Podniková stratégia predstavuje stratégiu podniku, ktorý sa skladá z viacerých podnikateľských jednotiek pôsobiacich v rozličných odvetviach. Jej obsahom je riadenie portfólia (súboru) podnikaní.

Rast a rozvoj podniku

Väčšina podnikov začína ako malé podniky s jediným druhom podnikania na miestnom alebo regionálnom trhu. Pre začínajúce podniky je typická – krátka výrobková línia, nedostatok kapitálu a zraniteľná konkurenčná pozícia. Mladý podnik má záujem prežiť a rásť, preto kladie dôraz na zväčšovanie trhového podielu, získavanie dôvery zákazníkov, reinvestíciu zisku, hľadanie úverových zdrojov. Po upevnení pozície na miestnom trhu nasleduje expanzia na regionálne, národné a prípadne aj medzinárodné trhy.

Diverzifikácia

Pokiaľ existuje dostatok príležitostí na rast v pôvodnom odvetví, nie je dôvod diverzifikovať (diverzifikácia odvodené z latinského slova diversus – odlišný, rozdielny, rozptýlený na rôznych miestach). Keď však rastový potenciál trhu začína ubúdať, podnik sa musí stať agresívnejším. Od zväčšovania veľkosti podniku a rastu jeho výkonov sa očakáva, že bude sprevádzané rastom pridanej hodnoty a zisku – samozrejme, že si to vyžaduje zvýšiť aj náklady na riadenie a realizovanie rastu.

Koncentrácia na jedno podnikanie a prechod k diverzifikácii

  • na podporu rozhodovania, kedy a za akých podmienok prejsť od jedného podnikania k diverzifikácii slúži matica s parametrami: miera rastu trhu a konkurenčná pozícia,
  • Matica ponúka 4 základné strategické kombinácie,
  • rozhodnutie o diverzifikácii teda závisí od konkurenčnej pozície a otvárajúcich sa, či zostávajúcich príležitostí v kmeňovom podnikaní, čo možno vidieť na nasledujúcom obrázku.

Typy podnikových stratégií

Podnik volí niektorú z týchto 4 typov podnikových stratégií:

  1. rastové stratégie
  2. stabilizačné stratégie
  3. revitalizačné stratégie
  4. útlmové stratégie

Rastové stratégie

Rastové stragégie podniku sa realizujú prienikom na nové trhy a vstupom do nového odvetvia prostredníctvom interných alebo externých zdrojov.

Interne uskutočňovaný rast – podnik priamo investuje len svoje vlastné zdroje do pôvodného alebo nového podnikania (vybudovanie výrobných a prevádzkových kapacít, vyškolenie nových pracovníkov, zabezpečenie zásobovania, vybudovanie distribučnej siete, dostať sa do povedomia zákazníkov, atď.)

Externý rast – predstavuje veľmi rýchly prienik do nového podnikania; uskutočňuje ho podnik kombináciou svojich zdrojov a schopností s iným podnikom a to prostredníctvom:

  • akvizície – podnik rastie tak, že kúpi aktíva iného podniku a zaradí ich do svojho majetku,
  • splynutia (fúzie) – nastáva spojením (zlúčením) viacerých podnikov do jedného,
  • strategickej aliancie – sú zvyčajne zriadené ako spoločné podniky (joint ventures). Niektoré aliancie majú formu dlhodobých zmlúv, ktorými sa zaviazali uskutočňovať spoločné aktivity, napr. spolupráca na vedecko-technických projektoch. Splnením aktivít sa obyčajne zmluvná spolupráca končí.

Stratégia koncentrácie

Stratégia koncentrácie sa sústreďuje sa na jeden výrobok alebo službu, alebo na malé množstvo tesne príbuzných výrobkov alebo služieb. Stratégia koncentrácie sa uskutočňuje týmito spôsobmi:

  • rozvoj trhu – zväčšovanie existujúceho trhu, získanie väčšieho podielu na existujúcom trhu, expanzia do nových teritórií, obsadenie nových trhových segmentov,
  • rozvoj výrobku – obmena alebo inovácia základného výrobku alebo služby, pričlenenie tesne príbuzných produktov, ktoré sa môžu presúvať cez rovnaké distribučné kanály,
  • horizontálna integrácia – je pričleňovaných jedno alebo viac podnikaní, ktoré vyrábajú podobné výrobky alebo služby a pôsobia v rovnakej časti odvetvového reťazca.

Stratégia vertikálnej integrácie

Vertikálne integrovať znamená presúvať a rozširovať podnikanie do oblastí, ktoré slúžia ako dodávateľské alebo odberateľské pre kmeňové výrobky alebo služby. Ak sa podnikanie rozširuje do oblasti, ktorá slúži ako dodávateľ, tak sa nazýva spätnou integráciou. Ak podnikanie preniká do oblastí, ktoré používajú a spotrebúvajú jeho produkty, tak sa nazýva ústretovou integráciou. Ak podnik vyrába všetky vstupy do svojich spracovateľských procesov a pre celú svoju produkciu sám zabezpečuje odbyt, sa nazýva úplnou vertikálnou integráciou. Ak sa na vstupoch a výstupoch podieľajú aj iné, nezávislé, podniky, ide o zúženú integráciu. Hlavným motívom zavedenia vertikálnej integrácie je upevnenie, posilnenie konkurenčnej pozície pôvodného alebo hlavného podnikania. Alternatívou vertikálnej integrácie sú dlhodobé zmluvy.

Stratégia príbuznej diverzifikácie

Znamená diverzifikovanie do podnikaní, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu strategického súladu. Strategický súlad jestvuje vtedy, keď odlišné podnikania majú dostatočne príbuzné výrobno-technologické reťazce, takže vznikajú príležitosti na pôsobenie v inom podnikaní. Výhodou je, že stratégia dovoľuje podniku uchovať určitý stupeň jednoty podnikateľských aktivít, nadobudnúť konkurenčné výhody z prenosu zručností alebo nižších nákladov. Úspora nákladov spočíva v tom, že existujú spoločné technologické zariadenia, distribučné kanály a riadiaci aparát, tie sa používajú na väčší objem produkcie. Strategický súlad sa môže vyskytnúť kdekoľvek v reťazci, najčastejšie však na troch miestach:

  1. strategický súlad v oblasti marketingu– rovnakí zákazníci, rovnaké distribučné kanály, spoloční veľko a maloobchodníci, podobná podpora predaja,
  2. strategický súlad v oblasti výroby – využívanie rovnakého výrobného zariadenia a pracovných zručností, podobných výrobných metód a know-how, spoločných dodávateľov a surovinových zdrojov,
  3. strategický súlad v oblasti riadenia – metódy riadenia a manažérske skúsenosti sú prenosné do iného podnikania.

Stratégia nepríbuznej diverzifikácie

Stratégia nepríbuznej diverzifikácie predstavuje diverzifikáciu do akéhokoľvek odvetvia, v ktorom vrcholové vedenie zaznamená atraktívnu ziskovú príležitosť. Vysokoatraktívne príležitosti predstavujú podniky, ktoré ponúkajú finančné výhody:

  1. podniky s podhodnotenými aktívami – hodnota podniku je nižšia ako trhová (opätovný predaj prinesie viac ako je pôvodná cena),
  2. podniky vo finančnej tiesni – podnik je kúpený za dohodnutú cenu,
  3. podniky s dobrými rastovými vyhliadkami – ale s nedostatkom kapitálu.

Stabilizačné stratégie

Stabilizačné stratégie môžu mať podobu pomalého rastu, alebo ide o obdobie prechodnej stability, počas ktorej sa podnik pripravuje na obdobie rýchleho rastu. Stabilizačná stratégia nie je totožná s nečinnosťou, naopak, je to opakovanie rovnakých aktivít. Podnik uskutočňuje len malé zmeny výrobkov, trhov a výrobných metód. Rast je pomalý, neagresívny, metodický. Často sa používa len počas krátkeho obdobia, keď podnik vyčerpal zdroje rastu a akumuluje zdroje do ďalšieho obdobia.

Revitalizačné stratégie

Revitalizačné stratégie predstavujú odvrátenie negatívnych trendov alebo o prekonanie krízy. Pri tejto stratégie dochádza k výraznej zmene podnikového portfólia.

  1. Podniková stratégia zvratu je zameraná na obnovu stratových podnikaní a ich navrátenie do ziskovej pozície.
  2. Podniková stratégia redukcie sa zameriava na zúženie vejára diverzifikácie.
  3. Stratégia reštrukturalizácie portfólia je radikálny zásah do skladby a podielov jednotlivých druhov podnikaní v portfóliu.

Útlmové stratégie

Podnik používa útlmové stratégie vtedy, keď príčiny neefektívnosti trvajú dlhší čas a majú neodvratný charakter. Málo výnosné alebo stratové podnikania sa potom vyradia z portfólia.

  1. Deinvestičná stratégia je predaj podnikania (podnikateľskej jednotky) inému podniku, má zmysel, ak predaj sa javí kupujúcemu, ako dobrý.
  2. Likvidačná stratégia je predaj alebo zrušenie celého podniku, ale predaj lepšie poslúži záujmom akcionárov ako bankrot.


Pridaj komentár