Daňové efekty

Každá daň so sebou nesie dva efekty:

  • Dôchodkový efekt dane – vyjadruje skutočnosť, že daň subjektu odčerpáva časť jeho disponibilného dôchodku, buď priamo, alebo tým, že ho núti vyplatiť vyššiu cenu za spotrebovaný tovar. Každá daň má tento efekt, jeho veľkosť je závislá na výške sane, rastie s rastom daňovej sadzby.
  • Substitučný efekt dane – znamená, že poplatník mení svoje preferencie s tým, ako sa mení jeho úžitok zo spotreby výrobkov, výnosu práce a pod. Veľkosť efektu je závislá od sadzby dane, čím vyššia je sadzba dane, tým vyšší je substitučný efekt.

Dopad dane

Dôležité je, kto daň skutočne platí, nemusí ísť vždy o subjekt, ktorý daň štátu odvádza. Daňový dopad znáša vždy ten, ktorý daň hradí. Subjekt dane môže náklady dane preniesť na niekoho iného – daňový posun (na spotrebiteľa – DPH, presun dane na dodávateľa, prípadne zamestnanca). Možnosť využitia posunu dane je daná pružnosťou ponuky a dopytu na trhu produktov, na ktoré je daň uvalená.

Cieľ dane sa nemusí zhodovať s jej skutočnými dopadmi (zdaňovanie luxusného produktu môže mať za následok zníženie príjmov výrobcov luxusného tovaru, nie zvýšenie výnosu dane).

Náklady mŕtvej straty

Náklady mŕtvej straty súvisia s dopadom dane na subjekt, ktorý nesie daňové bremeno, taktiež nazývané aj nadmerné daňové bremeno. Dodatočné náklady ktoré daňový systém vytvára, súvisí s administratívnou náročnosťou. Nová daň spôsobuje zmeny v relatívnych výnosoch a úžitkoch. Tento jav pôsobí na ekonomické subjekty v tomto smere, že začnú hľadať možnosti, ako sa daňovému zaťaženiu vyhnúť a poskúšajú sa o substitúciu. Nahradia teda spotrebu zdaneného výrobku, služby iným výrobkom, alebo službou. Tím však stratili časť svojho úžitku, pričom táto strata nie je nijak kompenzovaná.

Daňové plánovanie

Pod pojmom daňové plánovanie možno rozumieť taký postup, aby z daní, ktoré vzhľadom na formu právnej subjektivity, výšku obchodného obratu, vybavenosť hmotným majetkom a predmet podnikateľskej činnosti je firma povinná platiť, zaplatila čo najmenej. Zároveň by daňový subjekt mal zaplatiť uvedené daňové minimum v časovom harmonograme, ktorý nenaruší jeho ekonomický vývoj a zbytočne neviaže vložné finančné zdroje.

Daňová optimalizácia je v princípe súhrn daňových trikov, ako uhradiť čo možno najmenší objem daní z celého daňového koša, ktorý je firma povinná platiť štátu podľa daňových zákonov vo väzbe na načrtnuté kritériá. Za posledných desať rokov slovenské daňové subjekty značne pokročili vo využívaní daňovej optimalizácie. Stále však existuje potenciál na využívanie rezerv v tejto oblasti. Efekt daňovej optimalizácie sa prejavuje účinne najmä v dlhodobej som časovom horizonte. Okrem priameho vplyvu na zvýšenie zisku daňových subjektov prispieva aj k zníženiu rizík firemnej ekonomiky v trhovom prostredí.

Metódy daňového plánovania

Daňové plánovanie môžeme rozdeliť na tri hlavné činnosti:

  • Domáce daňové plánovanie
  • Zahraničné (resp. medzinárodné) daňové plánovanie
  • Kombinácia domáceho i zahraničného daňového plánovania.

Základné metódy medzinárodného daňového plánovania využívajú napríklad nasledovné princípy:

  • prevod výrobkov a služieb (porovnaním transferovej ceny a trhovej ceny získať na ceste od zdroja ku konečnému klientovi tak, aby zisk bol realizovaný v tom prvku štruktúry, kde je najnižšie zdanenie)
  • pôžičky [obľúbený prostriedok dočasného presúvania finančných prostriedkov v rámci skupiny – kde samotná istina nie je predmetom dane z príjmov a je teda možné dočasne voľné prostriedky poskytovať inej spoločnosti, ktorá započítaním úrokov do daňových výdavkov (daňovo uznateľných nákladov) zníži svoje daňové bremeno]
  • faktoring (úžitok zo zmeny daňovej jurisdikcie pri predaji krátkodobo nezaistených pohľadávok z obchodnej činnosti)
  • pohľadávky (využívanie modelu na princípe, že platba za pohľadávku nie je zvyčajne spojená so zrážkovou daňou)
  • prenájom (profituje z princípu, kde v niektorých prípadoch je výhodnejšie, keď vlastnícke práva k veci si majiteľ umiestni do inej daňovej jurisdikcie, ako je tá, kde sídli)
  • podiel na nákladoch (napr. pri vývoji softvéru – sa dohodne medzi podnikmi v rámci skupiny aj podiel na nákladoch a rizikách na vývoj tohto nehmotného majetku, vytváranie alebo získavanie aktív, služieb alebo práv)
  • holdingové transakcie (majetkové alebo ziskové transfery v rámci skupiny medzi členmi holdingu využívajúce združené podniky a konsolidáciu zisku na báze znalosti a kombinácie najmä zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia)
  • bankové služby (niektoré offshore jurisdikcie ponúkajú založenie bánk za nízke ceny – čo je silným lákadlom a magnetom)
  • poisťovacie služby (podobný princíp ako bankové služby – pri poisťovaní vybraných rizík podnikov v skupine)
  • licencie a ochranné známky (najrôznejšie produkty a práva priemyselného vlastníctva opatrené špeciálnymi licenčnými zmluvami sú šancou na efektívnu cestu presunu finančných prostriedkov z drahších daňových rezidencií do lacnejších a výhodnejších)
  • služby nakupované v zahraničí (využívajú najmä princíp tzv. transferových cien pri ťažko dokázateľných službách – z hľadiska toho, či boli uskutočnené alebo nutné k dosiahnutiu zdaniteľných príjmov, napr. služby sprostredkovania, prieskumu)
  • oblasť zdanenia elektronických transakcií (e-commerce predstavuje z hľadiska práva a zdaňovania ešte veľa rezerv a rozdielov po celom svete, čo je veľká príležitosť pre zaradenie medzi účinné nástroje efektívneho medzinárodného plánovania napríklad pri dani z pridanej hodnoty)

Daňová optimalizácia

Daňová optimalizácia je súbor praktík, opatrení a postupov orientovaných na minimalizáciu daní a optimalizovanie platby daní firmy tak, aby sa nezaplatilo viac, ako je nevyhnuté v riadnom procese (podávanie daňového priznania) a aby nevznikali zbytočné škody vo vedľajšom procese (daňové konanie – registračná povinnosť, záznamová povinnosť, nahlasovacia povinnosť…).

Daňová optimalizácia sa realizuje na báze využitia domácej daňovej legislatívy (napríklad zvládnutie procesného daňového zákona – tzv. daňového poriadku a hmotných daňových zákonov – napríklad zákona o dani z príjmov, o dani z pridanej hodnoty) alebo zahraničnej (off-shore = daňové raje, 220 vo svete, v EÚ – najznámejšie) jurisdikcie daní, alebo najčastejšie v ich kombinácii a vhodnej symbióze.


Pridaj komentár

Štítky: