Nástroje na meranie a riadenie rizika investície

Priradiť portfóliu určitú hodnotu znamená merať trhové riziko, ktoré charakterizuje, ako veľmi sa môže odchýliť od súčasnej hodnoty a či je pravdepodobné, že to nastane. Interpretácia závisí na zvolenej metrike. Ďalej v podkapitole si charakterizujeme prehľad nástrojov na meranie trhového rizika:

  • Plánovanie situácie – jedná sa o informácie o hodnote portfólia, vtedy ak rizikové faktory dosiahnu určitú hodnotu, ktorá je stanovená užívateľom, scenáre vývoja sú relatívne zmeny rizikových faktorov od súčasného stavu alebo od strednej hodnoty. Zaujímavým pojmom je aj stress testing, pri ktorom dochádza k extrémnej zmene rizikového faktora.
  • Mark-to-market – je hlavne o sledovaní súčasnej trhovej hodnoty portfólia, pri ktorom je vypracovaná politika limitov a stropov, kde je možno držať otvorené pozície, alebo veľmi sofistikovaná politika obchodovania. Jedná sa o riadenie rizík, ktoré spočíva v systémových riešeniach, reportingu, zostavovaní a kontroly politiky obchodovania.
  • Analýza senzitívnosti – pri tejto analýze sa počíta zmena hodnoty aktíva alebo portfólia, vzhľadom na danú premennú, najčastejšie cenu podkladového aktíva pri derivátoch a úrokovú mieru pri bondoch. Počíta sa pomocou diferenciálneho počtu v závislosti od vstupnej premennej. Je tu Greeks delta, čo je prvá derivácia podľa ceny risk faktora, gama, druhá derivácia podľa ceny risk faktora, teta, ktorá je prvá derivácia a podľa jednotky času a vega, čo je prvá derivácia podľa volatility risk faktora. Pri dlhopisoch sa jedná o duráciu, teda o trvanie splatenia dlhopisu vyjadrujúcu lineárnu zmenu ceny dlhopisu v závislosti od posunu krivky úrokových mier. Konvexicita spolu s duráciou vyjadrujú jemnejšie zmeny ceny dlhopisu od pohybu krivky úrokových sadzieb.
  • Optimalizácia portfólia je buď aktívna alebo pasívna správa portfólia, pri aktívnej hovoríme o Markowitzovej optimalizácii, ktorá minimalizuje volatilitu portfólia pri stanovenej miere výnosov podľa vzťahu k riziku, pasívna správa portfólia dlhopisov, zameraná na duráciu.
  • Value- at- risk ponúka hodnotu najväčšej možnej straty, ktorú môžeme dosiahnuť vzhľadom na vlastnené portfólio s vopred danou pravdepodobnosťou a vo vopred zadaný časový horizont. Je to jeden z najbežnejších nástrojov merania trhového rizika. (ŠTALMACH, M., 2007)

Jednoduchý indikátor využívaný v aktívnom prístupe pri riadení investície, ale aj ako ukazovateľ aktivity trhu je ukazovateľ standard deviation. Tento nástroj pracuje na základe denných cien zvoleného trhu a jej aktuálnej odchýlky. Indikátor je vypočítaný na základe periódy, ktorá nie je daná pevne, ale môžeme ju meniť na základe požadovaných vlastností, ktoré potrebujeme získať pre investičné rozhodnutia. Nižšie periódy, z ktorých sa vypočítava odchýlka sa používa pre intradenné obchodovanie na nižších timeframe, a naopak vyššie periódy pre pozičné obchody.

Indikátor standard deviation sa zobrazuje ako osobitný graf a jeho hodnota osciluje okolo nulovej hodnoty, indikátor meria odchýlku momentálnej ceny od priemernej ceny. Slúži aj ako vhodný doplňujúci nástroj pre určovanie momentu vstupu na trh charakterizované ako otvorenie pozície, alebo uzavretie pozície a ukončenie obchodu. Slúži ako ukazovateľ volatility daného trhu, teda veľkosti odchýlky od priemernej ceny pre danú časovú periódu, a tým vyjadruje aj riziko daného trhu a teda celkovej investície. (VRÁBEL, J., 2013)

Riziko ako jeden z hlavných vrcholov investičného trojuholníka

Investície znamenajú vzdanie sa spotreby, teda súčasnej hodnoty pre získanie určitej budúcej hodnoty výnosu. Investované finančné prostriedky nestrácajú svoju reálnu hodnotu, len prekonávajú infláciu a tým sa zhodnocujú. Nie všetky investície ako budúcu hodnotu získajú výnos, budúca hodnota je neistá. Investori očakávajú, že voľne dostupné investície v prípade investovania za určité obdobie dosiahnu zisk. V preklade to znamená, že príjmy, ktoré sú očakávané budú vyššie ako náklady na investície. Viac sa o investičnom alebo finančnom trojuholníku dočítate v článku Riziko finančného investovania a finančný trojuholník.

Pod pojmom investície rozumieme:

  • náklady
  • príjmy
  • očakávania

Príjmy, náklady a očakávania

Príjmy predstavujú celkový príjem je protiváhou celkových nákladov, môžeme ho nazvať aj ako peňažný obnos, ktorý firma získa za všetok predaný tovar. Ak investície zaručujú dodatočné príjmy, je to len vtedy, pokiaľ sú adresné, úspešné, zmysluplné a umožňujú firme zvyšovať objem produkcie a rast výkonnosti. (MIKOVÁ, O. a kol. 2009)

Náklady predstavujú všetko to, čoho sa musíme vzdať, aby sme získali niečo iné prostredníctvom kúpy, výmeny alebo výroby. Je to druhý dôležitý determinant úrovne investícií. Cena kapitálu, ako aj faktory ovplyvňujúce jej výšku hrajú dôležitú úlohu pri výrobe projektov.

Očakávania sú tretí determinant ovplyvňujúci podnikateľskú dôveru, investovanie závisí na budúcich udalostiach, ktoré je samozrejme veľmi ťažké ovplyvniť a dokonca aj predvídať, preto sa formulujú určité varianty vývoja s ich prepojením na očakávané príjmy. ( POLÁCH, J. a kol.,2012)

Investičné riziko

Riziko je spojené s pojmom investovania, nakoľko nie je možné s určitosťou dosiahnuť očakávaný výsledok investovania, preto je možné, že výnosnosť investovania sa bude líšiť od predpokladanej výšky. Pri určení rizika je potrebné aby sme zistili rozptyl, kolísanie možného výnosu okolo najpredpokladanejšej strednej hodnoty.

  • Riziko cenného papiera závisí od možnej variability jeho výnosov, od rozkolísanosti a od možnej zmeny skutočnej výnosnosti oproti očakávanej. Vyššiu variabilitu majú napríklad akcie, pri obligáciách môžeme hovoriť o nie veľkých výkyvoch vo výnosoch, aj keď v tomto prípade je tu riziko nesplatenia. Kvantifikácia rizika pri cenných papieroch sa musí určiť pravdepodobnosť, ktorá môže nastať, ak sa získa očakávaný výnos z cenného papiera a súčasne aká môže byť pravdepodobnosť, že výnos bude iný aký očakávame. Pre možnosti vývoja výnosov, ktoré môžu nastať sa odhadnú ich pravdepodobnosti a celkový súčet pravdepodobných možností sa rovná jednej.
  • Úrokové riziko, ktorým chápeme riziko straty z pozícií klienta, je dôsledkom pri zmene úrokových mier. Špecifickým sa rozumie riziko straty vyplývajúce zo zmeny ceny úrokového nástroja zapríčinenej činiteľmi, ktorí sa týkajú emitenta príslušného finančného nástroja a pri derivátoch emitenta príslušného podkladového nástroja.
  • Akciové riziko je riziko straty z pozície klienta, a má za následok zmenu cien majetkových cenných papieroch. Riziko straty je charakterizované ako špecifické akciové riziko straty vyplývajúce zo zmeny ceny akciového nástroja zapríčinenej činiteľmi týkajúcimi sa emitenta príslušného finančného nástroja, a pri derivátoch emitenta príslušného podkladového nástroja.
  • Riziko krajiny je riziko straty vyplývajúce z toho, že štátne orgány nebudú schopné, alebo dokonca ochotné splniť svoje záväzky voči zahraničiu, a dlžníci v danom štáte nebudú schopní splniť svoje záväzky z dôvodu, že sú rezidentmi tohto štátu.
  • Riziko vysporiadania obchodu je riziko straty, ktoré vyplýva z toho, že vysporiadanie finančnej transakcie sa nerealizuje podľa dohodnutých podmienok.
  • Riziko pákového efektu je riziko, ktorému sa môže investor vystaviť prostredníctvom obchodovania na základe zálohy, kedy môže investovať do finančných nástrojov vo viac násobne vyššej nominálnej hodnote, ako je hodnota jeho disponibilných finančných prostriedkov. V prípade nepriaznivého vývoja môže nastať situácia, že investorovi prinesie niekoľkonásobne vyššiu stratu ako by bola strata, keby investoval do finančných nástrojov len v sume svojich disponibilných finančných prostriedkov vedených na účte. (OTP BANKA. Informácie o rizikách spojených s investovaním do finančných nástrojov. Dostupné na: <htttp://www.otpbanka.sk/sk/mifid/informacie-o-rizikach-spojenych-s-investovanim-do-financnych-nastrojov/>)

Finančná alebo dlhová kríza

Finančná kríza, v ktorej sa zmietajú ekonomiky Európskej únie, má svoj pôvod v USA. Impulzom bola kríza realitného trhu, ktorá vznikla hlavne v dôsledku poskytovania rizikových hypoték skupine obyvateľstva s nižším životným štandardom, kde ich banky získali ponúkaním pôžičiek s nízkym úrokom. V priebehu rokov však úroky začali narastať a dlžníci neboli schopní pôžičky splácať. Tým pádom hypotekárne ústavy nemali z čoho poskytovať ďalšie úvery a návratnosť poskytnutých pôžičiek začala byť skoro nulová. Preto investície do finančného sektora neprichádzali. Môžeme však povedať, že kríza, ktorá svetovú ekonomiku najviac napadla v roku 2008, sa začala formovať už oveľa skôr. Môžeme povedať, že to začalo liberalizáciou americkej ekonomiky, zákonom o podpore bánk a poskytovaní hypotekárnych úverov etnickým menšinám. Neskôr finančné inštitúcie dostali povolenie byť súčasne investičnou aj komerčnou bankou, ako aj poisťovňou spolu s povolením obchodovania derivátov, a tých predaj neprebiehal pod kontrolou žiadnych oficiálnych inštitúcií, čo podporovalo celkovú nekontrolovateľnú hypotekárnu expanziu.

Nakoľko nastalo zníženie úrokových sadzieb a prudký nárast dopytu po hypotékach, vzniklo riziko na realitnom trhu, ktorý sa stal rizikovým a nebezpečným. Z tohto dôvodu poskytovatelia úverov, čo boli banky, sa snažili rizika zbaviť a začali vydávať štruktúrované produkty – dlhopisy. Predávali tieto úvery vo forme cenných papierov vo forme MBS (mortage backed security), môžeme ich nazvať ako nebezpečné a nestabilné investície, dostávali vysoké ratingy a tým pádom o nich prejavovali záujem aj hedgeové fondy, banky, ako aj investičné spoločnosti. Postupne prenikli do Európy a Ázie.

Všetko fungovalo, ale iba dovtedy, kým ľudia boli schopní splácať svoje úvery. Realitný trh sa však nasýtil a začala klesať hodnota domov, ceny nájmov. Tým sa zvýšili úrokové sadzby, ako aj pokles dopytu po hypotékach spolu s nižšou schopnosťou bánk splácať svoje záväzky voči investorom podnietilo vznik rozvratu bánk, čím vznikol chaos.

Finančnú a hospodársku krízu môžeme považovať za jednu z najvýznamnejších výziev na udržateľnosť globalizačného procesu. Aj napriek tomu, že globalizácia svetovej ekonomiky mala viacero prínosov, nie všetky krajiny majú rovnaké výhody pokiaľ ide o liberalizáciu mobility globálneho kapitálu, služieb a tovarov. Hlavne vzhľadom na interdependenciu globálnej ekonomiky dochádza aj k vzájomnému negatívnemu vplyvu v časoch bankových, hospodárskych a menových kríz. Kríza sa zo začiatku brala ako prebiehajúca kríza výlučne v USA, ukázalo sa však, že ide o najzávažnejšiu celosvetovú hospodársku krízu.

Vtedy sa do problémov dostali aj veľké banky, ako napríklad Lehman Brothers, ktorej pád 15.septembra 2008 sa vyznačuje ako začiatok prepuknutia krízy. Začali prepadať aj akciové trhy. Odvtedy považujeme realitno – úverovú krízu v USA za ekonomickú krízu.

Najdôležitejšími otázkami bola príčina masívnej hospodárskej krízy, a prečo nebolo možné krízu prejudikovať, kto je za túto krízu zodpovedný, aké nástroje hospodárskej politiky sú vhodné na zastavenie krízy a na riešenie jej dôsledkov, do akej miery môžu balíky hospodárskych stimulov ovplyvniť budúce správania podnikov ako aj jednotlivcov a hlavne vnímanie rizík. Najhlavnejšou otázkou je to, čo by sa malo urobiť, aby sa podobná kríza už nezopakovala a pod. Vlády jednotlivých krajín sa zhodli v tom, že sú nevyhnutné mimoriadne zásahy do ekonomiky, aby sa zastavil prepad hospodárskeho rastu a alarmujúci rast nezamestnanosti. Aj napriek tomu snaha vlád naznačuje, že hospodárska politika je bezradná, pretože k viditeľnému pozastaveniu krízy zatiaľ nedošlo. (LUNGOVÁ, M.,2011) ( TIRUNEH, M., a kol.,2009)

Dopad krízy na vnímanie rizika a menová politika

Kríza mala, má, a bude mať ešte stále následok na jednotlivé krajiny. Aby sme vedeli lepšie zhodnotiť dopad krízy, musíme si charakterizovať vnímané riziko. Pred pádom bánk sa objavovali teórie niektorých finančných expertov, ktoré mali nastať. Nikto nepočítal s takýmto veľkým dopadom. Nízka pravdepodobnosť výskytu rizika a málo pravdepodobných faktorov dávala investorom falošnú istotu, a tým pádom sa eliminácia rizika sústreďovala do iných sekcií.

Pády významných inštitúcií a toxické aktíva prehĺbili nedôveru na finančnom trhu. Banky si prestávali navzájom požičiavať peniaze, čo viedlo k nečakane veľkému rastu referenčných sadzieb. (Finančná kríza. Dostupné na : <www.investujeme.sk/vsetko-o-krize-dopad -na svetove-hospodarstvo.html>)

Vývoj menovej politiky a rôzne opatrenia priamo odzrkadľujú snahu subjektov ako riziko v budúcnosti eliminovať. Kvôli tomu boli vytvorené komisie, ktorých úlohou bolo dohliadať na znižovanie fiškálnych deficitov krajín, dlhové riziká a plnenie záväzkov štátu. Banky aj v rámci SR začali uplatňovať konzervatívnejšie investície a podnikateľské aktivity. Národná banka SR sprísnila pravidlá pre likviditu. Z tohto dôvodu boli prijaté nasledovné opatrenia:

  • Zákon číslo 276/2009 Z.z o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon číslo 186/2009 Z.z o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon číslo 492/2009 o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V roku 2010 prijala Európska komisia stabilizačné opatrenia, akými sú napríklad bruselská direktíva o alternatívnom investovaní fondov, zákazy priamych nákupov štátneho dlhu členských krajín EU, či zákaz krátkodobých obchodov pre derivátových nástrojoch. Kvôli záchrane eura bol vytvorený fond na stabilizáciu finančných trhov v Európe. Hlavným cieľom takýchto opatrení je hlavne predísť riziku napätia na finančných trhoch, avšak tým priamo ovplyvňujú premenné v investičnom prostredí, ako napríklad volatilitu úrokových mier. (VRÁBEL, J. 2013)

Tri alternatívy vývoja krízy

Počas narastajúcej ekonomickej alebo hospodárskej krízy boli definované 3 rôzne alternatívy jej vývoja v investovaní. Tieto tri alternatívy sú:

  • ekonomická obnova
  • hlboká depresia
  • dlhotrvajúca recesia

Ekonomická obnova ako prvý scenár

Avizovanie ekonomickej krízy politici dávajú už koncom roka 2009, tým pádom aj relatívne skoré otočenie negatívneho hospodárskeho trendu. Mohlo by sa stať že o masívnych fiškálnych stimuloch mohol opäť naskočiť na pôvodne vybudované koľaje ekonomického rastu.

V tomto prípade by globálna obnova bola založená na pokračujúcej spotrebe USA, ktorá opäť so sebou potiahne zvyšok sveta, ktorý je takmer výhradne orientovaný na výrobu tovarov a ich expertov pre toho najväčšieho svetového spotrebiteľa, ktorý konzumujú 40 % svetového HDP.“ (Investičné scenáre. Dostupné na: < www.investujeme.sk/ako-investovat-ked-investicne-scenare-v-case-krizy/ >)

Pri tomto prípade by bol ideálny čas na opätovný nákup komodít alebo akcií, a tým pokračovanie úverovej expanzie, a práve na tej je založený svetový hospodársky rast. Bude mať za následok nákup finančných aktív, hlavne tých, ktoré sú najviac podhodnotené. Najzaujímavejšími sa javia vypredané regióny novovznikajúcich trhov ako je Brazília, India, Východná Európa a akciové sektory, ktoré najviac utrpeli ako finančníctvo, priemysel a nehnuteľnosti.

Centrálne banky a vlády svojimi krokmi dokázali zamedziť prehlbovaniu krízy, aj keď to nebolo jednoduché. Vlády sa postarali aj o to, aby svojimi neefektívnymi fiškálnymi stimulmi vytláčali efektívnejšie súkromné investície, čo bude mať za následok aj stratu produktivity. Podarilo sa im stabilizovať úverový trh, iba na základe garancií a zmeny účtovných štandardov. Aj keď takéto konanie ďalej prehĺbilo trhovú nerovnováhu, neexistujú lepšie dôvody na rýchlu obnovu a jej scenár sa tak javí menej pravdepodobný. (VLACHYNSKÝ, K. a kol., 2006)( VRÁBEL, J., 2013)( Investičné scenáre. Dostupné na: < www.investujeme.sk/ako-investovat-ked-investicne-scenare-v-case-krizy/>)

Hlboká depresia ako scenár druhý

Pravdepodobnosť tohto scenára je pomerne vysoká a je opačným scenárom ekonomickej obnovy. Takýto scenár nastáva v prípade, ak súčasná politika vlád a centrálnych bánk nepadne na dobrú pôdu a súčasne nastane obrovské zadĺženie a narastie nezamestnanosť, ktorá si vyberie svoju daň vo forme nasledujúceho kolapsu ekonomickej aktivity. Môže nastať pokračujúci krach finančných inštitúcií, ale aj samotných krajín. A práve preto krajiny ktoré majú najhoršiu obchodnú bilanciu utrpia najviac.

V prvej fáze tohto procesu bude pokračovať vysoká deflácia, ktorá reprezentuje deštrukciu úverových peňazí . Tá môže trvať ešte minimálne rok a znížiť hodnotu všetkých finančných aktív, pričom investovanie do čohokoľvek iného ako je hotovosť alebo bonitné dlhopisy sa budú javiť nezmyslenou. Počas tejto deflácie môžu akciové trhy, alebo komodity klesnúť o ďalších 50 %.“

Druhá fáza tohto scenára počíta s vysokou infláciou, ak nie hyperinfláciou. Ako budú vlády v snahe zabrániť deflácií pokračovať v zadlžovaní sa a kvantitatívnom uvoľňovaní, tak ľudia môžu razom stratiť dôveru z meny najzadlženejších krajín, ktoré by tak prudko oslabili. Horúcim adeptom straty dôvery je americký dolár, britská libra, alebo japonský jen. To by však znamenalo rozpad súčasného globálneho finančného systému a jediným víťazom by sa stali drahé kovy. Práve v takejto extrémnej situácií sa zlato javí ako najlepšia investičná alternatíva“.

Dlhotrvajúca recesia scenár tretí

Momentálne (2009) sa ako najpravdepodobnejšia alternatíva javí dlhodobá globálna recesia. Tú by odôvodnila strata záujmu svetových producentských krajín požičiavať svoj kapitál USA. Zadlženosť západných ekonomík dosiahla také úrovne, že veriteľské krajiny nemajú ďalší záujem riskovať. Svetová ekonomika sa tak dlhé roky nedostane do kladného hospodárskeho rastu a hlavne západné krajiny budú čeliť výrazným problémom, najmä pri tom, ako si budú musieť zvyknúť na oveľa menšiu spotrebu, keď väčšina rozpočtu pôjde na splátky úverov a vyššie dane. Víťazom takéhoto scenára by mal byť ázijský región, ktorý oplýva obrovským kapitálom. Strácať bude globálny sektor luxusných statkov a služieb, cestovného ruchu alebo finančníctvo. Získavať môže poľnohospodársky sektor, sektor komunálnych služieb alebo nerastných surovín. Akciové a komoditné trhy by podľa takéhoto scenára stagnovali niekoľko rokov, keďže zabránenie bankrotov väčších firiem by malo za následok vytvorenie „zombie“ ekonomiky na spôsob Japonska. Celý svet by tak mohla čakať stratená dekáda v podobe 70-tych rokov minulého storočia“. (VRÁBEL, J. 2013)(Investičné scenáre. Dostupné na: < www.investujeme.sk/ako-investovat-ked-investicne-scenare-v-case-krizy/>)

Spojením druhej a tretej alternatívy nám vznikla hrubá predikcia, ktorá sa naplnila vo viacerých bodoch. Riziko bolo vnímane aj nechuťou investorov vkladať svoje aktíva inam ako do drahých kovov.

Použitá literatúra

MIKOVÁ, O. a KOL. 2009. Finančné investície. Ekonomická univerzita v Bratislave. Vydavateľstvo EKONÓM 2009. ISBN 978-80-225-2929-3. 170

POLÁCH, J. a KOL. Reálné a finanční investice. Nakladatelství C H Beck, 2012. ISBN 8074004368. 263s

VRÁBEL, J. 2013, Bratislava. Hodnotenie rizík finančných investícií v období krízy , Diplomová práca Paneurópska vysoká škola..Bratislava.80 s.

ŠTALMACH, M. , Value-at-risk: nástroj na meranie trhového rizika, Bratislava, 2007, diplomová práca Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Dostupné na: http://www.iam.fmph.uniba.sk/studium/efm/diplomovky/2007/stalmach/diplomovka.pdf

LUNGOVÁ, M., Hospodárská krize 2008-2009, Analýza príčin. E+M Ekonomie a Management: Ekonomie (online). Liberec ( Technická univerzita v Liberci, Ekonomická fakulta, Redakce časopisu E+M Ekonomie a Management), 2011, č.2, s.22-30, 2012. Dostupné na: http://eee.ekonomie-management.cz/archiv/detail/740-hospodarska-krize-2008-2009-analyza-pricin/

TIRUNEH, M., a kol., Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky:Globálna a finančná kríza( príčiy-náklady- východiská) 2009, Ekonomický ústav SAV, Bratislava .ISBN 978-7144-175-5. S.280


Pridaj komentár