(EuroEkonóm.sk,  0)

Charakteristika finančného trhu

Trh ako inštitúcia

Trh je inštitúcia, ktorú vytvára spoločnosť za účelom alokácie zdrojov, ktoré sú relatívne vzácne vzhľadom na dopyt po nich. Trhy zodpovedajú za alokáciu zdrojov a poskytovanie výrobkov.

Trhy predstavujú kanály, vďaka ktorým sa predávajúci a kupujúci dostávajú do kontaktu. Trh určuje, aký tovar bude vyrábaný, aké služby budú poskytované a v akom množstve – trh distribuuje príjmy.

Finančné trhy a finančný systém

Finančný systém (FS) je súbor trhov, inštitúcií, zákonov, regulácií a techník, s ktorých pomocou sú:

  1. obchodované akcie, obligácie a iné cenné papiere
  2. určované úrokové sadzby
  3. poskytované finančné služby na celom svete

Finančný systém determinuje cenu za úver a koľko úverových prostriedkov bude k dispozícii pre platby za veľké množstvo tovarov a služieb. Ak rastú ceny úveru, úver je ťažšie dostupný, klesajú celkové spotreby tovarov a služieb, rastie nezamestnanosť a klesá ekonomická úroveň.

Primárna úloha finančného systému je premiestniť vzácny pôžičkový kapitál od tých, čo šetria, k tým, čo si požičiavajú na spotrebu a investície

Funkcie finančného systému

Medzi hlavné funkcie finančného systému patria:

  1. depozitná funkcia – ponúka pomerne ziskové a relatívne málo riskantné možnosti ukladania úspor do cenných papierov
  2. funkcia zabezpečenia bohatstva – poskytuje nástroje pre uchovanie kúpnej sily, až do doby, kedy bude potrebná pre konkrétny nákup tovarov a služieb
  3. funkcia likvidity – ponúka prostriedky pre získanie finančných prostriedkov na základe výmeny CP za pokladničnú hotovosť
  4. kreditná funkcia – ponuka úverov pre podniky pre zabezpečenie spotreby a investičných výdajov v rámci ekonomiky. Úver predstavuje požičanie peňazí na základe sľubu o ich vrátení.
  5. platobná funkcia – poskytuje mechanizmus na vykonávanie platieb za nákup tovarov a systém
  6. funkcia ochrany proti riziku – ponúka prostriedky na ochranu firiem, spotrebiteľov a vlád pred rizikom z titulu činnosti ľudí alebo v oblasti majetku alebo v oblasti príjmov
  7. politická – poskytuje kanály pre uplatnenie zámerov vlády v oblasti spoločných cieľov, zabezpečenie rastu miery nezamestnanosti, poklesu miery inflácie, stáleho ekonomického rastu

Rovnováha úspor a investícií

Finančný systém funguje tak, aby uviedol do rovnováhy plánované úspory domácností, firiem a vlád s plánovanými investíciami domácností, firiem a vlád. Umožňuje doplňovanie úspor pôžičkami.

Finančné trhy ako jadro FS

Finančné trhy sú jadrom finančného systému:

  • umožňujú tok úspor predovšetkým z domácností k tým jednotlivcom a inštitúciám, ktoré potrebujú viac finančných úspor, než im poskytujú vlastné príjmy
  • určujú objem disponibilného úveru
  • podnecujú sporivosť
  • tvoria úrokové sadzby a ceny CP
  • uskutočňujú premenu bežného príjmu na príjmy v budúcnosti (lebo splácanie pôžičiek sa deje z príjmov v budúcnosti)
  • sú miestom, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov v podobe úspor rôznach ekonomických subjektov a dopyt rôznych subjektov po týchto prostriedkoch, ktoré sa využívajú ako investície.

Spotreba

Spotreba tvorí najväčšiu časť hrubého domáceho produktu. „Zahŕňa konečnú spotrebu domácností a konečnú spotrebu štátu. Jej súčasťou sú statky dlhodobej, krátkodobej spotreby a služby.“ (Lisý, a, 2005, s. 26)

Rozborilová definovala spotrebu ako: „Proces, pri ktorom dochádza k uspokojovaniu potrieb.“ (Rozborilová, 2002, s. 21)

Soukop tvrdí: „Spotreba má v uzavretej ekonomike podľa Keynesa dve základné zložky. Prvou zložkou je autonómna spotreba (Ca), jej výška je nezávislá na veľkosti disponibilného dôchodku domácností. I pri nulovom disponibilnom dôchodku domácnosti predsa len niečo spotrebúvajú, napr. základné potraviny. Zdrojom financovania sú skoršie úspory. Druhou zložkou je tzv. indukovaná spotreba (c YD), ich výška závisí na disponibilnom dôchodku domácností. Potom možno spotrebnú funkciu vyjadriť rovnicou: C = Ca + cYD (Soukop et al, 2007, s. 54)

Úspory

Úspory tvoria domácnosti, podniky a vláda:

  1. Domácnosti: Úspory sú to, čo zostane z bežného príjmu po uhradení výdavkov na bežnú spotrebu.
  2. Podniky: Úspory sú bežný čistý zisk po uhradení daní, dividend a všetkých ostatných hotovostných výdajov. Nie všetok príjem za poskytnuté tovary a služby sa vždy minie. Firmy sporia svoje finančné rezervy pre prípadné použitie v budúcnosti a z dôvodov dlhodobých kapitálových investícií.
  3. Vláda: Úspory vznikajú, ak dôjde k prebytku bežných príjmov nad bežnými výdavkami.

Investície

Väčšina finančných prostriedkov, ktoré sú odložené vo forme úspor, preteká cez finančné trhy tak, aby mohli podporiť investície podnikov a vlády.

  1. Domácnosti: kúpa nového domu
  2. Firmy: výdaje na stále aktíva (fixné aktíva)
  3. Vláda: keď sa stará o občiansku vybavenosť – infraštruktúra

Celkové investície predstavujú investície= budovy a zariadenia, suroviny, tovar na ďalší predaj

Moderné ekonomiky vyžadujú veľké investície do dlhodobých statkov.

Úrok je odmena za odstúpenie peňazí a podstúpenie rizika. Je potrebné zaistiť vrátenie požičaného kapitálu.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  • HONTYOVÁ K. et al. 2011. Základy ekonómie a ekonomiky. 8. aktual. a preprac. vyd. Bratislava: Ekonóm, 2011, 198 s. ISBN 978-80-225-3170-2.
  • HUSÁR J. 2003. Aplikovaná makroekonómia. Bratislava: SPRINT. 2003, 379 s. ISBN 80- 89085-11-3.
  • JUREČKA V. et al. 2011. Makroekonomie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, a. s. 2011, 336 s. ISBN 978-80-247-3258-9.
  • LÁBAJ, Martin. 2009. Ekonomický rast a rovnováha. 1. vyd. Bratislava: EKONÓM, 2009. 110 s. ISBN 978-80-225-2849-8.
  • LISÝ J. et al. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2005, 622 s. ISBN 80- 80787-063-3.
  • LISÝ J. et al. 2003. Ekonómia: Všeobecná ekonomická teória. 5. prepr. a dopl. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2003, 507 s. ISBN 80-89047-75-0.
  • MELIŠEK F. 2008. Ekonomický rast a štrukturálne zmeny. Bratislava: Sprint dva. 2008. 254 s. ISBN 978-80-969927-7-5.
  • MUCHOVÁ, Eva. 2005. Makroekonómia otvorenej ekonomiky. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2005, 160 s. ISBN 80-8078-023-4.
  • PACÁKOVÁ, Viera et al. 2003. Štatistika pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava : IURA EDITION, 2003, 358 s. ISBN 80-89047-74.
  • PACÁKOVÁ, Viera et al. 2009. Štatistické metódy pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava : Iura Edition, 2009. 411 s. ISBN 978-80-8078-284-9.
  • PŘÍVAROVÁ M. et al. 2006, Všeobecná ekonomická teória. 2. vyd. Bratislava: Merkury, 2006, 240 s. ISBN 80-89143-25-3
  • ROZBORILOVÁ D. 2002. Makroekonómia: Teórie spotreby a úspor, investícií a vládnych výdavkov. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION. 2002. 238 s. ISBN 80-89047-32-7.
  • SAMUELSON P. A. – NORDHAUS W. D. 1992. Ekonómia 2. 1. vyd. Bratislava: Bradlo. 1992. 550 s. ISBN 80-7127-031-8.
  • SOUKOP J. et al. 2007. Makroekonomie. Moderní přístup. Praha: Management Press, 2005. 515 s. ISBN 78-80-7261-174-4.

Pridaj komentár