Bitcoin  (BTC) je digitálna kryptomena a platobný systém vyvinutý v roku 2008 osobou alebo skupinou známou pod prezývkou Satoshi Nakamoto. Transakcie prebiehajú priamo systémom peer-to-peer, bez sprostredkovateľov, iba sa technickým spôsobom overia a potvrdia. Slovo Bitcoin označuje ako celý platobný systém, tak jednotku meny, ktorú celý systém používa. Často sa používa Bitcoin s malým „b“ ako výraz pre samotnú menu a Bitcoin s veľkým „B“ pre celý platobný systém. Ako skratka pre menu sa používa BTC (či historicky XBT).

Bitcoin je decentralizovaná mena, ktorá sa nedá žiadnym centrálnym spôsobom ovplyvňovať, nedokážu do neho zasahovať štáty, banky, autor systému ani ostatní užívatelia. Bitcoin ako elektronická mena nie je závislá od bánk ani iných finančných inštitúcií. To znamená, že nikto nemôže zasahovať do kurzu meny. Výhodou je, že je vopred známe, koľko Bitcoinu sa celkovo uvoľní, a podľa toho sa dá s nimi špekulovať. Čím viac je tejto meny v obehu, tým pomalšie sa vydáva, resp. ťaží.

Podľa Wikipedie je Bitcoin nezávislá internetová open-source peňažná mena, ktorou je možné platiť prostredníctvom úplne decentralizovanej P2P siete. Hlavnou unikátnosťou Bitcoinu je jeho plná decentralizácia. Je zámerne navrhnutá tak, aby nikto, vrátane jej autorov, záujmových skupín, alebo vlád, nemohol menu nijako umelo ovplyvňovať, falšovať, aby vôbec nebolo možné zabavovať Bitcoin účty, kontrolovať, peňažné toky alebo spôsobovať infláciu. V sieti neexistuje žiadny centrálny bod, ani nikto, kto by mohol o sieti rozhodovať. Bitcoin je deflačná mena. Celkové množstvo peňazí je konečné a je dopredu známe, a jeho uvoľňovanie do obehu je definované iba matematickými zákonmi. V sieti prebiehajú platby za minimálne alebo žiadne náklady.

Pozrite si video v angličtine, ktoré vám vysvtelí, ako to celé funguje:

Charakteristika Bitcoinu

V sieti, ktorá z Bitcoinu robí skutočné platidlo a zabezpečuje všetky transakcie, neexistuje žiadny centrálny bod. Žiadne jednoznačné slabé miesto, ktoré by sa dalo napadnúť. Naopak, tvorí ju obrovské množstvo počítačov, takzvaných uzlov, ktoré spolu komunikujú a spoločným úsilím uskutočňujú a verifikujú platby. Za toto úsilie účastníci vyhrávajú odmenu, ktorou nie je nič iné, než samotný Bitcoin. Tento proces je známejší pod názvom ťažba. Postupom času sa však ťažba stáva stále náročnejšou. Zatiaľ čo na samotnom začiatku nebol problém na relatívne pomalom počítači vyťažiť aj jeden Bitcoin denne, dnes máte z ťažby zisk iba ak si zakúpite špeciálne CPU a máte prístup k lacnej elektrickej energii.

Obeh a deliteľnosť Bitcoinu

V súčasnosti je v obehu približne 16,4 milióna Bitcoinov a toto číslo nebude rásť navždy. Jedného dňa totiž narazíme na strop, 21 miliónov Bitcoinových mincí. Je však otázne, či sa k tomuto číslu aj skutočne dostaneme. Je dosť možné, že v budúcnosti ťažba Bitcoinu prestane byť ekonomicky výhodná. Počet Bitcoinov je možné zvýšiť iba vytvorením novej verzie tejto kryptomeny. Hypotetický Bitcoin 2.0 môže priviesť k životu v podstate ktokoľvek, je však otázne, ako by novinku prijal trh. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa z neho stala oddelená kryptomena, ktorá by šla vlastnou cestou a s pôvodným Bitcoinom by zdieľala iba meno, resp. podobnú technickú infraštruktúru.

Bitcoiny sú deliteľné – ako užívateľ tak môžete mať napríklad 1 BTC, 10 BTC, 0.0001 BTC, 123.4560007 BTC, a pod.

Aktuálny kurz Bitcoinu (BTC/USD)

Bitcoin - graf ceny
Bitcoin - graf ceny
Zdroj: Kurzy.cz

Používanie Bitcoinu v praxi

V platobnom systéme Bitcoin má každý užívateľ tzv. peňaženku, ktorá sa skladá z niekoľkých adries (adresa sa dá zjednodušene predstaviť ako účet v banke, ktorých ale môžete mať neobmedzený počet), a na každej z adries máte zostatok v Bitcoinoch.

V skutočnosti nie je Bitcoin niečo fakticky existujúceho. Jediné, čo naozaj máte, je peňaženka, na ktorej je zostatok, a možnosť z tejto peňaženky poslať zostatok inam. Z toho vyplýva jedna dôležitá konsekvencia.

Cudzí prístup k vašim bitcoinom je fatálny. Pre porovnanie: ak napríklad niekto získa prístup k vašim e-mailom, je to síce zlé, ale máte k nim stále prístup aj vy. Nič vážneho sa nedeje. Ak ale niekto získa prístup k vašim bitcoinom, už ich nemáte. Prevody Bitcoinov sú nevratné. Vďaka decentralizácii nemáte ďalšieho arbitra alebo súd, na ktorý sa obrátiť.

Bitcoinové zmenárne

Tzv. bitcoinové zmenárne (burzy) sú služby tretích strán, na ktorých je možné vymieňať Bitcoin za štátom kryté meny (fiat meny) a späť. Zmenáreň samotná iba sprostredkováva predaj a nákup medzi užívateľmi a funguje ako prostredník – nové Bitcoiny nevyrába.

Zmenárne alebo burzy sú súčasťou Bitcoinu v širšom zmysle slova, ale pre samotnú technickú stránku veci (zaisťovanie a overovanie prevodov) nie sú kľúčové. Ide teda o služby na Bitcoin napojené a pre popularitu meny dôležité, ale pritom by bez nich prevody stále fungovali – len by potom bolo nutné hodnotu Bitcoinu určovať nejako inak.

Väčšinou zmenárne fungujú tak, že užívateľovi umožňujú na vnútornej účet v zmenárne nahrať finančnú čiastku v štátnej mene a previesť na kryptomenu za kurz, na ktorom sa dohodne s iným užívateľom. Potom umožňujú kryptomenu odoslať na užívateľovu peňaženku. Zmenáreň je teda iba prostredník dvoch užívateľov – identitu druhého užívateľa ale nepoznáte, čiže môžete mať pocit, že obchodujete so zmenárňou.

Prevody Bitcoinov

Prevod funguje logicky aj druhým smerom – ak teda chcete peniaze napríklad za 1 Bitcoin, pošlete 1 Bitcoin do zmenárne a máte na internom účte zmenárne 1 BTC. Tento môžete premeniť na štátne meny, prípadne ich tam držať alebo uskutočniť prevod na svoju vlastnú bitcoinovú peňaženku. V tom prípade potom môže fungovať zmenáreň ako akási banka – Bitcoiny tam máte, sú chránené vašim menom a heslom a môžete si ich kedykoľvek vybrať.

Ako účtovať nákup a predaj Bitcoinov (BTC)?

Veľkým problémom je v súčasnosti metodika účtovania virtuálnych mien. A to nie len na Slovensku, ale v celom svete. Len málo krajín uznalo Bitcoin ako digitálnu menu (už v roku 2013 to bolo napr. Nemecko). Niektoré krajiny používanie tejto meny blokujú resp. vyslovene zakazujú (v roku 2017 Čína). Keďže v mnohých krajinách, aj na Slovensku, sa zatiaľ úrady tvária, ako by virtuálne meny neexistovali, je veľmi komplikované nájsť správny postup, ako účtovať operácie s Bitcoinom.

Do úvahy prichádzajú tieto varianty:

  1. účtovať Bitcoin ako zahraničnú menu – legislatíva na účtovanie existuje, ale problém je, ak Bitcoin nie je uznaná mena
  2. účtovať Bitcoin ako úplne nový platobný prostriedok – virtuálnu menu, v tejto oblasti však neexistuje legislatíva
  3. účtovať Bitcoin ako skladové zásoby – je tu problém oceňovania
  4. účtovať Bitcoin ako finančné investície
  5. účtovať Bitcoin ako ceniny
  6. účtovať Bitcoin ako umelecké diela a zbierky
  7. účtovať Bitcoin tak, že sa dá priamo do spotreby
  8. účtovať Bitcoin ako hmotný majetok a s tým súvisiace odpisovanie – Bitcoin ale nespĺňa definíciu hmotného ani nehmotného majetku
  9. iné prístupy, ktoré však všetky nakoniec vedú k bodu č. 2

Satoshi Nakamoto

Bitcoinová sieť funguje od roku 2009, kedy ju popísal a vytvoril človek s pseudonymom Satoshi Nakamoto. Zrejme kvôli povahe projektu autor nikdy neuverejnil svoju skutočnú identitu a krátko po väčšom rozšírení Bitcoinu v roku 2010 sa odmlčal úplne. Dodnes sa vedú diskusie o tom, kto je alebo kto sú ľudia, ktorí stoja za skupinou Satoshi Nakamoto.

Celé to začalo 1. novembra 2008. Príjemcom The Cryptography Mailing List prišla správa, ktorá začínala nasledujúcimi slovami: Pracujem na novom systéme elektronických peňazí, ktorý je plne založený na peer-to-peer modelu, bez potreby dôveryhodného prostredníka. Nasledoval odkaz na dokument, ktorému sa neskôr začalo hovoriť Bitcoin white paper – ucelený teoretický návrh na vytvorenie nového platobného systému a nového typu internetovej databázy. Bitcoin a blockchain, prvýkrát popísané na ôsmich stranách. Podpísaný – Satoshi Nakamoto.

Nakamoto udržiaval s prvými bitcoinovými nadšencami aktívny diskusiu; najprv e-mailom, neskôr na fóre Bitcointalk, ktoré vytvoril krátko po spustení bitcoinového protokolu (prvý blok bol vyťažený 3. 1. 2009, fórum vzniklo o mesiac neskôr). Všetka komunikácia z Nakamotovy strany sa týkala technických a ekonomických aspektov Bitcoinu; k svojej osobe uviedol iba to, že pochádza z Japonska a narodil sa v roku 1975.

Svoju komunikáciu ukončil v apríli 2011, kedy v e-maili vtedajším bitcoinovým developerom napísal, že projekt je u nich v dobrých rukách a on sa naďalej bude zaoberať niečím iným.

Ubiehali roky a Bitcoin sa začal dostávať do všeobecného povedomia – vznikla a skončila na Bitcoine založená drogová burza Silk Road, prišiel krach najväčší bitcoinové burzy Mt. GOX, cena Bitcoinu sa postupne šplhala do desiatok, stoviek a tisícov dolárov. A čím ďalej viac hlasov sa pýtalo: kto je Satoshi Nakamoto?

Existuje minimálne jeden dobrý dôvod, prečo si túto otázku klásť: tajomný zakladateľ, ako prvý bitcoinový ťažiar, má pod kontrolou zhruba milión Bitcoinov v aktuálnej hodnote miliardy dolárov; to predstavuje vyše šesť percent súčasnej menovej zásoby Bitcoinov. Tieto prostriedky sa od svojho vzniku nikdy nepohli – nikdy preto neboli súčasťou reálne menovej zásoby a je pravdepodobné, že existujúca trhové cena s nimi nepočíta. Ak by bola identita otca Bitcoinu odhalená, došlo by tak aj k objasneniu, aké má s týmito prostriedkami zámery, prípadne či kľúče k nim nie sú nadobro stratené. (Zdroj: finmag.penize.cz)

Dnes pre platby existuje oficiálny softvérový klient, o ktorý sa starajú dobrovoľníci z celého sveta a niekoľko alternatívnych klientov. Od roku 2011 sa o Bitcoine, ekonomike, možnostiach a dôsledkoch tejto meny usporiadavajú konferencie, a to v New Yorku, v Prahe a v Londýne.

V septembri 2012 vznikla Bitcoin Foundation starajúca sa o infraštruktúru Bitcoinu, vrátane hlavného klienta, sledovanie hrozieb a prípadne vylepšovanie protokolu, zabezpečovanie konferencií a propagáciu meny. Vzhľadom k decentralizovanej povahe siete nadácia nemá žiadne zvláštne právomoci, v sieti vždy rozhodne väčšina, bez ohľadu na Bitcoin Foundation.

Ako získať Bitcoiny?

Ťažba Bitcoinu – Ťažba Bitcoinu prebieha v internetovom prostredí. Bitcoin sa ťaží na základe matematických algoritmov, program na ich dolovanie spotrebuje veľa výkonu vášho počítača. A tiež veľa elektrickej energie. Ak teda skutočne stojíte o ťažbu tejto virtuálnej meny, potrebujete silnú zostavu, čo nemusí byť najlacnejšou záležitosťou. Ako odmenu za to, že poskytujete svoj výkon, získate práve spomínaný Bitcoin. Viac sa dozviete na stránke Ako ťažiť Bitcoin, Ethereum, Litecoin a ďalšie kryptomeny?

Obchodovanie s Bitcoinom – Bitcoin môžete získať aj obchodovaním. Obchodovať s ním môžete rôzne, pokojne aj na burze. Na burze môžete túto internetovú menu zakúpiť za reálne peniaze či vymeniť za nejaký iný druh tovaru. Akými spôsobmi kúpiť Bitcoin? Burza je z tohto hľadiska skutočne veľmi neobmedzeným priestorom. Dávajte ale pozor, hodnota tejto kryptomeny sa mení z minúty na minútu.

Investície do Bitcoinu – Bitcoin si žije vlastným životom, ktorý dokonca ani tvorca kryptomeny nemôže meniť. Kurzy Bitcoinu sa, samozrejme, rôzne menia, keď nakúpite Bitcoin v čase, keď je jeho kurz nízky, môžete svoju investíciu až zdvojnásobiť.

Prácou – Veľmi často môžete Bitcoin získať tiež za odvedenú prácu v oblasti IT, prevažne za programovanie a ďalšie oblasti. Touto kryptomenou môžete čoraz častejšie zaplatiť za najrôznejšie služby a tovar aj v reálnom prostredí. Ak už vlastníte zavedený podnik, skúste pridať možnosť zaplatiť Bitcoinmi.

História Bitcoinu a Cypherpunk

Bitcoin vznikol v komunite tzv. Cypherpunkerů (zloženina slov cyberpunk a cipher – šifra). Hnutie cypherpunku sa približne od osemdesiatych rokov (výraznejšie ale až od rokov deväťdesiatych) snaží o zmenu sveta pomocou kryptografie a na šifrovanie orientovaných nástrojov, a ich diskusia prebiehala hlavne na tzv. Mailing listoch (z ktorých posledné bežiaci donedávna fungoval na výstižnej adrese al-Qaeda.net).

Manifest Cypherpunkerů z roku 1993, dostupný napríklad na activism.net – začína takto: „Súkromie je pre otvorenú spoločnosť v elektronickom veku potrebnej.“ – a pokračuje – „Nemôžeme predpokladať, že vlády, korporácie alebo iné veľké, beztvaré korporácie, nám samy dobrotivo umožnia súkromie. (…) Musíme si sami brániť vlastné súkromie, keď nejaké chceme mať. (…) My, Cypherpunkeri, sa venujeme budovanie anonymných systémov. Bránime naše súkromie pomocou kryptografie. (…) Cypherpunkeři píšu kód. Vieme, že niekto softvér pre bránenie nášho súkromia napísať musia, a pretože nemôžeme získať súkromie, kým to niekto neurobí, napíšeme ho my. „

Do hnutia cypherpunkerů patrili napríklad Jacob Applebaum, autor anonymizačního softvér Tor; Bram Cohen, autor P2P siete BitTorrent; John Gilmore, taktiež zakladateľ známej americkej Electronic Frontier Foundation; alebo Julian Assange, zakladateľ servera Wikileaks. V súčasnej dobe Cypherpunk mailing list stále funguje a hoci bol donedávna pomerne mŕtvy, Snowdenova aféra ho opäť oživila.

Z tohto étosu proaktívneho boja za elektronické súkromie vyrástol aj platobný systém Bitcoin, ktorého autor, Satoshi Nakamoto (pseudonym), sa diskusií na cypherpunk mailing listu tiež zúčastnil. Nutnosť vytvorenia anonymného a na štátoch nezávislého platobného systému dobre vystihuje text, zašifrovaný do mýticky nazvaného Genesis blocku – vlastne prvého Bitcoinu na svete: The Times, 3. januára 2009: kancelár uvažuje o druhom bailoute bánk.

Bitcoin je neregulovaná anonymná mena, ktorej filozofia je čiastočne založená na aktivizmu cypherpunku, a čiastočne na obdivu k rakúskej ekonomickej škole, ktorá okrem iného presadzuje kontrolovanú infláciu a obmedzené množstvo peňazí. Napríklad Milton Friedman, americký ekonóm a okrem iného i poradca Ronalda Raegana, v rozhovore z roku 2006 predpovedá, že pri kontrolovanom množstvo peňazí prestanú byť užitočné centrálnej banky. „Predstavte si, že by FED povedal, že zväčší množstvo peňazí o štyri percentá, rok po roku, mesiac po mesiaci, týždeň po týždni. Mohol by to byť čisto mechanický projekt. Stačil by k tomu proste počítač.“

Ťažba Bitcoinu

Bitcoin a ďalšie kryptomeny je možné ťažiť. Pretože je kryptomena zložitý matematický algoritmus, ťažba spočíva v jeho výpočte po blokoch, za ktoré dostanete podiel mincí z vypočítaného bloku. Ťažiť kryptomeny možno pomocou špeciálnych zariadení ako sú minerom, ale aj pomocou výkonných grafických kariet, poprípade menej efektívne pomocou procesora. Meny ako Bitcoin a ďalšie od neho odvodené sa ťažia pomocou ASIC Minera a USB Minera. Ďalšie Altcoiny, teda meny odvodené od Litecoinu, sa ťažia pomocou GPU – grafickej karty. Niektoré meny, ako napríklad Ripple, boli vyťažené na začiatku používania.

Mining pools

Menu môžete ťažiť sámi, ale aj v investičných združeniach. To sú bane s množstvom baníkov, hľadajúcich bloky mincí. Po nájdení prebehne overenie, zašifrovanie a odovzdanie. Za to dostávate výplatu podľa vášho výkonu. Dá sa povedať, že je to celé softvérová a výpočtová udalosť.

Cloud mining

Na ťažbu kryptomien nie je bezpodmienečne nutné mať vlastný hardvér. Vzhľadom na vysoké náklady na obstaranie a samotnú spotrebu elektrickej energie, začína byť veľmi rozšírená a využívaná služba prenájmu hardware na ťažbu – cloud mining. Táto služba ponúka prenájom výkonu za poplatok na stanovenú dobu. Po túto dobu získavate výnos z ťažby.

Pretože šanca nájsť blok sám je nízka a mohli by ste čakať týždne aj mesiace, v investičných združeniach sa spoja stovky a tisíce baníkov a tým nachádzajú bloky častejšie a o mince sa delia. Výška odmeny závisí od výkonu a podielu na vyťaženom bloku. Princíp je rovnaký ako pri ťažbe zlata. Keď máte v tíme veľa baníkov s veľkými rýpadlami a nájde sa veľká žila, máte vysoký zisk. V tomto prípade sú vaši baníci vaše grafickej karty a žila je veľký blok mincí. Každá minca má svojím algoritmom stanovené počty blokov a mincí v nich. Tiež rôzne spôsoby distribúcie.

Pooly na ťažbu kryptomien

Existuje mnoho typov poolov. Niektoré sú určené na ťažbu jednej meny, ale sú aj multipooly kde možno prepínať z meny na menu. Okrem bežných poolov sú tiež P2P pooly, čo je hybrid medzi individuálnym a skupinovým ťažením. V P2P poole sa baníci združujú do akéhosi poolu. Výhodou P2P poolu je najvyššia možná odmena. Ich nevýhodou sú takzvané hodiny a dni sucha, ktoré zažili mnohí baníci s menším výkonom. V P2P poolu totiž nedostávate výplatu napríklad prvých 24 hodín. Niečo medzi tým sú P2P proxy pooly, kde dostávate výplatu už po prvých 5 minútach.


Pridaj komentár