Výhody a nevýhody vstupu krajiny do Európskej únie

Mnohí ľudia sa zamýšľajú nad tým, či by sa európske krajiny mali usilovať o vstup do Európskej únie. Väčšina ľudí vidí prínosy vstupu do únie a sú za vstup, mnohí však vidia aj negatíva vstupu do únie a sú proti integrácii. Ako to teda je? Aké sú teda výhody a nevýhody vyplývajúce zo vstupu krajiny do Európskej únie?

Výhody vstupu do Európskej únie

Ekonomické výhody

• zvýšenie konkurencie vo všetkých oblastiach hospodárstva
• nutnosť modernizácie, zavádzania high-technológií
• odstránenie obchodných prekážok
• celospoločenské úspory (jednotné prepravné), voľný pohyb tovaru
• odbúranie nákladov spojenách s ochranou hraníc
• rozvoj spolupráce s výrobcami v EÚ pri prenikaní na „tretie trhy”
• nové podnikateľské príležitosti v EÚ a EÚ v krajine
• posilnenie dôveryhodnosti krajiny a podpora vstupu zahraničného kapitálu
• nepriame účinky – vplyv na sociálnu oblasť a zamestnanosť
• vyšší objem nenávratných prostriedkov z EÚ
• voľný pohyb pracovných síl a osôb

Neekonomické výhody

• dôveryhodnosť v zahranično-politickej oblasti
• spoločné riešenie globálnych problémov
• upevnenie demokracie v krajine
• justičná a policajná spolupráca – zvýšenie bezpečnosti
• zlepšovanie kvality životného prostredia
• pozitíva vo vede, výskume a vývoji

Riziká a neýhody vstupu do Európskej únie

1. niektoré kompetencie (napr. colná a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a ekologické normy) sa presunú z národných inštitúcie na inštitúcie EÚ. Krajina sa ale bude zúčastňovať na rozhodovaní EÚ.
2. výrobky exportované do EÚ musia spĺňať jej technické normy. Pre krajinu to znamená tieto európske normy prevziať do technických noriem a uplatňovať ich. Tento proces, ktorý je časovo aj  finančne veľmi náročný, povedie k zvýšeniu nákladov výrobcov, čo súvisí s potrebou nakúpiť nové technológie, so zmenami v organizácií riadenia a pod. Pravda, z dlhodobého hľadiska tieto skutočnosti povedú k zlepšeniu kvality výrobkov, a tým aj k lepším možnostiam ich realizácie na domácom i zahraničnom trhu.
3. zvýši sa konkurenčný tlak na slabšie podnikateľské subjekty, čo môže ohroziť ich existenciu presadiť sa môže odliv kvalifikovanej pracovnej sily do zahraničia, ak by proces sociálnej konvergencie nebol dostatočne výrazný a rýchly.
4. vysoké náklady na reštrukturalizáciu ekonomiky krajiny, spojené so začlenením do Európskej únie, s prispôsobovaním sa európskym normám.
5. príspevky krajiny do štruktúrnych fondov EÚ by sa mohli prejavovať ako finančná záťaž pre ekonomiku krajiny, hoci z dlhodobejšieho hľadiska by čerpanie z týchto fondov nepochybne výrazne prevýšilo vklady
6. vstup do EÚ by, po zavedení voľného obchodu s jej členmi, znamenal stratu colných výnosov, ktorými postihuje krajina členov EÚ, a tým aj časti príjmov do štátneho rozpočtu. Colné výnosy v obchode s krajinami, ktoré členmi EÚ nie sú, by išli do spoločného rozpočtu EÚ.

Dôsledky neintegrácie krajiny do Európskej únie

• „pozícia tzv. tretej krajiny” – bez ekonomických a neekonomických výhod
• izolácia – vypanutie zo svetového globálneho trendu
• strata trhov, pokles zamestnanosti a prosperity
• obmedzenie konkurenčného tlaku a následné zaostávanie podnikov
• zabrzdenie prílevu priamych zahraničných investícií
• nedostupnosť prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie
• priame dôsledky na občanov, najmä na mládež

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 21.5.2008 a aktualizovaný 19.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

1. ALTER, Karen J., 2002. Establishing the supremacy of European law: the making of an international rule of law in Europe. Oxford: Oxford University Press. Oxford studies in European law. ISBN 01-992-4347-6.
2. GREER, Scott, 2006. Uninvited europeanization: neofunctionalism and the EU in health policy. Journal of European public policy.
3. HAAS, Ernst Bernard, 1958. Uniting of Europe: political, social, and economic forces 1950-1957. Stanford: Stanford University Press.
4. HIX, Simon, 1999. The political system of the European union. Basingstoke: Palgrave. European union series. ISBN 03-337-1654-X.
5. NIEMANN, Arne., 2006. Explaining decisions in the European Union. New York: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-86405-3
6. Oznámenie Komisie Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, 2010. KOM(2010) 2020 v konečnom znení.
7. PHILLIPS, David a Hubert. ERTL, 2003. Implementing European Union education and training policy: a comparative study of issues in four member states. Boston: Kluwer Academic. ISBN 978-140-2012-921.
8. SANGIOVANNI, Mette Eilstrup, ed., 2006. Debates on European integration: a reader. New York: Palgrave Macmillan. European Union series. ISBN 14-039-4104-1.
9. Autorka fotografie: Julia Barlow