Milton Friedman

Neokonzervativizmus bol ekonomický smer, s ktorým prišiel Milton Friedman (tzv. Chicagská škola). M. Friedman bol duchovný otec tzv. neokonzervatizmu (reganomiky – ekonomika Ronalda Reagana), rozvinutej v 70. a 80. rokoch 20. storočia v USA. Pozadím tohto „nového prúdu“ v ekonómii bola kríza keynesovstva pri riešení stagflácie a narastajúcej nezamestnanosti.

Štátny rozpočet s rastúcim nevyrovnaným saldom, relatívne vysoké daňové zaťaženie amerického obyvateľstva, zlé zdravotníctvo a školstvo a pod. utvárali podmienky pre obrat v teórii i hospodárskej politike.

Nástup neokonzervatizmu bol umocnený nástupom druhej etapy vedeckotechnickej revolúcie.

Neokonzervatívna hospodárska politika

Pre neokonzervatívnu hospodársku politiku sú typické tieto črty:

  • redukcia štátnych zásahov do ekonomiky
  • redukcia sociálnych programov
  • zníženie zahraničných sadzieb dôchodkovej politiky
  • zrušenie štátnej garancie minimálnych miezd a ochrany spotrebiteľov
  • postupné znižovanie deficitu štátneho rozpočtu

Monetarizmus

Stručná charakteristika monetarizmu spočíva v tom, že sa akceptuje význam peňazí a peňažnej politiky v hospodárskych procesoch. V pozadí sú princípy tzv. kvantitatívnej teórie peňazí, t. j. zvyšovanie peňazí v obehu ročne cca. o 3-5 % vo vzťahu k rastu HNP. Podľa M. Friedmanna je trhový mechanizmus schopný obnoviť narušenú rovnováhu automaticky. Významná úloha sa pripisuje dopytu po peniazoch, podmieneného veľkosťou bohatstva a jeho zmien, resp. od rozdelenia bohatstva na tzv. fyzický a ľudský kapitál.

Friedman tvrdil, že trh zlyháva a štát chráni zákazníkov pred tým, aby sa predajcovia spojili a určili spoločnú cenu. Štát má zasahovať do ekonomiky, nie až vtedy keď už je neskoro, ale preventívne, rozpracoval novú makroekonómiu a mikroekonómiu – nová fiškálna ekonomika.

Phillipsova krivka

Z hľadiska fungovania trhovej ekonomiky má podľa monetaristov význam tzv. dlhodobá Phillipsova krivka, založená na tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, rozvinutá o tzv. inflačné očakávania na strane hospodárskych subjektov, ktoré majú adaptívny charakter.

Teória racionálnych očakávaní

Každý hospodársky subjekt koná racionálne vzhľadom na podmienky, v ktorých sa musí rozhodovať. Pre správne rozhodovanie sú potrebné včasné, úplné a pravdivé informácie. Ekonomické javy a procesy však majú stochastický charakter s pomerne vysokým percentom chýb.

Robert Emerson Lucas – zastáva názor, že odchýlka od tzv. prirodzenej miery nezamestnanosti môže nastať práve v dôsledku nesprávnych agregovaných očakávaní na strane pracujúcich.
Teória racionálnych očakávaní tvorila súčasť neokonzervatívnej hospodárskej politiky Ronalda Reagana.

Neoliberalizmus

Oponentom neokonzervativizmu bol neoliberalizmus, ktorý trvá na názore: „Nech trh vyrieši čo môže, zvyšok vyriešime my.“


Pridaj komentár