.: Kapitálové trhy a kolektivní investování. Praha: Professional Publishing, 2004,528s. ISBN 80-86419-63-0
  • MARKOVITZ, M.: How to Beat th Street with Plan Z: The new Strategy for Safe and Lucrative Investing in the Money Markets. New Jersey : John Wiley Sons, 1993. ISBN 0-471-58286-7
  • MLYNAROVIČ V.: Finančné investovanie, 1. vydanie, Edícia ekonómia, Bratislava 2001, ISBN 80-89047-16-5
  • MUSÍLEK, P.: Trh cenných papíru. Praha: Ekopress, 2002, 460s. ISBN 80-86119-55-6
  • OLDŘICH, R.: Finanční trhy, Key Publishing, 2012, 690s ISBN 9788074181283
  • PAVLÁT., V. a kol. Kapitálové trhy. 1.vyd. Professional Publishing, 2003. 296 s. ISBN 80-86419-33-9
  • REJNUŠ, O. Finančni trhy. 2. rozšírené. vyd. Ostrava: KEY Publishing s.r.o., 2010. 659 s. ISBN 978-80-7418-080-4.
  • SHARPE, W. F.: Investors and Markets. New York : Princeton University Press, 2006. ISBN 0691128421
  • SYROVÝ, P.: Investovaní pro začátečníky. Praha : Grada Publishing, 2007. ISBN 80-247-1366-7
  • VALACH, J. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. 2. preprac. vyd. Praha: Ekopress, 2006. 465 s. ISBN 80-86929-01-9
  • VESELÁ, J. Investování na kapitálových trzích. Praha: ASPI, a.s., 2007. 704 s. ISBN 978-80-7357-297-6
  • VLACHYNSKÝ, K a kol: Podnikové financie. Bratislava: Súvaha, 1996, ISBN 80-88727-29-4
  • VLACHYNSKÝ, K. – MARKOVIČ, P.: Finančné inžinierstvo. Bratislava : Iura Edition, 2001, 386s. ISBN 80-89047-08-4

Pridaj komentár