(EuroEkonóm.sk)

Swapy a úrokové swapy

Swap

Swap je dohoda 2 subjektov o zámene série platieb uskutočňovaných pravidelne v priebehu dohodnutého obdobia. Swapy sa od ostatných finančných derivátov odlišujú tým, že plnenie zo swapov nie je jednorazové. Swapy sú najmladšie finančné deriváty. Majú množstvo viac či menej sa líšiacich modifikácií. Všeobecne by sme mohli swap charakterizovať ako zmluvne dohodnutú výmenu vopred určeného peňažného toku (cashflow) medzi dvoma alebo viacerými partnermi v určitých termínoch v budúcnosti.

Swapové operácie

Swap môžeme definovať ako mimoburzový kontrakt medzi dvoma protistranami o výmene peňažných tokov vo vopred stanovených budúcich dátumoch. Od ostatných derivátov sa odlišujú práve tým, že umožňujú zaistiť sa proti riziku vyplývajúcemu z prúdu finančných tokov.

Priame uzatvorenie zmluvy o swapovej operácii je zložité, pretože partneri sa musia navzájom vyhľadať, čo vyžaduje čas aj náklady. Preto sa medzi partnerov spravidla vsúva banka (ako finančný sprostredkovateľ), resp. sama banka je jedným z partnerov swapovej operácie.

Druhy swapov

Swapy podľa základného členenia delíme na swapy úrokové a menové. Podľa detailnejšieho členenia rozlišujeme hlavne:

  1. úrokový swap
  2. menový swap
  3. equitný swap

Menový swap

Štandardné menové swapy možno charakterizovať ako termínové swapové kontrakty, zaväzujúce zmluvné strany ku vzájomnej výmene nimi dohodnutých úrokových platieb (cash flow) denominovaných v dvoch rôznych menách, pričom na začiatku a na konci kontraktu dochádza aj k vzájomnej výmene nominálnych hodnôt podkladových mien (istín) za dohodnutý kurz.

Podobne ako pri úrokových swapoch, tak aj pri swapoch menových môžu existovať swapy založené na fixných a variabilných úrokových platbách. Pričom vzhľadom k tomu, že ich podkladovými aktívami sú v danom prípade dve rôzne meny (istiny denominované v dvoch rôznych menách), existujú v danom prípade nielen dve, ale tri ich základné typy (založené na výmene pevných úrokových platieb, založené na výmene pevných a variabilných úrokových platieb, založené na výmene dvoch rôznych druhov variabilných úrokových platieb.

Vývoj menových swapov

Menový swap je historicky najstarším druhom swapu. Menové swapy vznikli ako finančná inovácia v r. 1970 zo snahy obísť určité devízové obmedzenia vo Veľkej Británii. Veľký prínos k rozvoju menových swapov dal swap medzi Svetovou bankou a IBM v r. 1980. Dôvodom pre vznik menových swapov boli hlavne komparatívne výhody, dominantné postavenie jedného z partnerov, výmena rizika, rôzne hodnotenie situácie na finančných trhoch a pod.

Princíp menového swapu

Najjednoduchší menový swap je zmluvou medzi 2 partnermi, ktorá zahŕňa:

  • dohodu kúpiť alebo predať daný objem prostriedkov v jednej mene za inú menu pri dohodnutou menovom kurze (spravidla pri spotovom kurze v termíne uzavretia dohody)
  • súčasnú dohodu spätnej výmeny rovnakej sumy v príslušných menách, spravidla pri rovnakom menovom kurze po uplynutí dohodnutej lehoty (spravidla je to v rozmedzí 1 – 10 rokov)
  • ustanovenie o úrokových platbách medzi partnermi, ktoré sú splatné podľa dohody buď v pravidelných intervaloch (polročne, ročne) alebo v jednej platbe pri uplynutí termínu, na ktorý bol swap uzavretý

Partneri uzatvárajú menový swap na to, aby:

  1. lacnejšie získali prostriedky v cudzej mene (pri menovom swape na úrokové platby) alebo zvýšili svoje príjmy (pri menovom swape na výnosy z investície)
  2. sa dlhodobejšie zabezpečili proti menovému riziku a znížili tak svoje celkové finančné riziko

Swap na úrokovú mieru

Vo swapoch na úrokové miery (úrokové swapy) sa jedná o vzájomnú výmenu teda swap, peňažných tokov plynúcich z úrokov kde obidva swapový partneri z dvoch rôznych oblastí, vrátane inštitúcie, ktorá swap sprostredkuje, optimalizovali svoje príjmy.

Obyčajne sa jedná o variabilnú úrokový sadzbu v prípade jedného swapového partnera a pevnou sadzbou v prípade druhého partnera. Pri úrokovom swape sú dvaja partneri, z dvoch rôznych oblastí, ktorý si každý požičia na svojom domácom trhu a potom si tieto kontrakty navzájom vymenia, vtedy sa predpokladá, že obidvaja partneri sú motivovaní tzv. princípom komparatívnych výhod, pretože každý z nich platí menšiu úrokovú mieru.

Úrokový swap, je teda dohoda medzi dvoma partnermi, ktorí sa dohodli o výmene jedného prúdu úrokových platieb za druhý pričom tieto prúdy majú rozdielnu charakteristiku.

História úrokových swapov

Úrokové swapy sa objavili ako finančná inovácia na začiatku 80. rokov. Je to zmluva medzi partnermi o výmene jedného prúdu úrokových platieb za druhý, pričom tieto prúdy majú rozdielnu charakteristiku. Môže ísť:

  1. o výmenu platieb počítaných na báze pevnej úrokovej miery za platby stanovené na báze pohyblivej úrokovej miery v rovnakej mene
  2. o výmenu dvoch sérií platieb s pohyblivou úrokovou mierou, ale s rozdielnymi základnými (referenčnými) úrokovými mierami (napr. základmi môžu byť diskontná sadzba centrálnej banky a sadzba zo štátnych pokladničných poukážok)

Zmluvné podmienky

Zmluvné podmienky úrokového swapu zahŕňajú:

  • sumu istiny, z ktorej sa budú úroky rátať – tzv. nocionálna hodnota (táto suma sa medzi partnermi vzťahu nepresúva, nejestvuje teda medzi nimi úverový vzťah)
  • intervaly medzi jednotlivými úrokovými platbami
  • celková doba životnosti swapu

Môže byť viac dôvodov na uzavretie zmluvy o úrokovom swape, no hlavný spočíva v rozdielnom očakávaní partnerov, pokiaľ ide o vývoj úrokovej miery na kapitálovom trhu. Subjekt, ktorý získal úver pri pohyblivej úrokovej sadzbe (napr. za trojmesačný LIBOR + 1,5 %), očakáva, že LIBOR bude rásť, a preto by radšej platil úroky podľa pevnej úrokovej miery. A naopak, subjekt, ktorý si požičal pri pevnej úrokovej miere, očakáva pokles úrokovej miery na trhu, a preto by radšej platil úroky podľa pohyblivej sadzby. Za takýchto podmienok považujú obidvaja partneri uzavretie úrokového swapu za výhodné.

Podobne ako pri menovom swape, aj tu je náročné vzájomné vyhľadanie vhodných partnerov. Preto sú organizátormi swapov spravidla banky, ktoré vystupujú buď ako sprostredkovatelia, alebo ako priami partneri kontraktu.

Equitné swapy

Equitný swap je vlastne swap na cenné papiere a na indexy cenných papierov, v praxi sa často využívajú. Za equitné swapy sa teda považujú swapy na cenné papiere a akciové indexy, podobne ako úrokový swap, obsahuje základný equitný swap podliehajúce aktívum, platobné intervaly, pevnú úrokovú mieru a premenlivú úrokovú mieru vzťahujúcu na niektorý akciový index.

Swapy ako stratégie

Swapy zaraďujeme medzi pevné termínové kontrakty. To znamená, že swapovou zmluvou sa zaväzujú obidve strany kontraktu k výmenám podkladových aktív v určitých intervaloch v budúcnosti. Pri väčšine swapov sa uskutočňujú pravidelné vyrovnávacie platby k vopred určeným dátumom v budúcnosti.

Na trhu existuje niekoľko typov jednoduchších i zložitejších swapových obchodov. Swapy možno použiť na hedging proti úrokovému i menovému riziku, aj na špekulácie a arbitráže.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • Vlachynský Karol, Kráľovič Jozef: Finančný manažment, IURA Edition, Bratislava 2006, ISBN 80-8078-042-0
    Vlachynský Karol, Markovič Peter: Finančné inžinierstvo, IURA Edition, Bratislava 2001, ISBN 80-89047-08-4
    Jankovská Anežka: Medzinárodné financie, IURA Edition, Bratislava 2003, ISBN 80-89047-56-4
    Beňová Elena: Financie a mena, Ekonóm, Bratislava 2003, ISBN 80-225-1659-7
    Chovancová Božena: Finančný trh, Eurounion, Bratislava 2002, ISBN 80-88984-31-9
    Kudzbel Marek: Bankovníctvo, Marada Capital Services, Bratislava 2000, ISBN 80-968458-0-2
    Kováčik Vladimír: Investičné bankovníctvo, Ekonóm, Bratislava 2000, ISBN 80-225-1255-9
    Kašťáková Elena, Pullmanová Terézia, Svobodová Valéria: Operácie v zahraničnom obchode, Ekonóm, Bratislava 2008, ISBN 978-80-225-2537-4
    Michník Ľubomír: Zahraničný obchod, Sprint, Bratislava 2000, ISBN 80-8884-31-8
    Krištofík Peter, Orviská Marta, Daniel Peter: Termínové obchody, UMB FF, Banská Bystrica 1996, ISBN 80-88825-90-3
    Hudec Milan: Organizácia a riadenie malých a stredných podnikov, RGT PRESS, Banská Bystrica 1999, ISBN 80-967779-4-7
    Daniel Peter, Krištofík Peter, Pinka Dušan, Úradníček Vladimír: Praktikum z podnikových financií, UMB FF, Banská Bystrica 1996, ISBN 80-88825-89
    Longauerová Alena: Zahranično – obchodné operácie, UMB FF, Banská Bystrica 1997, ISBN 80-8055-036-0
    Michník Ľubomír: Zahraničný obchod – makro a mikro východiská, SPRINT, Bratislava 1996, ISBN 80–88848–00-8

Komentáre

  1. Thongchai

    radsej nehodnotim aby som nekoorovpvyval H.G. k vulgarizmom..len tak zee toto: (nepočujem ťa)je niekedy mozno aj lepsie nepisat citatel basni by mal mat predstavivost a pekne vydedukovat ze tak to je.. ak je zvukotesne asi netreba psiat ze nepocuje ta nazor no

Pridaj komentár