Thomas Campanella (1568 – 1639) bol predstaviteľ renesančnej sociálnej filozofie. Narodil sa v meste Stilo v juhotalianskej Kalábrii ako zázračné dieťa v rodine negramotného obuvníka. Pred pätnástym rokom života vstúpil do rádu dominikánov, kde prijal meno Tommaso (ital. Tomáš) na počesť Tomáša Akvinského. Venoval sa štúdiu filozofie a teológie u niekoľkých učiteľov. Veľmi skoro sa obracia proti prevládajúcemu aristotelizmu a ovplyvnený empirizmu Bernardina Telesia píše svoju prvú prácu Philosophie sensibus demonstrata.

V Neapoli bol zasvätený do astrológie a astrologické špekulácie odvtedy tvoria trvalú súčasť v jeho dielach. Campanellove názory a zvlášť jeho opozícia proti Aristotelovi ho priviedli do konfliktu s cirkevnými autoritami. Bol udaný inkvizíciu a predvolaný do Ríma , kde bol väznený až do roku 1597. Po svojom prepustení sa vrátil do Kalábrie , kde sa stal hlavou sprisahania proti španielskej vláde. Campanellovým cieľom bolo vytvorenie spoločnosti na základe spoločného vlastníctva tovaru i žien.

K tomu ho inšpirovali proroctvá Joachima de Fiore a vlastnými astrologickým pozorovaniami. Po zrade dvoch účastníkov sprisahania bol zatknutý a uväznený v Neapole. Podarilo sa mu uniknúť trestu smrti tým, že predstieral šialenstvo. Strávil 27 rokov vo väzení. Počas väznenia napísal väčšinu najdôležitejších diel, vrátane svojho najslávnejšieho diela Slnečný štát. Dokonca napísal spis Obrana Galilea v čase, keď Galileo Galilei bol povolaný pred súd.

Campanella byl konečně propuštěn v roce 1626 díky papeži Urbanu VIII. , který osobně intervenoval u Filipa IV. Campanella bol konečne prepustený v roku 1626 vďaka pápežovi Urban VIII. , ktorý osobne intervenoval u Filipa IV. Španielskeho. Bol prevezený do Ríma v roku 1629 získal úplnú slobodu. Žil päť rokov v Ríme, kde bol pápežovým osobným radcom vo veciach astrológia.

V roku 1634 po ďalšom odhalení sprisahania jeho nasledovníkov v Kalábrii uteká do Francúzska s pomocou kardinála Barberiniho a francúzskeho veľvyslanca de Noailles. Bol prijatý na dvore Ľudovíta XIII. Dožil v kláštore Saint Honoré pod ochranou kardinála Richelieua, poberajú penziu od kráľa. Jeho posledným dielom bola báseň oslavujúca budúce narodenia Ľudovíta XIV. (Ecloga in portentosam Delphine nativitatem).

Zákon sympatie a antipatie

Hlavným predmetom jeho záujmu je otázka ľudského poznania, ktoré je podľa neho zmyslovým vnímaním. Predmetom poznania sú jednotlivé veci, dostupné človeku prostredníctvom zmyslov. Hoci zmysli nie sú ani zďaleka spoľahlivé, predsa zaručujú človeku poznanie, ktoré možno ďalej zdokonaľovať. Východiskom a súčasne oporou ľudského poznania je u človeka vedomie vlastnej existencie, a teda sebavnímanie. Pojmy ochudobňujú obsahy zmyslových pocitov a sú len umelými schémami skutočnosti. Všetko vo svete je akýmsi spôsobom zduchovnené a všetko podlieha zákonu sympatie a antipatie.

Tento zákon je zdrojom pohybu všetkých vecí. Celá skutočnosť je spojením bytia a nebytia, primalitates čiže podstaty vecí, princípov jestvovania a pôsobenia, poznania a lásky a ich popretia v podobe negácie, pasívnosti, obmedzenia a nenávisti. Konečným cieľom každého bytia je všeobecné úsilie o sebazáchovu. Toto úsilie vedie človeka k láske k sebe samému, ktorá sa môže naplniť len v spoločenskom živote a realizovať v štáte, ktorý má byť akýmsi predĺžením jeho osobnej existencie.

Vo svojej utópii Slnečný štát stavia na čelo spoločenstva, sídliaceho na ostrove, hlavného správcu, ktorému podliehajú traja predstavitelia spoločenských primalít- moci, múdrosti a lásky; títo vládnu nad celou hierarchicky usporiadanou spoločnosťou na základe povinnej práce. Správca teda vládne štátu prostredníctvom akýchsi troch ministerstiev: vojny, osvety a zásobovania, ktoré zaručujú bezpečnosť štátu aj jednotlivca.

Thomas Campanella a jeho dielo Slnečný štát

Thomas Campanella bol predstaviteľom renesančnej sociálnej filozofie, svoje utopistické názory zobrazil v diele Slnečný štát:

  • človek žije v súlade s prírodou
  • neexistuje súkromné vlastníctvo a monogamná rodina
  • spoločné vlastníctvo a spoločná práca
  • plodenie, výchova a vzdelávanie detí je pod kontrolou štátu
  • hlava štátu je kňaz = Slnko

Slnečný štát

Slnečný štát bol prvý krát vydaný vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1623 po latinsky ako súčasť vydania rozsiahleho Campanellovo diela Philosophia realis. V roku 1637 vydáva Campanella toto dielo v Paríži druhý krát. Tretí krát bol Slnečný štát vydaný v Utrechte v roku 1643 už po Campanellovej smrti.

Autor v tomto utopickom diele vyjadril presvedčenie, že je možné a nevyhnutné vybudovať humánnu, sociálne spravodlivú spoločnosť, ktorá je založená na spoločnom majetku a spoločnej práci. Zdôraznil v nej spojenie s prírodou a rozumnosť tohto sociálneho poriadku. Opisuje svoju predstavu o dokonalej forme vlády. V utopickom ideálnom meste hľadá spoločenskú spravodlivosť a osobné šťastie. Neopiera sa o ekonomické zákony, ani o znalosť ľudskej psychiky. Autor ho umiestňuje na ostrov Taprobana v Indickom oceáne. Sem prichádza janovský moreplavec a zoznamuje sa so spoločenskou organizáciou mesta. Ide o teokratickú republiku, v ktorej vládne rozum. Základom štátu je náboženstvo. Najvyšším vládcom štátu je kňaz, ktorého nazývajú Slnko. Jeho pomocníkmi sú traja spoluvládcovia Moc (Pon), Múdrosť (Sin) a Láska (Mor). Vládca Moc má na starosti všetky záležitosti vojny a mieru, ale vo všetkom sa podriaďuje Slnku. Vládcovi Múdrosť podliehajú všetky umenia, remeslá, vedy a školy. Má podriadených úradníkov, ktorým zodpovedá počet vied: Astronóm, Kozmograf, Geometer, Historiograf, Poet, Logik, Rétor, Gramatik, Medik, Fyzik, Politik a Etik. Vládca Láska je poverený predovšetkým riadením plodenia detí. Dohliada na to, aby sa zo spojenia muža a ženy rodilo čo najlepšie potomstvo. Riadi všetko čo sa týka jedla, oblečenia a pohlavného styku. Pri tom mu pomáha množstvo vychovávateľov a vychovávateliek. Najvyšší vládca Slnko na všetko dohliada a ani jeden z jeho spoluvládcov nerobí nič bez jeho vedomia. Hodnosť najvyššieho vládcu môže dosiahnuť len občan, ktorý je veľmi všestranne vzdelaný v rôznych odboroch. Tento titul mu nemôže byť udelený skôr ako dosiahol vek aspoň tridsaťpäť rokov. Vládca úraduje dovtedy, pokiaľ sa nenájde niekto, kto bude múdrejší a schopnejší vlády, než jeho predchodca.

V Slnečnom štáte je zrušené akékoľvek súkromné vlastníctvo. Všetko potrebné majú spoločné a občania pracujú pre blaho celého spoločenstva. Toto spoločné vlastníctvo robí všetkých chudobnými a bohatými zároveň. Chudobnými preto, lebo nemajú žiadne vlastníctvo a bohatými preto, lebo majú všetkého dostatok. O bežné potreby sa starajú málo, pretože každý dostane všetko, čo potrebuje. Tieto veci ich zaujímajú iba vtedy, keď sa dávajú ako čestná odmena. Muži aj ženy majú rovnaké práva a povinnosti. Všetci študujú rôzne vedy. Duševné zamestnania aj remeslá sú pre mužov aj ženy spoločné, s tým rozdielom, že muži vykonávajú najťažšie práce, ktoré sa konajú mimo mesta a ženy prevažne vykonávajú práce, ktoré sa robia posediačky alebo postojačky (tkanie, šitie, strihanie vlasov…). Ženy nepripúšťajú jedine k remeslám ako kováčstvo, výroba zbraní a truhiel. Ženy tiež pripravujú jedlá a prestierajú stôl. Obsluhovanie pri stole majú však na starosti chlapci a dievčatá do dvadsať rokov. Všetka mládež slúži ľuďom, ktorí sú starší ako štyridsať rokov. Za najhoršiu neresť považujú pýchu a namyslené správanie, ktoré stíhajú pohŕdaním. Preto nikto nepovažuje obsluhovanie pri stole, či v kuchyni za ponižujúce.

V Slnečnom štáte majú málo zákonov, ktoré sú stručné a jasné. Súdne procesy sa odohrávajú pred sudcom a vládcom Moc, kde prednesú obvinenie, vypovedajú svedkovia a obžalovaný sa sám obhajuje. Trestá sa vyhnanstvom, bičovaním, zakázaním vstupu na spoločnú hostinu, vykázaním z cirkvi a zákazom styku so ženami. Ak je zločin spáchaný úmyselne, zločincov trestajú trestom smrti alebo podľa zákona odplaty („oko za oko, nos za nos, zub za zub…“). Ak sa zločin stal bez predošlého úmyslu, môže sa trest zmierniť najvyššími vládcami, alebo môže byť udelená milosť od vládcu Slnka.

V tomto diele sa pokrokové prvky – spoločenská rovnoprávnosť, zrušenie súkromného vlastníctva, rovnaké práva mužov aj žien – miešajú s náboženskou a racionalistickou utópiou.

Záver pre manažérov

Ako budúci manažéri to môžeme chápať: Manažér je predovšetkým človek, ktorý vykonáva prácu a dosahuje firemné ciele prostredníctvom ľudí. Aby dokázal doviesť ľudí k najlepším výsledkom musí mať otvorenú hlavu, kreativitu, schopnosť porozumieť iným a vnímať svet aj ich očami. Mal by ľuďom ponúknuť priestor na návrh a realizáciu svojich nápadov, čiže by mali mať všetci rovnaké možnosti podieľať sa na výsledkoch. Dobrý manažér musí vidieť svoj cieľ, ale aj ciele ostatných. Každý manažér by mal mať rád ľudí.


Pridaj komentár