Úvod

Medzinárodný obchod predstavuje medzinárodnú deľbu práce. Medzinárodný obchod zohráva funkcie transmisná úloha, funkcia ekonomického rastu, parametrickú a proporcionalitnú úlohu.

Medzinárodný obchod

Medzinárodný obchod predstavuje medzinárodnú výmenu tovarov a služieb medzi skupinou krajín v rámci medzinárodného zoskupenia. Má nezastupiteľné miesto pri rozširovaní spotrebných možností krajín, pretože umožňuje krajine spotrebovať viac tovaru, ako by spotrebovala v situácii, keby boli hranice uzavreté. Prínos je v tom, že umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré krajina z rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť. Podľa Lisého, medzinárodný obchod ako najstaršia forma medzinárodných ekonomických vzťahov umožňuje zvýšiť životnú úroveň a blahobyt všetkých participujúcich krajín tým, že každá krajina sa môže špecializovať na výrobu toho tovaru alebo služby, v ktorých dosahuje komparatívnu výhodu.“[1]

Medzinárodný obchod patrí k dominantným faktorom ovplyvňujúcich ekonomický rast vo svetom hospodárstve aj v každej krajine. Je aj indikátorom, do ktorého sa premieta stav a úroveň svetového hospodárstva. Dlhodobý rozhľad jeho vývoja poskytuje základňu pre hodnotenie najdôležitejších rozvojových zákonitostí a tendencií. Jeho vývoj tiež poukazuje na zdravie národnej ekonomiky, ale je aj aktívnym predpokladom vymedzujúcim kvalitu aj kvantitu jedného z najdôležitejších zdrojov ekonomického rastu.

Z pohľadu národnej ekonomiky je tiež výsledkom jej zapojenia do medzinárodných ekonomických štruktúr, čo znamená, rozšírený prístup na trhy, dlhodobý vzrast vývozu a jeho diverzifikácia, získavanie nových rozvojových zdrojov a iné.

Dnes už skoro každá krajina závisí od medzinárodnej deľby práce, čo sa prejavuje v špecializácii a kooperácii výroby a výsledkom tejto deľby práce je medzinárodný obchod. Rozsah zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce závisí najmú od technických, ekonomických, prírodných, politických ale aj historických podmienok.

Dôsledky medzinárodnej deľby práce:

  • interdependencia – vzájomná závislosť krajín od ekonomickej spolupráce,
  • integrácia – proces postupného vzájomného prepojenia, zbližovania a prispôsobovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr a ich prehlbovanie závislostí medzi nimi a postupná transformácia národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru.

[1] LISÝ, Ján a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078–164-4. s. 539.

Úlohy medzinárodného obchodu

Medzinárodný obchod v poslednej dobe patrí k prevládajúcim faktorom, ktoré ovplyvňujú ekonomický rast. Zahraničný obchod plní tieto funkcie:

  1. transformačnú,
  2. ekonomického rastu,
  3. parametrickú,
  4. proporcionalitnú.

Transformačná funkcia

Transformačná funkcia znamená transformáciu existujúcej štruktúry domácej produkcie, resp. vlastných zdrojov na štruktúru žiaducu v oblasti použitia na výrobnú i osobnú spotrebu. Prostredníctvom tejto úlohy sa môžu aktivity existujúceho ekonomického celku pružne prispôsobovať prístupným zdrojom, ich rozsahu a štruktúre presadzovanej hospodárskej stratégie. Táto funkcia je len nástrojom náhrady domácej výroby a domácich zdrojov, dovozom tovarov alebo absorpciou dovezených výrobných faktorov.

Transmisná funkcia je označovaná za vyšší typ transformačného pôsobenia vonkajších ekonomických vzťahov na národnú ekonomiku. Je to nástroj na prenosu informácií, kritérií a stimulov z vonkajšieho prostredia do vlastnej ekonomiky pre využitie v rozhodovacích procesoch domácich subjektov.

Zahraničný obchod ako faktor ekonomického rastu

Táto úloha napomáha nahradiť menej efektívnu ale aj neefektívnu domácu produkciu dovozom alebo využívaním zahraničných zdrojov. Táto úspora spoločenskej práce ovplyvňuje tiež mieru optimalizácie a špecializácie produkcie v krajine aj jej hlbšie zapájanie sa do procesov medzinárodnej deľby práce. V medzinárodnom meradle je táto funkcia prejavom pôsobenia týchto rozdielov:

  • v absolútnej veľkosti nákladov práce;
  • v komparatívnych nákladoch práce;
  • vo vybavenosti krajín jednotlivými výrobnými faktormi – práca, pôda, kapitál;
  • v dosiahnutej technológii, technike a znalostiach;
  • v kvalite ľudského kapitálu;
  • v geografickej dislokácie komparatívnych výhod.

Parametrická funkcia

Táto funkcia je schopná porovnávať jednotlivé technicko-úžitkové charakteristiky, ale aj cenové a iné požiadavky, za ktorých sú tovary ponúkané na medzinárodných trhoch, pretože producent sa až na trhu dozvedá o tom, do akej miery plní jeho požiadavky, to znamená, či ponúka tovar v požadovanom sortimente, štruktúre, cene a iné.

Proporcionalitná funkcia

Proporcionalitná funkcia zahraničného obchodu má nezameniteľnú úlohu pri zabezpečovaní proporcionality reprodukčných procesov, ktoré prebiehajú v každej národnej ekonomike. Stratégia vyrábať a vyvážať tovary, v ktorých krajina používa vlastné komparatívne výhody a naopak, dovážať komodity, pri ktorých produkcii takéto výhody nepoužíva, je hlavným nástrojom na to aby sa medzi vzájomnými zahranično-obchodnými aktivitami a celkovým vývojom domácej ekonomiky nachádzali optimálne proporcie.

„Vyváženosť proporcií prinášajúca dlhodobú úsporu spoločenskej práce priaznivo ovplyvňuje aj tempo hospodárskeho rastu krajín a integračných zoskupení a v konečnom dôsledku znižuje riziká vyplývajúce z vysokej miery zapojenia sa do medzinárodných špecializovaných a kooperačných procesov.“[2]

[2] BALÁŽ, Peter a kol. 2001. Medzinárodné podnikanie. Bratislava : Jamex, 2001. 591 s. ISBN 80-88848-68–7. s. 291.

Medzinárodné organizácie

Medzinárodné organizácie sú tie medzivládne inštitúcie, ktoré vznikli na základe medzinárodnej zmluvy uzatvorenej najmenej medzi troma štátmi. Znaky medzinárodných organizácií:

  • trvalý charakter;
  • disponujú vlastnými orgánmi, ktoré majú medzi sebou rozdelené aktivity a ktoré sa usilujú o dosiahnutie cieľov vytýčených v zakladajúcej listine;
  • vlastná subjektivita;
  • udržiavajú styky nielen medzi členskými štátmi navzájom, ale aj s nečlenskými štátmi, prípade s inými medzinárodnými organizáciami, s ktorými môžu uzatvárať určité druhy medzinárodných zmlúv.

Medzinárodné organizácie a Slovensko

Slovenská republika udržuje diplomatické vzťahy približne so 173 krajinami a je členom viacerých medzinárodných organizácií, medzi ktorými sú napríklad:

  • OSN – Organizácia spojených národov, SR člen od roku 1993,
  • IBRD/WB – Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, SR člen od roku 1993,
  • IFC – Medzinárodná finančná korporácia, SR člen od roku 1993,
  • EBOR – Európska banka pre obnovu a rozvoj, SR člen od roku 1993,
  • UNESCO – Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, SR člen od roku 1993,
  • INTERPOL – Medzinárodná kriminálna a policajná organizácia, SR člen od roku 1993,
  • V4 – Vyšehradská štvorka, SR člen od roku 1993,
  • MMF – Medzinárodný menový fond, SR člen od roku 1995,
  • WTO – Svetová obchodná organizácia, SR člen od roku 1995
  • OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, SR člen od roku 2000,
  • EÚ – Európska únia, SR člen od roku 2004,
  • NATO – Severoatlantická aliancia, SR člen od roku 2004,
  • CEFTA – Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode, SR člen od roku 2004,
  • Schengen – Schengenská dohoda, Schengenský priestor, SR člen od roku 2007 a mnohé ďalšie.

Členstvo SR v medzinárodných organizáciách

Pôsobenie SR v medzinárodných organizáciách prináša určité povinnosti, ale vytvára predovšetkým podmienky na stabilitu a ďalší rozvoj našej ekonomiky.

OSN (Organizácia spojených národov)

Slovenská republika bola prijatá za člena OSN 19. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Napriek tomu patrí Slovensko medzi zakladajúcich členov OSN. Od prijatia SR do OSN v roku 1993 sa SR aktívne zapája do všetkých kľúčových oblastí činnosti OSN.

SR ako malá krajina je presvedčená o užitočnosti globálneho partnerstva a efektívnej mnohostrannej spolupráce, preto prikladá veľký význam svojmu pôsobeniu na pôde OSN. Od svojho prijatia do OSN sa SR aktívne zapája do všetkých hlavných oblastí činnosti OSN

Účasť v medzinárodných operáciách OSN na podporu mieru, ako aj zapojenie sa do ďalších aktivít v oblasti udržiavania mieru a bezpečnosti predstavuje oblasť, kde si SR vybudovala veľmi dobré meno. Pôsobenie v mierových operáciách je integrálnou súčasťou zahraničnej politiky SR vo vzťahu k OSN.

UNESCO (Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru)

UNESCO je súčasťou systému medzinárodnej organizácie OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania. V zozname UNESCO sa nachádzajú rôzne kultúrne pamiatky a prírodné vzácnosti z našej krajiny zo Slovenska. V zozname máme zapísané historické centrum Bardejova a Banskej Štiavnice a jej technické pamiatky, jaskyne Slovenského krasu, dedinu Vlkolínec, najväčší hrad v strednej Európe – Spišský hrad a okolie, drevené kostolíky na severovýchode Slovenska (Ruská Bystrá, Ladomirová, Bodružal, Tvrdošín, Hervatov pri Bardejove, Kežmarok, Hronsek, Leštiny) a Karpatské bukové pralesy.

OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)

Slovenská republika sa stala členom OECD v decembri roku 2000. Ministerstvo zahraničných vecí koordinuje aktivity SR voči OECD na národnej úrovni, zabezpečuje tiež agendu spoločných projektov medzi SR a OECD, analyzuje informácie z pracovných orgánov OECD, zabezpečuje prípravu podkladov pre predstaviteľov SR zúčastňujúcich sa vrcholových zasadnutí OECD a zapájanie SR do odborných programov a projektov OECD.

EÚ (Európska únia)

Slovenská republika sa o začlenenie do Európskej únie snažila už ako súčasť ČSFR, ale hlavne po získaní samostatnosti v roku 1993,členom sa stala až 1. mája 2004. Po viac ako piatich rokoch členstva SR v Európskej únii sa preukázala skutočnosť, že z ekonomického pohľadu je pre Slovensko a jeho dlhodobý úspešný rozvoj rozhodujúce členstvo v tomto integračnom zoskupení a z neho vyplývajúce záväzky a výhody. Jednou z najvýznamnejších výhod členstva v EÚ je možnosť čerpať európske fondy v rámci politiky súdržnosti EÚ.

Hlavným cieľom politiky súdržnosti z hľadiska potrieb a priorít Slovenskej republiky je znižovanie sociálnych a hospodárskych rozdielov v úrovni rozvoja európskych regiónov. SR sa tiež stotožňuje s presvedčením, že politika súdržnosti má byť predovšetkým zameraná na podporu konkurencieschopnosti všetkých regiónov prostredníctvom využívania ich vnútorného potenciálu, ale najmä svoju pozornosť sústreďovať práve do zaostávajúcich regiónov.

NATO (Severoatlantická aliancia)

Vstupom do NATO Slovenská republika získala najmä:

  • väčší vplyv a väčšiu zodpovednosť na medzinárodnej scéne;
  • nie sme odkázaní sami na seba;
  • profesionalizácia armády;
  • spolupráca s najvyspelejšími armádami a bezpečnostnými silami sveta;
  • bezpečnostné prostredie pre investície.

Príprava SR na členstvo v NATO zreteľne napomohla aj vstupu SR do Európskej únie. Obidve organizácie sú postavené na hodnotách slobody, práva a demokracie, preto mnohé z reforiem, ktoré mali Slovensko pripraviť na úlohu spoľahlivého spojenca v NATO, boli nápomocné a zužitkovateľné aj pre členstvo SR v Európskej únii. Príprava na členstvo v NATO sa totiž netýkala iba vojenských otázok, ale zahŕňala aj politickú, ekonomickú a právnu problematiku. Do NATO totiž nevstupuje iba armáda, ale celá krajina.

Záver

Z uvedených charakteristík nám vyplýva, že medzinárodný obchod je pre súčasnú ekonomiku veľmi dôležitý, aj keď to prináša veľa nových rizík, ale taktiež možnosti predvídať, vylúčiť tieto riziká. Mnohé sa prenášajú z jedného štátu do druhého ako napríklad inflačný vývoj, cenové výkyvy a iné.

Slovenská republika využíva dostatočne členstvo v medzinárodných organizáciách. Zároveň je mimoriadne dôležitá naša schopnosť vyťažiť maximum z komparatívnej výhody členstva SR v uvedených organizáciách s cieľom ekonomického rastu a hospodárskej stability.

Zdroje a literatúra

SIPKO, S. 2003. Slovensko a Európska únia. Bratislava : Grafis, 2003. 32 s. ISBN 80-969025-1-2

LISÝ, J. a kol. 2007. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava : Iura Edition, 2007. 636 s. ISBN 978-80-8078-164-4

BALÁŽ, P. a kol. 2001. Medzinárodné podnikanie. Bratislava : Jamex, 2001. 591 s. ISBN 80-88848-68-7

http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_osn-sr_v_osn

http://www.slovakiasite.com/sk/unesco.php

http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/medzinarodne_zmluvy-zoznam_podla_medzinarodnych_organizacii

http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/zoznam_liniek/slovensko-a-europska-unia

http://www.employment.gov.sk/medzinarodne-organizacie.html

http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_oecd-clenstvo_sr_v_oecd


Pridaj komentár