Vedenie

Vedenie je proces, umenie ovplyvňovať ľudí tak, aby sa ochotne a nadšene usilovali dosiahnuť skupinové ciele. Vedenie znamená viac ako uplatňovanie moci a autority. Vedenie musí byť prítomné na všetkých úrovniach organizácie. Vedenie je vzťah, v ktorom jedna osoba ovplyvňuje správanie a konanie druhých.

Vodcovstvo

Vodcovstvo predstavuje špecifický fenomén života organizácií, ktorá je daná vzťahom vodcu a jeho nasledovateľov a dôsledkami vodcovstva na správanie ľudí v organizácii. V súčasnosti sa možno veľmi často stretnúť so stotožňovaním zvyčajného vedenia a jeho tvorivej formy – vodcovstva.

Tvorivé vedenie

Pretože však pojem vodcovstvo je v našej praxi pomerne málo používaný, pre zachovanie jeho podstaty a zmyslu je vhodnejšie uvažovať s pojmom tvorivé vedenie. Tvorivé vedenie je proces ovplyvňovania ostatných, aby pracovali na dosiahnutí špecifických cieľov.

Vodcovstvo je teda forma procesu uplatňovania skutočného vplyvu vodcu na jeho nasledovateľov. Právo vodcu viesť dobrovoľne akceptujú niektorí, alebo všetci členovia vedenej skupiny a vodcovstvo musí zahŕňať motiváciu členov skupiny k vynakladaniu určitej energie a úsilia pre dosahovanie cieľov skupiny.

Lídri a vodcovia

V rovine nositeľov tvorivého vedenia – vodcovstva – sa používajú termíny lídri či vodcovia. Aby bolo možné akceptovať skutočnosť, že vodcovstvo efektívne funguje, mali by byť splnené tieto tri základné podmienky:

  • vodca musí preukázať, že skutočne dokázal vyvolať určité správanie svojich nasledovateľov,
  • vzťah medzi správaním vodcu a jeho výsledkami musí byť očividný,
  • musia existovať podstatné zmeny v správaní členov organizácie a z nich vyplývajúce výsledky, ktoré sú produktom činnosti vodcu.

Riadenie a vedenie

  • efektívne vedenie je jedna z najťažších úloh, ktoré manažér musí plniť,
  • termíny vedenia (leadership) a riadenie (directing) nie sú synonymá,
  • vedenie (schopnosť viesť) je najdôležitejšia vlastnosť riadenia a manažérov,
  • štýl vedenia určuje, aké účinné je riadenie,
  • úspech, či neúspech riadiaceho pracovníka závisí predovšetkým od jeho práce s ľuďmi.

Efektívnosť manažérovej vodcovskej úlohy je ovplyvnená činiteľmi, ktoré môže regulovať, ale aj činiteľmi, ktoré sú mimo jeho kontroly. Vedenie manažéra, a tým aj spôsob riadenia závisia od troch vplyvov:

Manažérska mriežka

Manažérska mriežka Roberta R. Blakea a Jane S. Moutonovej je najznámejší model behavioristických štýlov vedenia. Je to matica vytvorená prienikom dvoch dimenzií správania vedúceho, a to záujmom o ľudí (horizontálna os) a záujmom o výrobu (vertikálna os). Záujem o výrobu i záujem o ľudí zobrazené v manažérskej mriežke sú premenné, ktoré sú výrazne ovplyvnené subjektívnymi postojmi i spôsobom myslenia vedúceho pracovníka.

BLAKE a MOUTONOVÁ (1962) identifikovali štyri extrémne štýly:

  • 1.1 Oslabený manažment: Minimálne úsilie na dosiahnutie efektívnej výroby. Pracovníci sú apatickí a leniví. Manažéri malú pozornosť venujú ľuďom alebo výrobe. Prácu zanedbávajú a komunikácii s podriadenými venujú veľmi málo času.
  • 9.9 Tímový manažment: Spoločný záujem o ciele organizácie vedie ku vzájomnej dôvere.
  • 1.9 Manažment vidieckeho klubu: Premyslená pozornosť venovaná potrebám ľudí. Bezkonfliktná, priateľská atmosféra. Výroba menej dôležitá.
  • 9.1 Autorita – poslušnosť: Ľudský činiteľ je prostriedok na dosahovanie výsledkov. Podobný stroju. Vedúci len plánuje, usmerňuje a kontroluje.

Z mriežky je jasné, že manažérsky štýl 5.5 vykazuje priemerný záujem o ľudí aj o výrobu. Manažéri nekladú príliš vysoké ciele a ich postoj k ľuďom je pravdepodobne láskavo autokratický.

Participácia

Participácia je spoluúčasť na procese rozhodovania. Zvlášť v krajinách so silnými demokratickými tradíciami je snaha zúčastňovať sa na záležitostiach, ktoré ovplyvňujú, veľmi silná. Účasť na rozhodovaní sa môže uskutočňovať dvomi spôsobmi:

  1. Môže zahrňovať ich súčinnosť medzi podriadenými a manažérom (keď pracovník prednesie svoj návrh nadriadenému).
  2. Môže ísť o súčinnosť medzi skupinou podriadených a ich vedúcim (keď manažér vyzve svojich podriadených, aby spolu prediskutovali nejaký problém alebo formulovali riešenie).

Participatívny manažment zdôrazňuje ľudský faktor v riadení – zmysluplná účasť na rozhodovaní vytvára určitý vyvážený stav. Správny stupeň účasti závisí nielen od medziľudských vzťahov, ale tiež od ekonomickej situácie v organizácii

Alternatívne teórie participácie

Jedným z hlavných problémov, ktorým musí čeliť každý vedúci pracovník, je ako byť demokratickým vedúcim v jednaniach s podriadenými a súčasne si pritom zachovať potrebnú autoritu a kontrolu.

  • Obraz manažéra 20. storočia – inteligentný, nápaditý, ambiciózny a schopný rýchlo sa rozhodovať.
  • Obraz manažére 21. storočia – komunikatívny a spôsobilý pracovať v systémoch a so systémami.

Skupinová dynamika

  • odmietnutie vodcu,
  • sústredenie sa na členov skupiny,
  • zaangažovanie skupiny na rozhodovaní.

Podmienky participácie

Participácia je aktívne zapájanie sa do života v rôznych oblastiach. Participácia môže mať rôzne úrovne – od informovania, konzultácií až po skutočné spolurozhodovania:

  • časové možnosti,
  • racionálna ekonomika,
  • vnútropodniková stratégia,
  • medzipodniková stratégia,
  • zaistenie komunikačných kanálov,
  • výchova k participácii.


Pridaj komentár