Swap je dohoda 2 subjektov o zámene série platieb uskutočňovaných pravidelne v priebehu dohodnutého obdobia. Rozlišujeme hlavne menový swap, úrokový swap a equitný swap.

Historicky najstarším je MENOVÝ SWAP. Vznikli ako finančná inovácia v r. 1970 zo snahy obísť určité devízové obmedzenia vo Veľkej Británii. Veľký prínos k rozvoju menových swapov dal swap medzi Svetovou bankou a IBM v r. 1980. Dôvodom pre vznik menových swapov boli hlavne komparatívne výhody, dominantné postavenie jedného z partnerov, výmena rizika, rôzne hodnotenie situácie na finančných trhoch a pod.

Najjednoduchší menový swap je zmluvou medzi 2 partnermi, ktorá zahŕňa:
– dohodu kúpiť alebo predať daný objem prostriedkov v jednej mene za inú menu pri dohodnutou menovom kurze (spravidla pri spotovom kurze v termíne uzavretia dohody)
– súčasnú dohodu spätnej výmeny rovnakej sumy v príslušných menách, spravidla pri rovnakom menovom kurze po uplynutí dohodnutej lehoty (spravidla je to v rozmedzí 1 – 10 rokov)
– ustanovenie o úrokových platbách medzi partnermi, ktoré sú splatné podľa dohody buď v pravidelných intervaloch (polročne, ročne) alebo v jednej platbe pri uplynutí termínu, na ktorý bol swap uzavretý

Partneri uzatvárajú menový swap na to, aby:
– lacnejšie získali prostriedky v cudzej mene (pri menovom swape na úrokové platby) alebo zvýšili svoje príjmy (pri menovom swape na výnosy z investície)
– sa dlhodobejšie zabezpečili proti menovému riziku a znížili tak svoje celkové finančné riziko

Priame uzatvorenie zmluvy o swapovej operácii je zložité, pretože partneri sa musia navzájom vyhľadať, čo vyžaduje čas aj náklady. Preto sa medzi partnerov spravidla vsúva banka (ako finančný sprostredkovateľ), resp. sama banka je jedným z partnerov swapovej operácie.

ÚROKOVÉ SWAPY sa objavili ako finančná inovácia na začiatku 80. rokov. Je to zmluva medzi partnermi o výmene jedného prúdu úrokových platieb za druhý, pričom tieto prúdy majú rozdielnu charakteristiku. Môže ísť:
– o výmenu platieb počítaných na báze pevnej úrokovej miery za platby stanovené na báze pohyblivej úrokovej miery v rovnakej mene
– o výmenu dvoch sérií platieb s pohyblivou úrokovou mierou, ale s rozdielnymi základnými (referenčnými) úrokovými mierami (napr. základmi môžu byť diskontná sadzba centrálnej banky a sadzba zo štátnych pokladničných poukážok)

Zmluvné podmienky úrokového swapu zahŕňajú:
– sumu istiny, z ktorej sa budú úroky rátať – tzv. nocionálna hodnota (táto suma sa medzi partnermi vzťahu nepresúva, nejestvuje teda medzi nimi úverový vzťah)
– intervaly medzi jednotlivými úrokovými platbami
– celková doba životnosti swapu

Môže byť viac dôvodov na uzavretie zmluvy o úrokovom swape, no hlavný spočíva v rozdielnom očakávaní partnerov, pokiaľ ide o vývoj úrokovej miery na kapitálovom trhu. Subjekt, ktorý získal úver pri pohyblivej úrokovej sadzbe (napr. za trojmesačný LIBOR + 1,5 %), očakáva, že LIBOR bude rásť, a preto by radšej platil úroky podľa pevnej úrokovej miery. A naopak, subjekt, ktorý si požičal pri pevnej úrokovej miere, očakáva pokles úrokovej miery na trhu, a preto by radšej platil úroky podľa pohyblivej sadzby. Za takýchto podmienok považujú obidvaja partneri uzavretie úrokového swapu za výhodné.

Podobne ako pri menovom swape, aj tu je náročné vzájomné vyhľadanie vhodných partnerov. Preto sú organizátormi swapov spravidla banky, ktoré vystupujú buď ako sprostredkovatelia, alebo ako priami partneri kontraktu.

EQUITNÝ SWAP je vlastne swap na CP a na indexy CP, v praxi sa často využívajú.


Komentáre

  1. Thongchai

    radsej nehodnotim aby som nekoorovpvyval H.G. k vulgarizmom..len tak zee toto: (nepočujem ťa)je niekedy mozno aj lepsie nepisat citatel basni by mal mat predstavivost a pekne vydedukovat ze tak to je.. ak je zvukotesne asi netreba psiat ze nepocuje ta nazor no

Pridaj komentár