INFLÁCIA
Inflácia je stály rast cenovej hladiny. Prejavuje sa poklesom kúpnej sily peňažnej jednotky. Meria sa pomocou cenových indexov CPI (consumer price index).
Formy inflácie:
Inflácia sa člení podľa tempa rastu na:
1) mierna inflácia
2) cválajúca inflácia
3) hyperinflácia
Mierna inflácia
Mierna inflácia sa nazýva aj plazivá inflácia. Tempo rastu cien neprekračuje tempo rastu výroby. Pohybuje sa od 1% - 10% ročne.
Cválajúca inflácia
Pri cválajúcej inflácii tempo rastu výroby zaostáva za tempom rastu cien. Peniaze strácajú kúpnu silu. Ľudia ich držia čo najmenej. Pohybuje sa medzi 10% až 100% ročne.
Hyperinflácia
Hyperinflácia je extrémny prípad. Pohybuje sa od 100% - 1.000% ročne. Tempo rastu cien je vysoké a nemá už žiadny súvis s tempom rastu výroby. Ceny sú vysoko nestabilné. Peniaze už neplnia takmer žiadnu úlohu. Vzniká tovarový alebo bartrový obchod, prípadne v krajine prebieha výmena v inej mene.
Hyperinflácia v Zimbabwe
Inflácia v Zimbabwe koncom roka 2008 dosiahla úrovne 230.000.000 %. Áno, 230 miliónov percent! Zimbabwe zaviedlo 100 miliónové bankovky a pár dní nato už plánovalo urýchlene zaviesť 200-miliónové bankovky.
Inflácia, nezamestnanosť, rast miezd
Vzťah inflácie, nezamestnanosti a rast miezd vykresľuje Phillipsova krivka. Medzi mierou inflácie a mierou nezamestnanosti existuje tesná závislosť nepriameho charakteru, ktorá vošla do dejín ekonómie ako tzv. Phillipsova krivka. Svoj názov dostala podľa novozélandského ekonóma A. W. Phillipsa, ktorý sa pokúsil kvantifikovať čo určuje mzdovú infláciu. Po preštudovaní údajov za vyše 100 rokov v USA o nezamestnanosti a mzdách zistil závislosť medzi týmito javmi. Teoreticky sa dá očakávať, že čím nižšia je miera nezamestnanosti, tým viac budú rásť peňažné mzdy.
Phillipsova krivka
Phillipsova krivka zobrazuje vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou. Stupnica, ktorá vyjadruje mzdy, má posunutý začiatok oproti osi, ktorá vyjadruje infláciu. Je tu vyjadrený rast priemernej produktivity práce. Záver grafu ukazuje na inverzný vzťah inflácie a nezamestnanosti. Demonštruje, že na udržanie nízkej miery inflácie je potrebná vyššia nezamestnanosť.
Keynesovský pohľad na phillipsovu krivku
Phillips však nedoviedol závislosť medzi nezamestnanosťou, mzdami a cenami do polohy, ako ju ovplyvňujú štrukturálne zmeny. Zostal len pri skúmaní vzťahu dynamiky miezd a nezamestnanosti. Početné diskusie k tejto otázke nakoniec vyústili do tvrdenia, že Phillipsova krivka platí len pri potláčanej inflácii a nezamestnanosti a nedá sa aplikovať pri chronickej inflácii. Aj z týchto dôvodov sa dnes ojedinele stretávame s pôvodným tvarom a výkladom Phillipsovej krivky. Jej pôvodný tvar obhajujú prakticky len keynesovci.
Monetaristický pohľad na phillipsovu krivku
Iný pohľad majú monetaristi, ktorí vychádzajú z prirodzenej miery nezamestnanosti (mobilitou pracovných síl, informáciami o voľných miestach, populačnými trendami atď.) Tvrdia, že štátne výdavky znížia nezamestnanosť len vtedy, ak sú financované pomocou dodatočnej emisie peňazí a za podmienky, že sa nová miera inflácie nepremietne do nominálnych miezd. Zníženie nezamestnanosti pod prirodzenú mieru môže byť len dočasné a len za cenu rastúcej inflácie. Z ich teórie vyplýva, že prirodzená miera nezamestnanosti sa vyvíja nezávisle od inflácie a Phillipsova krivka nadobúda vertikálny priebeh. Vzájomný vzťah vysvetľujú monetaristi opačne, t.j. ako vzťah od inflácie k nezamestnanosti.
