Zásoby

Zásoby sú hmotné statky, ktoré sa nachádzajú v podniku a doteraz sa nepoužili na určitý účel. Prekonávajú časový a priestorový nesúlad medzi jednotlivými fázami reprodukčného procesu a zabezpečujú plynulú činnosť podniku.

Zásobovanie

Zásobovanie predstavuje funkčnú činnosť podniku, ktorou sa začína transformačný proces v ňom prebiehajúci. Patrí do oblasti materiálového hospodárstva – tri dimenzie chápania materiálového hospodárstva (MH):

  1. úzke chápanie MH (tzv. klasická oblasť kompetencií) – obsahuje len činnosti obstarávania (nákupu a prepravy) a skladovania
  2. širšie chápanie MH (tzv. rozšírená kompetenčná oblasť) – obsahuje aj činnosti spojené s rozmiestňovaním materiálu na miesta spracovania v podniku, ako aj pohyb materiálu medzi jednotlivými miestami spracovania
  3. najširšie chápanie MH (tzv. rozsiahla kompetenčná oblasť) – MH sa stotožňuje s hmotným tokom v podnikovom transformačnom procese, teda okrem už spomínaných činností obsahuje aj prípravu odbytu hotovej produkcie.

Predmet zásobovania

Predmet zásobovania je diferencovaný podľa typu podniku. Najčastejšie sa vymedzujú tri skupiny predmetov obstarávania:

  1. Vstupné materiály – zúčastňujú sa na podnikovom transformačnom procese. Členia sa na:
    • výrobkové materiály – stávajú sa súčasťou výrobku, členíme ich na základný (tvoriaci hmotnú podstatu výrobku) a pomocný materiál dotvárajúci výrobok, napr. farby
    • technologické materiály – podnikové prevádzkové materiály
  2. Polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom procese, napr. medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky…
  3. Obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja, napr. odberateľ si ho žiada v súvislosti s kúpou nášho výrobku (autorádio namontované do áut u výrobcu áut)

Úlohy zásobovania

Úlohy zásobovania vyplývajú z jeho funkcií:

  • obstarávanie predmetov nákupu na základe zistených potrieb podniku
  • zabezpečenie skladovania obstaraných predmetov
  • recyklácia surovín – súvisí so vzrastom záujmu o ochranu životného prostredia. Zdôrazňuje sa, že nielen komplexné spracovanie surovín, ale aj viacnásobné využívanie rôznych pomocných prepravných prostriedkov, obalových materiálov, príp. iných znovu použiteľných materiálov môže prispieť k ekológii podnikovej činnosti.

Z týchto základných funkcií zásobovania vyplývajú aj jeho dva základné ciele zásobovania:

  • zabezpečenie materiálových potrieb (príp. potrieb obchodných tovarov) = vecný cieľ
  • zníženie nákladov podnikovej činnosti = ekonomický cieľ

So zásobovaním všeobecne súvisia tri skupiny nákladov:

  1. priame materiálové náklady (ceny surovín, materiálov, polotovarov …)
  2. náklady na viazaný kapitál (kalkulované úroky na cudzí kapitál viazaný v zásobách)
  3. vlastné náklady procesu zásobovania (mzdy personálu, dopravné náklady, skladovacie náklady, náklady na obchodné rokovania …)

Zásobovacia stratégia

Zásobovacia stratégia podniku, ako jedna z funkčných stratégií vychádza predovšetkým z odbytovej stratégie podniku.

  • Odbyt výrobkov, odvodený z poznatkov o konečných potrebách, rozhodujúcou mierou vplýva na tvorbu výrobného programu, od ktorého sa odvodzuje potreba materiálu.
  • Okrem poznatkov o výrobkoch a ich odbytovej stratégii vychádza zásobovacia stratégia z poznatkov:
  • o podmienkach výroby
  • o dostupnosti materiálových zdrojov na obstarávacích trhoch.
  • informácie o podmienkach získavania zdrojov(cena, doprava a pod.).

Prvky zásobovacej stratégie podniku

  • Prvky súvisiace s predmetom nákupu tvoria:
    • politika množstva,
    • politika kvality,
    • cenová politika.
  • Prvky súvisiace so zdrojmi nákupu tvoria:
    • spôsob dodania,
    • počet dodávateľov,
    • priestorové rozloženie dodávateľov.
  • Prvky spojené s tvorbou podmienok nákupu tvoria:
    • vytváranie dodávateľských vzťahov,
    • nákupná reklama,
    • nákupné orgány,
    • kooperácia pri nákupe.

Základné dodacie podmienky, na ktoré nakupujúci podnik prihliada, sú predovšetkým

  • cena obstaraného materiálu
  • množstvo obstaraného materiálu
  • kvalita obstaraného materiálu

Voľba dodávateľa

Pri voľbe dodávateľa rešpektujeme všeobecné znaky:

  • riziko nákupu sa zmenší, ak sa materiál nakupuje od viacerých dodávateľov,
  • malé množstvá materiálu je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode, než u výrobcu.

Dodacie podmienky

  • skupina podmienok týkajúcich sa spôsobu platby za dodávku materiálu (okamžitá platba, dodávateľský úver, platba dokumentárnym akreditívom a pod.),
  • podmienky súvisiace s úhradou dodacích nákladov (či idú celé na ťarchu nakupujúceho podniku, alebo časť z nich hradí dodávateľ),
  • podmienky súvisiace so zosúladením objemových a časových požiadaviek na dodávky od odberateľa s možnosťami dodávateľa (tým sa ovplyvňuje výška nákladov na skladovanie na jednej i druhej strane).

Tvorba zásobovacej stratégie

  • je v podstate rozhodovaním o kombinácií nástrojov (prvkov) zásobovacej stratégie.
  • Zásobovacie stratégie sa vytvárajú predovšetkým na tie skupiny materiálov, ktoré majú podstatný vplyv na uvedené charakteristiky podnikovej činnosti.
  • Ako metóda na odvodenie takýchto modelových zásobovacích stratégií sa čoraz častejšie používa portfóliová analýza.

Portfóliová stratégia

  • Prvým krokom pri tvorbe zásobovacej stratégie je určenie relatívne homogénnych skupín materiálov, ktoré majú strategicky značný význam z hľadiska prosperity podniku (vplyvu na náklady a výkony).
  • Druhým krokom portfóliovej analýzy je určenie dimenzií (rozmerov) faktorov.
  • Tretím krokom je zobrazenie portfóliovej matice. Ide o trojdimenzionálne založenie portfóliovej analýzy na dvoch strategických faktoroch: – na riziku obstarávacieho trhu (faktor z okolia podniku), – na flexibilite potrieb (podnikový faktor).

Riziko obstarávacieho trhu vyjadruje pravdepodobnosť porúch v zásobovaní z hľadiska množstva, kvality a času. K najdôležitejším indikátorom tohto rizika patria: – konkurencia (prípadne monopol) na strane dodávateľov materiálov, – kapacita (pohotová) dodávok, – vývoj dopytu na obstarávacom trhu a pod.

Otázka zásobovacej stratégie

Otázka zásobovacej stratégie vychádza z výrobkov, ale aj z podmienok zásobovania materiálom pre tieto výrobky.

  • Určuje sa pre skupinu najdôležitejších materiálových zdrojov, pri ktorej musíme zvažovať výšku nákladov na dodanie a nákladov na skladovanie.
  • Základom pre tvorbu zásobovacej stratégie sú vypracovanie matice zásobovacej stratégie (zásobovacie portfólio) a uplatnenie metódy ABC.

Matica zásobovacej stratégie

  • vychádza tak z vnútorných podmienok podniku – prejavujú sa na osi x-ovej v podobe flexibility potrieb;
  • zahŕňa vonkajšie podmienky vo faktore, ktorý je na y-ovej osi – riziko obstarávacieho trhu – predstavuje možnosti zaobstarania materiálových vstupov.
  • Na základe týchto 2 faktorov sa posudzuje v členení malá, stredná a veľká možnosť situácie z pozície flexibility a z pozície rizika obstarávacieho trhu.
  • Priesečník možností označuje typ zásobovacej stratégie.

Na základe tejto matice môžeme určiť odčerpávaciu, investičnú a selektívnu stratégiu.

  • Odčerpávacia stratégia zdrojovo nenáročná, úsporná stratégia, ktorá umožňuje podniku aktívnu cenovú politiku a aktívnu politiku kvality. Prvoradá pri jej uplatnení je úspora nákladov.
  • Investičná stratégia zdrojovo náročná, vyžaduje dodatočné vklady investičných prostriedkov a istota zásobovania sa zabezpečuje dodatočnými skladovacími kapacitami.
  • Selektívne stratégie pri nich je riziko obstarávacieho trhu aj flexibilita na rovnakej úrovni a individuálne od každého výrobku sa určí na základe prepočtov veľkosť potreby materiálu.

Metóda ABC

  • Metóda ABC vychádza z rozčlenenia materiálových vstupov podľa ich relatívneho podielu na celkovej hodnote nakupovaných materiálov.
  • materiály, ktoré majú najvyšší relatívny podiel okolo 70 – 80 % predstavujú skupinu A, obyčajne ich podiel na celkovom počte nepresahuje 10 – 20%,
  • skupinu B tvoria materiály, kde relatívny podiel na hodnote je 15 – 20 %, ale na celkovom počte položiek 20 – 40 %,
  • skupinu C, tvoria materiály, ktorých relatívny podiel na hodnote je 5 – 15 %, ale na počte položiek 50 – 70 %.


Pridaj komentár

Štítky: