Medzinárodné podnikateľské stratégie predstavujú také podnikateľské stratégie, ktoré presahujú hranice štátu alebo krajiny. Vychádzajú zo základných typov podnikových stratégií. Medzinárodné podnikanie zahŕňa tieto kroky:

Príprava na medzinárodné podnikanie

Príprava na medzinárodné podnikateľské stratégie vyžaduje:

  • zohľadnenie odlišností (zvykov, potrieb spotrebiteľov, hybné sily, formy distribúcie, intenzita konkurencie),
  • venovanie pozornosti osobitostiam medzinárodného podnikania (nákladové rozdiely medzi krajinami, kolísanie menových kurzov, hospodárska politika hostiteľskej krajiny a formy medzinárodnej konkurencie.)

Vstup do medzinárodného podnikateľského prostredia

Dôvody pre vstup a pôsobenie v medzinárodnom podnikateľskom prostredí sú:

  • vyhľadávanie nových trhov
  • dosahovanie nižších nákladov pri podnikaní v zahraničí
  • získanie prístupu k prírodným zdrojom surovín v iných krajinách

Fázy rozvoja medzinárodného podnikania

Ellis a D. Williams identifikovali 4 fázy rozvoja medzinárodného podnikania:

  1. obmedzený trhový národný priestor,
  2. vstup na medzinárodný trh,
  3. medzinárodný regionálny trh a
  4. celosvetový trh.

Prechod cez fázy nemusí byť jednosmerný a môžu sa niektoré preskočiť.

  1. obmedzený trhový národný priestor – neobchoduje pravidelne so zahraničím – príležitostný export – lokálna trhová orientácia prevláda v malých a stredných podnikoch
  2. vstup na medzinárodný trh a rozvoj medzinárodnej prítomnosti – kritickým bodom je udržanie sa na medzinárodnom trhu, pretože vrastá rozsah a zložitosť organizácie a zvyšuje sa úroveň podnikateľského rizika. Mnoho výrobných podnikov robí tak, že vyrába doma a exportuje cez distributérov a agentov. Alebo si vytvára vlastnú pobočku na priamy predaj a marketing na medzinárodnom trhu. Pod rozvojom medzinárodnej prítomnosti si predstavujeme prechod od exportu k výrobe umiestnenej v zahraničí.
  3. medzinárodný regionálny trh – ak podnik vníma celý región ako celok bez národných rozdielov, uskutočňuje koordinovanú medzinárodnú regionálnu stratégiu. Sústreďuje sa na tri hlavné oblasti svetového hospodárstva:
    • NAFTA – North American Free Trade Area
    • EÚ – Európska únia
    • východná Ázia a južné Tichomorie
  4. celosvetový trh – celosvetový konkurent pôsobí na všetkých hlavných svetových trhoch a nachádza sa v konečnej fáze rozvoja medzinárodného podnikania. Problémom je obsluha. Jednu krajnosť predstavuje zásobovanie prostredníctvom exportu z domácej výrobnej základne. Opačnú krajnosť predstavuje podnik, ktorý je rozmiestnený v mnohých krajinách sveta.

Faktory determinujúce a spoluvytvárajúce konkurenčnú výhodu

Konkurenčná výhoda národov podľa Michaela Portera:

  1. výrobné faktory – faktory: pracovná sila, suroviny alebo infraštruktúra;
  2. podmienky dopytu – nároční domáci spotrebitelia nútia domáce podniky k výrobe vysoko kvalitných ale cenovo prístupných výrobkov. Tieto podniky, ktoré uspejú sú schopné konkurovať aj za hranicami krajiny;
  3. príbuzné a podporné odvetvia – prítomnosť alebo absencia domácich dodávateľských a príbuzných odvetví, ktoré sú medzinárodne konkurencieschopné.
  4. stratégie, organizačné štruktúry a súperenie – národné podmienky stanovujú, ako sa vytvárajú, organizujú a riadia podniky a aká je povaha domáceho súperenia.

Čím viac je charakter jednotlivých vrcholov kosoštvorca priaznivejší pre podnik, tým lepšie sú jeho vyhliadky uspieť v medzinárodnej konkurencii a tým pravdepodobnejšie získa udržateľnú konkurenčnú výhodu.

4 fázy rozvoja konkurencie

Porter tiež usudzuje, že národy prechádzajú cez 4 fázy rozvoja konkurencie (4 hybné sily):

  1. hybná sila sú výrobné faktory – domáce odvetvia čerpajú výhodu zo základných výrobných faktorov. Postup krajiny do ďalšej fázy je spojený s transferom vyspelej technológie z hospodársky rozvinutých do menej rozvinutých krajín,
  2. hybná sila sú investície – zahraničné technológie a metódy sú nielen používané, ale aj zdokonaľované. Konkurenčné výhody vyplývajú zo zdokonaľovania základných VF, vylepšovania stratégií, OŠ a metód konkurovania,
  3. hybná sila sú inovácie – v tejto fáze podniky nielen preberajú a zdokonaľujú technológie z iných krajín, ale vytvárajú aj skutočne nové inovácie.
  4. hybná sila je bohatstvo – hybnou silou je bohatstvo nahromadené v predchádzajúcich fázach. Táto fáza napokon vedie k hospodárskemu poklesu so stratou konkurenčnej výhody.


Pridaj komentár