Stres a jeho definície

Podľa slovníka cudzích slov – stres (stress, napätie) je súhrn pocitov spôsobených provokujúcimi činiteľmi rôzneho druhu, napr. infekčnou chorobou, chladom, duševným pohnutím, šokom z telesného poranenia a pod.(Orel, 2007-2009).

Stres pochádza z anglického slova „stress“ a znamená tlak, záťaž, nadmernú námahu. . Pojem stres definoval a autorom teórie stresu je Slovák Hans Selye, rodák z Komárna, endokrinológ, ktorý sa v 1. polovici 20. storočia vysťahoval do Kanady. Tvrdil, že akákoľvek nadmerná záťaž – čiže stres, vyvolá tzv. „GAS“ : všeobecný adaptačný syndróm : špecifická hormonálna reakcia organizmu, najmä hypofýzy a drene nadobličiek, ktoré vyplavia do krvi hormóny (Mokrohajska, 2013).

V bežnej reči sa o strese hovorí ako u udalosti alebo slede udalostí, ktoré obvykle spôsobujú reakciu v podobe „distresu“ (zlého stresu), ale niekedy tiež ako o napätej situácii, ktorá vedie k pocitu radostnej nálady, teda „dobrého“ stresu. Termín stres je veľmi nejednoznačný. Väčšinou sa používa vo význame pôsobiacej udalosti (stresoru). (Joshi, 2007, s.19).

Výraz „stres“ označuje skôr emocionálny stav, citové vypätie, ktoré je také silné, že obmedzuje našu schopnosť normálne „fungovať“. Ak totiž pozorujeme zmeny, ktoré človek prežíva pod vplyvom stresu, prichádzame k záveru, že stres je spojenie fyziologických a psychologických reakcií organizmu vystaveného zvýšeným nárokom (Melgosa, 1998, s.22).

Seyle sa zameral na definovanie čo stres nie je – stres neznamená nervové napätie. Stresové reakcie nájdeme aj u nižších živočíchov, ktoré nervový systém nemajú. Stres nie je nijaké núdzové vyplavenie hormónu z drene nadobličiek. Stres nie je nešpecifickým výsledkom poškodenia. Značným stresom môže byť celkom normálna činnosť napríklad tenisová hra alebo vášnivý bozk, pričom takýto stres nemá najmenšie znaky poškodenia. Stres nie je ani to , čo vyvoláva poplachovú reakciu. Tá je dielom stresora, a nie samého stresu (Seyle, 1966, s.80-81).

Dôležité je i vymedzenie záťaže, keďže záťaž a stres spolu úzko súvisia. Pojem záťaž chápeme v jeho širšom význame, ako nadradený pre súhrnné pomenovanie rôznych psychických stavov a s nimi spätých psychických a fyziologických reakcií vyvolaných záťažovými situáciami. Záťažové činitele vystupujú vo forme ohrozenia existencie človeka škodlivými podnetmi, prípadne priamym útokom alebo pôsobenia na neho nepretržite dlhší čas (napríklad hluk, teplo) (Bratská, 1992, s.20).

Stres nemusí byť nutne negatívny

Predovšetkým: stres nie je iba negatívnym javom. K plnosti života patrí aj napätie a duševná i telesná záťaž. Stres je korením života, ktorý by bol ináč fádny ako polievka bez soli. Každá telesná alebo duševná činnosť kráča ruka v ruke s napätím alebo vypätím. Rozčúlenie v nečakaných alebo komplikovaných situáciách signalizuje schopnosť organizmu brániť sa pred ohrozením a zvládnuť nové požiadavky. Napätie môže mať rozdielnu intenzitu a rôzne dlho pretrvávať v závislosti od dôležitosti úlohy, stupňa jej ťažkosti, jej významu pre jednotlivca a osobnej zaangažovanosti.

Dávkový stres trénuje organizmus a zvyšuje jeho výkonnosť.

Pod pozitívnym stresom rozumieme ťažkosti, ktoré sa dajú prekonať – aj medziľudské problémy vyžadujúce si preorientovanie, neraz prudkú zmenu zmýšľania, znásobené vypätie a osobnú zaangažovanosť (Seefeldt, 1982, s.39).

Stresory

Pre agensy vyvolávajúce stres sa používa pojem stresor. Stresorom v pracovných podmienkach môže byť viacero činiteľov. Napríklad nedostatok kyslíka, nezamestnanosť, nadmerná námaha, vnútené pracovné tempo, nedostatok peňazí. Stresor môžu spôsobovať agresívni ľudia, nevyspatosť, striedanie denných a nočných smien, náročná psychická i fyzická práca.

Stresové faktory na nás pôsobia celý život a ovplyvňujú naše konanie a správanie sa v nepriaznivom smere. Zasahujú hlavne do emocionálnej oblasti človeka, fyziologických dejov ako aj do behaviorálnej oblasti. Ak zasiahnu emocionálnu oblasť, môžu spôsobovať u ľudí prudké zmeny nálady, predráždenosť, nadmernú starostlivosť o svoje zdravie, vzhľad. Spôsobujú pocit únavy, pocit slabosti, čo sa odráža v znižovaní pracovnej výkonnosti.

Stres a jeho vplyv na zdravie

Pre každého z nás je typický určitý druh stresu. Medzi základné typy stresov patrí časový stres, duševný stres, stres z podnikania, zo zodpovednosti, z manipulácie.

Ako reagovať na stres:

  • v akútnom strese o ničom nerozhodujte, nič neriešte
  • počítajte pomaly do desať
  • zaoberajte sa svojím dýchaním, pomaly nadychujte nosom a vydychujte ústami
  • naučte sa poznať, čo vám stres vyvoláva
  • oddeľujte veci dôležité od menej dôležitých
  • rozlišujte skutočné problémy
  • učte sa delegovať, rozdeliť úlohy, z niečoho ubrať, niečo neurobiť

Pracovná záťaž

Pracovný stres predstavuje určitú vyčlenenú kategóriu spojenú s pracovnými podmienkami. Ide o spojenie telesných a duševných síl, t.j. v niektorej pracovnej činnosti dominuje viac práca svalov – spojená s výdajom energie, inde činnosť duševná – spojená s príjmom a spracovávaním informácií.

Záťaž môže byť podľa stupňa:

  • ľahká (jednoduchá, náročná)
  • stredná (konfliktogénna, stresová)
  • ťažká (patogénna)

Podľa druhu záťaž delíme na:

  • senzorickú (vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov a im zodpovedajúcich štruktúr CNS)
  • mentálnu (vyplýva z požiadaviek na spracovanie informácií kladúcich nároky na psychické procesy, hlavne na pozornosť, pamäť, myslenie, rozhodovanie)
  • emočnú (psychosociálny stres)

Preventívne opatrenia proti záťaži:

  • poradenský zásah (konzultácia so psychológom)
  • rôzne formy relaxácie (autogénny tréning, Jacobsonova relaxácia, hypnóza)
  • ergonomická úprava pracoviska (technická úprava pracoviska)
  • organizácia práce (ide o zlepšenie činnosti pracovníkov hlavne pri monotónnej práci, kde je potrebné striedať rôzne činnosti, zabezpečovať rotáciu pracovníkov)
  • režim práce a odpočinku (zaradenie vhodných oddychových prestávok)

Somatické prejavy stresu

Medzi somatické prejavy patrí rozšírenie zreníc a zlepšenie zrakového vnímania, zvyšuje sa potenie, zrýchľuje sa činnosť srdca a pulz, sťahujú sa periférne cievy a koža bledne, zvyšuje sa krvný tlak, zrýchľuje a prehlbuje sa dýchanie, klesá vylučovanie moču, pocit sucha v ústach, spomaľuje sa črevná peristaltika, zvyšuje sa mentálna bdelosť, zvyšuje sa napätie svalov, zvyšuje sa hladina cukru, človeka sa zmocňuje letargia, únava a inaktivita, môže nastať pokles fyziologických funkcií a napätia kostrových svalov.

Psychické prejavy stresu

Medzi psychické prejavy patria úzkosť, hnev, verbálne a motorické prejavy, ako aj zdolávacie a nevedomé obranné mechanizmy. Niektoré sú užitočné, iné pôsobia ako prekážka.

Zvolávacími dynamizmami rozumieme procesy, pomocou ktorých človek zvláda záťažové situácie. Patrí k nim riešenie problému, štruktúrovanie, sebakontrola či sebadisciplína, fantázia a prosba.

Obranné mechanizmy proti stresu

Obranné mechanizmy (nevedomé) sú popretie, racionalizácia, kompenzácia, represia, regresia, sublimácia, identifikácia, projekcia, konvencia, premiestnenie a opačné reagovanie (Suchá, 1998).

Eustres a distres

Rozlišujeme však medzi prijateľným stresom , ktorému sa hovorí eustres a negatívnym stresom, ktorý nazýva distres. Eustres je spojený napr. s prekonávaním prekážok, s príjemným očakávaním, zo sledovania detektívky – je teda všade tam, kde situáciu máme pod dobrou kontrolou. Distres sa objaví tam, kde veci prestávame zvládať, cítime sa preťažení, strácame istotu a nadhľad (Praško, Prašková, 1996, s.12).

Tri fázy stresu

Stres od svojho vzniku prebieha v troch fázach (Melgosa, 1998, s.24-25):

Varovná fáza

Najskôr sa objavia telesné reakcie, ktoré sú pre človeka nielen varovaním, ale i výzvou na obozretnosť. No ak stresová situácia začne človeku „prerastať cez hlavu“ a jedinec si uvedomí, že nemá dostatok sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu

Fáza odolávania

Keď postihnutý začína zisťovať, že stráca príliš veľa energie a že sa znižuje jeho produktivita, môžu sa u neho prejaviť pocity frustrácie. Navyše, čím má väčšie obavy zo zlyhania, tým je aj úspech menej pravdepodobný.

Fáza vyčerpania

Prejavuje sa únavou, stavmi úzkosti a depresiou. Únavu nemožno odstrániť dobrým spánkom, väčšinou ju totiž sprevádza nervozita, napätie a zlosť. Úzkosť sa prejaví už aj pri normálnych okolnostiach. Ak v tejto súvislosti hovoríme o depresii, máme na mysli predovšetkým stratu motivácie. Postihnutý trpí nespavosťou, zaoberá sa pesimistickými myšlienkami a jeho negatívne pocity sa stále prehlbujú.

Zvládanie a riešenie stresu v podniku

V praxi sa stretávame s využitím rôznych postupov pri riešení úloh, experimentovaní možno využiť heuristickú schému tvorivého riešenia problémov DITOR, ktorú navrhli Zelina M., Zelinová M. (1990,s.81, upravené):

  • 1. krok D: Definuj problém. Spomedzi tém vyber problém, sformuluj ho, rozdeľ na pod problémy, pokús sa zostaviť ideálne riešenie, cieľ, k čomu chceš dospieť.
  • 2. krok I: Informuj sa o probléme. Ako sa dosiaľ riešil? Zozbieraj poznatky, ktoré môžu prispieť k jeho riešeniu. Konzultuj problém s odborníkmi. Ako sa dosiaľ tento problém riešil v literatúre? Čo podmienky? Treba prizvať odborníkov?
  • 3. krok T: Tvor riešenia, nápady, hypotézy. Produkuj čo najviac, čo najrozmanitejších a čo najoriginálnejších nápadov na riešene problému. Uvoľni aj fantáziu. Kombinuj nápady, riešenia. Použi brainstormingovú[1] metódu. Modifikuj a dopracuj návrhy, riešenia. Používaj analógie.
  • 4. krok O: Ohodnoť nápady, riešenia. Posúď ich novosť a užitočnosť, reálnosť a možnosť uskutočniť ich podľa rozličných kritérií.
  • 5. krok R: Realizuj vybrané riešenia v praxi. Uvažuj, ako by si v budúcnosti mohol využiť skúsenosti z riešenia tohto problému.

Najdôležitejšia, v konfliktných situáciách a stresových situáciách, je komunikácia medzi týmito stranami. Ak sa javí zamestnancovi podnikové prostredie veľmi stresujúce a záťažové pre jeho psychiku i fyzickú stránku, mal by komunikovať s nadriadeným o daných podmienkach a aké možnosti by navrhoval. Nadriadený by mal brať do úvahy tento problém a mal by spoločne so zamestnancom nájsť vyhovujúce riešenie.

Nemusíte veľa hovoriť, ale dávajte si pozor na dosah doručenia správy tak, aby motivovala už v čase doručenia.

Ideálnym prístupom pri odovzdávaní informácií je, že každý by mal o všetkom, čo sa ho priamo alebo nepriamo týka, vedieť presne, podrobne a čo najskôr. Vždy sa snažte dosiahnuť ideál: veľa je lepšie ako málo.

Výmena informácií

Použite otvorený systém manažmentu, ktorý podporuje výmenu informácií a názorov v tíme, umožňuje vedúcim a pracovníkom tvorivo spolupracovať. Tipy : posilnite svoju správu použitím niekoľkých komunikačných prostriedkov, vnútropodnikové správy doručte čo najskôr, vyzývajte pracovníkov, aby sa zapájali do rozhodovania, neistota je veľmi demotivujúca, postarajte sa o to, aby boli vaši ľudia informovaní (Heller, 2001, s.20).

Riešenie problémov

Život nie je spravodlivý, a to sa týka i práce. Premýšľajte, ako najlepšie ovplyvniť to, čo môžete. Na problém v skupine iba nenadávajte, ale skúste ho ako skupina riešiť. Ak pomôžete členovi rodiny v zlej situácii, rodina vám potom možno tiež pomôže. Zamyslite sa nad tým, ako môžete prispieť k riešeniu, orientujte sa na ne. Ako sa hovorí, pokiaľ nebudete súčasťou riešenia, budete súčasťou problému (Scott, 2006, s.63).

Pár spôsobov ako si poradiť s problémami podľa Remiášovej (2013):

  • Riešte problém hneď. Nehromaďte v sebe negatívne emócie. Budú vo vás narastať a živiť stres, až napokon obvykle v nevhodnom čase „vybuchnú“. Niekedy spôsobom, ktorý by vás mohol mrzieť.
  • Používajte humor. Stres a úzkosť nie sú veľmi zábavné. Neberte sa až tak vážne. Ak si dokážete vytvoriť odstup, uvidíte aj komické aspekty situácie, čo môže byť kráľovskou cestu proti stresu a úzkosti.
  • Stanovte si priority. Keď cítite časový tlak a „nestíhate“, je potrebné stanovenie priorít. Každý deň je možné urobiť len určitý počet úkonov. Rozhodnite, čo je naozaj dôležité.
  • Využite svoje skúsenosti z minulosti. Ak ste práve teraz vtiesni, opýtajte sa sami seba, či ste už niekedy neboli v podobnej situácii. Čo ste vtedy urobili? Ak to pomohlo, urobte to opäť. Ak to nevyjde, skúste experimentálne nový prístup.
  • Nesnažte sa splniť všetky požiadavky a očakávania. Ak máte pocit, že ľudia od vás veľa očakávajú, dajte im najavo, že ste len človek. Nesnažte sa za každú cenu splniť všetko, čo od vás očakávajú iní. Oni nežijú váš život. Keď na vás naliehajú, naučte sa s nimi pokojne dohodnúť, alebo povedať jasné „nie“.
  • Prijmite to, čo nemôžete ovplyvniť. Niektoré situácie nedokážete kontrolovať ani zmeniť. Neostáva nič, len prijať fakt, že to tak je.
  • Nepokúšajte sa stať nadčlovekom. Pokúšate sa urobiť všetko? Chcete mať úspech vo všetkom? Chcete byť najlepší? Nikto nie je nadčlovekom. Nepokúšajte sa o to ani vy.
  • Pokúste sa o úspech v rozumných veciach a v rozumných medziach. Ak nadmerne pracujete, zamyslite sa nad tým, či nerobíte všetko sami.
  • Vžite sa do druhých. Keď máte problém, predstavte si, ako by ste reagovali, keby niekto sním prišiel za vami. Čo by ste mu poradili? Mohla by to byť aj dobrá rada pre vás?

V odbornej literatúre o tejto problematike sa uvádzajú výsledky mnohých výskumov, ktoré sa týkajú vplyvu pochvaly alebo pokarhania pracovníkov na množstvo a kvalitu ich práce. Ukazuje sa, že pochvala vo všeobecnosti účinnejšie vplýva na zlepšenie pracovných výsledkov ako pokarhanie. Jedinou formou pokarhania, ktoré prináša viac dobra ako zla, je napomenutie medzi štyrmi očami (Kowalczuk, 1973, s. 64).

Zapamätajte si, že každý je inak citlivý na rôzne poznámky a je naladený na inú úroveň, na odlišnú vlnovú dĺžku. Niektorí ľudia sú citlivejší ako druhí. Čo jednému pripadá ako vtipná nevinná poznámka, môže iný považovať ako hrubú urážku. Pokiaľ k tomu došlo, je na čase, aby ste sa taktiež „preladili“ (Scott, 2006, s. 29).

Zdroje a literatúra

[1]BrainstormingSkupinová metóda tvorivého myslenia, ktorá sa využíva pri riešení problémov s cieľom vyprodukovať čo najväčšie množstvo nápadov a možných riešení, pričom ich výber a hodnotenie sa uskutočňuje až po tomto procese(CMS, WORDPRESS, DESIGN, JIDE,2004 – 2013, internet)

Vytvetlivky

  • Peristaltika – sťahovanie niektorých svalov v tele (črevá, žalúdok)
  • Letargia – dlhodobý duševný útlm; nečinnosť, ochabnutosť(Orel, 2007-2009).
  • Kompenzácia – vyvážiť, nahradiť
  • Represia – odveta
  • Regresia – ústup, použitie opačného významu
  • Sublimácia – zjemňovanie, povznášanie myšlienok; prenesenie záujmov sociálne prijateľným smerom (Azet.sk, a.s. a Richard Andraščík, 2010)


Pridaj komentár