(Bc. Januska,  0)

Dlhopisy - obligácie

Obligácia

Obligácia (dlhopis) je cenný papier, ktorý vydáva emitent (vystaviteľ s cieľom získať dlhodobý alebo strednodobý úver, zároveň predstavuje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení veriteľa. Vydáva ju emitent, aby získal dlhodobý úver. Potom jej majiteľ má právo požadovať splácanie dlžnej sumy a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť emitenta tieto záväzky plniť.

Výnos z obligácie sa skladá z kupónového výnosu a kapitálového výnosu.

Emisia obligácií

Eminent (vystavovateľ) vydá dlhopis s cieľom získať peňažné prostriedky na dlhšie obdobie tým, že ho predá veriteľovi, tak získa potrebný kapitál.

Pri rozhodovaní investorov o kúpe istej obligácie je dôležitá jej:

  1. cena obligácie
    • cena na primárnom trhu = menovitá hodnota;
    • cena na sekundárnom trhu = cena sa môže odchyľovať od menovitej hodnoty
  2. rizikovosť obligácie je daná jednak tým, ako je príslušná emisia zaručená (čo je uvedené v emisných podmienkach), jednak celkovým ocenením bonity a spoľahlivosti emitenta. Poznáme zaručené a nezaručené obligácie.
  3. výnosnosť obligácie patrí k najdôležitejším charakteristikám jej výhodnosti pre investora. Úrokový výnos môže emitent stanoviť:
    • pevným percentom – z menovitej hodnoty obligácie; v tomto prípade je výnos pevne určený, po celú dobu životnosti obligácie je stály a nemenný,
    • pevnou úrokovou mierou – s podielom na zisku,
    • ako pohyblivý – obligácia má meniacu sa úrokovú sadzbu. Úroková miera obligácií s pohyblivým výnosom sa pravidelne upravuje a viaže sa na určenú referenčnú úrokovú mieru. Viaže sa na LIBOR alebo na diskontnú sadzbu emisnej banky, na BRIBOR.
  4. termín a spôsob platenia obligácie – doba ich splatnosti sa pohybuje od 5 do 30 rokov. Splácajú sa jednorazovo alebo postupne.

Likvidita obligácií

Likvidita je schopnosť jej premeny na peniaze s minimálnymi nákladmi. Čím je intenzívnejšie sa s daným dlhopisom obchoduje na sekundárnom trhu, tým jej likvidnejšií.

Kupónová sadzba je sadzba, podľa ktorej sa na predloženie kupónov vypláca úrok.

Rozhodovanie o emisii obligácií

Postup rozhodovania o emisii obligácií, závisí od nasledovných faktorov

  1. veľkosti emisie – zakladacie náklady – fixné (zákonné poplatky, registračné), variabilné (provízie) – udržiavacie N – platenie úrokov – rozdiel úrokovej miery – z dlhopisu alebo krátkodobé umiestnenie,
  2. podobe obligácií – zaknihovaná – dematerializovaná – verejne obchodovateľná – listinná súkromne emitované obligácie spôsobe určenia výnosu z obligácie
  3. splatnosti obligácií jednorázovo, dvojrázovo (dvojdátumové obligácie):
    • po častiach (rovnomerne, nerovnomerne)
    • formou anuít (každoročne sa umoruje čiastka dlhu a úrok)
    • obligácia bez dátumu – perpetuita (konzola, večná renta),
  4. ručení za emisiu obligácií:
    • majetkom eminenta (pozemky, domy, aktíva, cenné papiere, hotovosť do výšky 100-150 %)
    • umorovacím fondom – vytvára sa periodickými platbami, odvádzanými podľa plánu
    • prostredníctvom štátu, banky,
  5. technike emisie:
    • súkromná emisia – priamo medzi emitentom a investorom. Výhody: nižšie náklady na emisie, pôžička je dôverná, nie je potrebná štandardizácia. Nevýhody: obligácia nie je verejne obchodovateľná, vyššia úroková sadzba z kupónu oproti verejnej emisii
    • verejná emisia – Výhody: možnosť získať veľký objem kapitálu, relatívne nižšie fixné náklady emisie, obligácia je likvidná Nevýhody: vysoké náklady na emisiu, vysoké udržiavacie náklady,
  6. vlastnej emisii alebo prostredníctvom sprostredkovateľa:
    • vlastná emisia – iba bonitná firma (načasovanie emisie, poznanie absorpčnej schopnosti)
    • emisia prostredníctvom sprostredkovateľa (poskytuje rady, kupuje novú emisiu od firmy, rozpredáva ju na verejnosti) jeho výberkonkurenčnou ponukou, dohodnutým sprostredkovaním
  7. organizácii predaja – obchodníci s cennými papiermi sa môžu zaviazať k rozpredaju:
    • celej emisie – odkúpi ju za „pevný preberací kurz“, predá ju vlastným menom, na vlastný účet a riziko
    • ako obstarávateľ emisie – emisiu urobí vlastným menom, ale na účet a riziko eminenta
    • ako garant emisie – za províziu sa zaručí za ňu, v prípade, že nepredá celú emisiu, prevezme obligáciu na vlastný účet,
  8. postupe predaja – upisovanie (verejné, neverejné), aukcia, umiestnenie.

Druhy dlhopisov

  • podľa spôsobu splácania:
    • splatenie dlhopisov v termíne pevne stanovenom pri emisii
    • splatenie dlhopisov pred uplynutím doby splatnosti (toto právo si eminenta vyhradzuje pri emisii a musí byť uvedené na dlhopise)
  • podľa spôsobu úročenia:
    • priamo na dlhopise je vyznačený úrokový výnos percentom z nominálnu
    • dlhopis s meniacou sa úrokovou mierou – mení sa každé 3 – 6 mesiacov, ale len v určených hraniciach
  • podľa spôsobu ručenia:
    • bez konkrétneho zabezpečenia emisie
    • dlhopisy zabezpečené konkrétnym majetkom emitenta
    • dlhopisy zabezpečené zárukou štátu

Osobitné druhy obligácií

  • konvertibilné obligácie – vymeniteľné za iné cenné papiere vydané emitentom,
  • obligácie s nulovým kupónom – úroky sa vyplácajú neraz pri splatnosti obligácie,
  • ziskové obligácie – majitelia obligácii majú právo na určitý podiel na zisku nad kupónovú úrokovú mieru,
  • obligácie s dvojitou menou – emisiou získané prostriedky a úroky sa platia v inej mene v akej sa uskutoční splatenie dlhopisu,
  • zamestnanecké obligácie – podnik ich edituje (asi emituje) pre zamestnancov,
  • rizikové obligácie – dlhopisy s vysokou úverovou mierou, ktoré editujú podniky s nízkym hodnotením úverovej schopnosti

Zdroje a literatúra

  • CHOVANCOVÁ, B. et al. 2002. Finančný trh – nástroje, transakcie, inštitúcie. Bratislava: Eurounion, spol. s r.o., 2002. ISBN: 80-88984-31-9.
  • DUFALA, V. 1995. Peniaze a finančný trh (vybrané problémy). Košice: Technická univerzita, Ekonomická fakulta, 1995. ISBN: 80-7166-018-3.
  • DURČÁKOVÁ, J. – MANDEL, M. 2007. Mezinárodní finance. Praha: Management Press, 2007. ISBN: 978-80-7261-170-6.
  • HORVÁTHOVÁ, E. 2000. Bankovníctvo. Bratislava: Vydavateľstvo SÚVAHA, 2000. ISBN: 80-88727-42-1.
  • JÍLEK, J. 2009. Akciové trhy a investování. Praha: GRADA Publishing, a.s., 2009. ISBN: 978-80-247-2963-3.
  • KUBRICKÝ, V. et al. 2004. Finančný trh. Pezinok: Vydavateľstvo FORMÁT, 2004. IBSN: 80-8043-086-1.
  • PAVLÁT, V. et al. Kapitálové trhy. Praha: Professional Publishing, 2003. ISBN: 80-86419-33-9.
  • SIVÁK, R. – GERTLER, Ľ. 2006. Teória a prax vybraných druhov finančných rizík (kreditné, trhové, operačné). Bratislava: Sprint vfra, 2006. ISBN: 80-89085-56-3.
  • TKÁČOVÁ, D. et al. 2009. Finančné trhy a bankovníctvo. Žilina: GEORG, 2009. ISBN: 978-80-89401-01-7.
  • Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov.

Pridaj komentár