Prvá ucelená koncepcia chápania manažmentu vznikla v neskorších rokoch 19 storočia. Boli obdobím rýchleho rozvoja priemyselnej výroby. Bol dostatok prírodných zdrojov, ale nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Vznikla potreba racionálneho riadenia výroby. Začal sa formovať klasický manažment, ktorý chápal manažment ako oddelenú vedu. Jeho vývoj ovplyvnili jeho 3 prúdy:
– vedecký manažment
– byrokratický manažment
– administratívny manažment

1. vedecký manažment – jeho predstavitelia sa snažili zvýšiť efektívnosť práce pomocou vedeckých metód. Hlavnými predstaviteľmi sú Frederic W. Taylor, Henry L. Gantt, Harrington Emerson, manželia Gilberthovci, Henry Ford (tzv. fordizmus), Tomáš Baťa (tzv. batizmus), v Japonsku sa tento smer uplatňoval vo firme Toyota (tzv. toyotizmus). Spoločným ukazovateľom predstaviteľov vedeckého riadenia bola snaha o racionalizáciu práce, snaha o určité formy normovania, plánovania a organizáciu spoločnej práce. Používanie vedeckého manažmentu má aj negatívne stránky, ako prílišný dôraz na špecializáciu, ktorá viedla k odmietavosti robotníkov, monotónnosti a slabej kvalite.

FREDERIC W. TAYLOR (1856 – 1912)

Je považovaný za zakladateľa vedeckého manažmentu, výborne ovládal technickú stránku priemyslovej výroby. Presadzoval myšlienku nahradiť subjektívne, individuálne odhady v organizácii práce vedecky založenými postupmi. Manažmentu kládol za úlohu vytvoriť správne pracovné príležitosti a správny mzdový systém, ktoré zvýšia produktivitu. Manažéri by sa mali riadiť 4 princípmi:
– vedecky preštudovať každú úlohu a vytvoriť najlepšiu metódu na jej vykonanie, t.j. vytvoriť skutočnú vedu o riadení
– starostlivo vyberať pracovníkov a zaučiť ich tak, aby využívali tieto metódy, t.j. vedecky vyberať pracovníkov
– vzdelávať a kontrolovať robotníkov, t.j. vedecky pripravovať a zdokonaľovať robotníkov
– oddeliť prácu od zodpovednosti; manažment je zodpovedný za plánovanie, pričom používa vedecké princípy; robotník je zodpovedný za vykonanie práce, t.j. čo najužšia spolupráca medzi vedením a robotníkmi

Venoval sa problému zvyšovania efektívnosti, a to nielen cestou znižovania nákladov a tým aj zvyšovania zisku, ale aj zvyšovaním mzdy ako motivácie k rastu produktivity práce. Meral výkon najlepšieho pracovníka a tak vytvoril normy denného výkonu robotníka – nazval to časovými štúdiami. Formuloval tak nasledujúce zásady:
– prideľovanie veľkého denného výkonu – každý robotník musel splniť presne určenú a neľahkú dennú prácu
– normalizovanie podmienok – každý pracovník dostal prácu na celý deň a musel mať k tomu všetky podmienky a pomôcky
– vysoká odmena za úspešnú prácu
– postih v prípade nesplneného výkonu

Podstatu zhrňuje takto: presnosť namiesto ustálených zvykov, harmóniu namiesto rozporov, spoluprácu namiesto individuálnych postupov, maximálnu produktivitu namiesto minimálnej, podnecovanie každého robotníka k maximálnemu výkonu a zabezpečenie správneho odmeňovania. Oddelil prípravu, plánovanie od prevádzky a sústredil riadiacu činnosť v plánovacom oddelení. Oddelil pracovníka od práce duševnej a ponechal mu len fyzickú prácu. Zdôrazňoval plánovanie a kontrolu, čo si vyžadovalo špecializované vedenie.

Veľkú úlohu pripisoval kvalite vedúcich pracovníkov. Doporučoval vyberať takých vedúcich, aby bol maximalizovaný počet týchto charakterových vlastností, kvalít: inteligencia, vzdelanie, zvláštne a odborné schopnosti, zručnosť a sila, energickosť, pevná povaha, poctivosť, zdravý úsudok a dobré zdravie.

Taylorove vedecké riadenie môžeme stručne zhrnúť do nasledovnej kauzálnej závislosti: čím jednoduchšiu pracovnú operáciu možno prideliť jednotlivému pracovníkovi, čím vyšší môže byť stupeň špecializácie a čím presnejšie môže byť vymedzený priebeh pracovného procesu, tým kratšia je doba zaučenia, tým menej nepodarkov vzniká, čo znamená vyššiu výkonnosť. Tento predpoklad sa však Taylorovi nepotvrdil – úzka špecializácia vedie k monotónnej práci a tá sa stáva dôvodom k nespokojnosti a k zníženiu pracovnej výkonnosti.

HENRY L. GANTT (1861 – 1919)

Bol Taylorovým kolegom v oceliarskej spoločnosti. Jeho prínos spočíva v rozpracovaní metód a postupov denného plánovania pracovných operácií. Na tieto metódy a prístupy nadväzuje odmeňovanie a prémiovanie za prekročenie plánovaných výkonov. Odmeňovaný nebol len pracovník za nadštandardnú prácu, ale aj jeho vedúci. Takto chcel prinútiť vedúcich, aby sa robotníkom viac venovali a sami ich povzbudzovali k vyššiemu výkonu. Je autorom známeho „Ganttovho diagramu“, ktorý zobrazuje vzťahy medzi činnosťami výrobného procesu.

HARRINGTON EMERSON (1853 – 1931)

Preslávil sa svojimi odporúčaniami, ako odstraňovať straty vo výrobe a zvyšovať jej efektívnosť. Uviedol 12 princípov efektívnosti práce:
– jasne definovať ciele riadených činností
– využívať zdravý rozum a kriticky hodnotiť rozhodovacie situácie
– využívať poradcov a skúsenosti druhých
– zabezpečiť pracovnú disciplínu a morálku
– zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie, vhodné pracovné podmienky
– mať spoľahlivú evidenciu nákladov a výsledkov práce
– správne voliť, umiestňovať, plánovať a organizovať činnosti pracovníkov
– vytvárať vhodné podmienky pre výkon práce
– motivovať každého pracovníka
– štandarizovať výkon pracovných operácií

FRANK B. GILBRETH (1868 – 1924)

Venoval sa konzultáciám v oblasti racionalizácie práce. Snažil sa o zvýšenie výkonu robotníka. K jeho základným cieľom patrilo vynájdenie jediného najlepšieho spôsobu pre každú prácu, ktorý znamenal vykonávať prácu s čo najmenším počtom pohybov, vylúčením únavy, maximálnym zrýchlením a zjednodušením. Túto svoju teóriu nazval „pohybovou štúdiou“. Jeho cieľom bolo znížiť počet potrebných pohybov pracovníka na minimum a tak dosiahnuť maximálnu výkonnosť.

LILLIAN GILBRETHOVÁ (1878 – 1972)

Jej originálny prínos je v uplatnení psychológie pri vhodnom umiestnení a výbere pracovníka, v zaškoľovaní a vytváraní vhodnej pracovnej klímy. Zameriavala sa aj na poznanie osobnosti a potrieb pracujúcich. Je považovaná za priekopníčku psychológie riadiacej práce.

HENRY FORD

Využil normalizáciu a hromadnú výrobu. Rozdelil pracovné operácie na najjednoduchšie úkony, ktoré mohol vykonávať nekvalifikovaný robotník. Jeho princípy pri výrobe automobilov sú:
– robotníci a súčiastky musia byť zoradené tak, ako to vyžaduje technológia a každá súčiastka vo výrobe musí vykonávať čo najkratšiu cestu
– pre presun rozpracovaných častí použiť dopravníky
– dopravník určí tempo práce

Ford používal medyivýrobnú dopravu, pomocou ktorej ovplyvňoval prácu robotníkov, využíval priestor v továrni a dobu potrebnú od prísunu materiálu k zhotoveniu konečného výrobku. Zaisťoval tak plynulosť výroby a nadväznosť operácií.

Jeho základné poznatky môžeme sformulovať do 3 princípov:
– hromadná výroba
– technická normalizácia (zjednotenie rozmerov a tvarov)
– pásová výroba
TOMÁŠ BAŤA

Bol prvým predstaviteľom klasického manažmentu v Československu. V r. 1924 zaviedol svoj systém samosprávy dielní a účasti na zisku (rozšíril tak 3 základné Fordove princípy o štvrtý aspekt). V jeho samospráve dielní mohol každý zamestnanec ovplyvňovať riadenie prácou, ktorej rozumel a tým mohol ovplyvniť výsledok celého výkonu. Každý robotník musel šetriť časom, energiou, materiálom, ako keby bol on sám majstrom. Tým došlo k zvýšeniu produktivity práce a k zníženiu nákladov. Podnik bol rozdelený na stovky oddelení, každé z nich malo svoje finančné prostriedky, viedlo si účtovníctvo a bolo samostatnou jednotkou. Baťa zaviedol účasť zamestnancov na zisku, a tým dosiahol väčšiu snahu pracovníkov. Pracovná morálka bola v Baťových závodoch veľmi dôležitá. Bola požadovaná disciplína, dobré vzťahy medzi kolegami a od toho závisel aj ich postup v zamestnaní.

TOYOTIZMUS

Spája intelektuálnu prácu s manuálnou, zaviedol sa tu pojem „úzka“ štruktúra organizácie, t.j. čo najmenšia administratíva (lean production).

2. byrokratický manažment – je druhým vývojovým smerom v rámci klasického manažmentu. Zdôrazňoval dôležité racionálne plánovanie, nespoliehal sa na ľubovôľu manažéra či vlastníka firmy. Hlavným predstaviteľom bol Nemec M. Weber.

MAX WEBER (1864 – 1920)

Vymedzil 3 typy organizácií:
– tradičnú – vytvorenú postupne opakovaním, dedením
– vodcovskú – vytvorenú silou osobnosti
– byrokratickú – vytvorenú zvláštnym rozdelením moci

Najpodrobnejšie sa zaoberal byrokratickou organizáciou. Je to systém fungujúci na základe pevných noriem, pravidiel a povinností. Jedine takáto organizácia zaručuje efektívnu organizačnú štruktúru a je najvýkonnejším nástrojom riadenia. Sú tu jednoznačne určené povinnosti a oprávnenia spojené s určitou funkciou v organizačnej štruktúre. Veľké organizácie budú pracovať racionálnejšie, ak budú úlohy špecializované, pravidlá a regulácie presne určené a jednotne prijímané tak, aby pracovníci vedeli, čo sa od nich očakáva. Na základe toho sformuloval 6 princípov byrokratickej organizácie:
– deľba práce založená na špecializácii s prísnym vymedzením povinností každého článku organizácie
– presne definovaná hierarchia práv a povinností, kde pracovník nie je zodpovedný len za svoje výsledky práce, ale aj za výsledky svojich podriadených
– činnosť organizácie dodržuje sústavu pravidiel a jej fungovanie je na tejto sústave založené
– vedúci riadi svojich podriadených na základe objektívnych pravidiel, neosobne voči všetkým osobám; zhovievavosť a osobný prístup sa nepripúšťa
– je nutné dodržiavať pravidlá súladu kvalifikácie ľudí a nároky na miesta, ktoré zastupujú; pracovníci musia mať zaistený postup v práci podľa ich úspešnosti či odpracovaných rokov; musia byť lojálni voči organizácii
– vytváranie podmienok poriadku, stability fungovania

3. administratívny manažment – ako tretí smer v rámci klasického manažmentu bol založený na manažéroch, ktorí majú riadiť organizáciu zvnútra. Hlavnými predstaviteľmi bol Henry Fayol a Chester Barnard.

HENRY FAYOL (1841 – 1925)

Študoval podnik a jeho nevýrobné časti. Doporučuje deľbu práce horizontálnu (podľa druhov činností) aj vertikálnu (podľa stupňov riadenia). Riadenie organizácie chápal ako celkové zladenie 6 základných druhov činností na rovnakej horizontálnej úrovni:
– technická činnosť (výroba)
– obchodná činnosť (kúpa, predaj, výmena tovarov)
– finančná činnosť (získanie a využitie kapitálu)
– ochranná činnosť (poistenie vlastníctva a ochrana osôb)
– účtovná činnosť (účtovníctvo, štatistika)
– riadiaca činnosť (plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, kontrola – t.j. funkcie manažmentu)

Zameriava sa hlavne na činnosť riadiacich pracovníkov, na rozdiel od Taylorovej pozornosti na činnosť robotníkov. Hlavné miesto Fayolovej teórie je v rozpracovaní 5 funkcií manažmentu a 14 princípov úspešnej riadiacej činnosti.

5 funkcií manažmentu (správy):
– plánovanie – stanovenie budúcich cieľov a ich dosiahnutie
– organizovanie – zabezpečenie ľudských a hmotných zdrojov
– prikazovanie – prideľovanie úloh podriadeným
– koordinovanie – zlaďovanie činností pracovníkov
– kontrola – overovanie zhody medzi plánom a skutočnosťou, prijatie záverov

Za hlavnú funkciu správy považoval plánovanie. Nástrojom plánovania je program činností, ktorý je založený :
– na zdrojoch podniku (surovinách, kapitále, zamestnancoch, odbytových možnostiach a pod.)
– na povahe a význame činností, ktoré podnik vykonáva
– na budúcich možnostiach (závisia od technických, obchodných, finančných podmienok, tie však podliehajú zmenám a preto ich nemožno presne určiť)

14 princípov úspešnej riadiacej činnosti (zdôrazňoval hlavne prvé 4):
– zabezpečiť deľbu práce
– vyvážiť právomoc a zodpovednosť vedúcich pracovníkov
– zaistiť dodržiavanie disciplíny
– využívať princíp jedného vedúceho, každý zamestnanec prijíma rozkazy od jedného vedúceho
– zabezpečiť jednotnosť riadenia, každý cieľ má mať jeden plán
– zaistiť podriadenie individuálnych záujmov zamestnancov spoločným záujmom organizácie
– spravodlivo odmeňovať
– dodržiavať princípy centralizácie, uceleného vedenia a kontroly
– jednoznačná hierarchická línia nadriadených a podriadených
– udržiavať poriadok
– správne jednanie vedúcich voči podriadeným
– udržiavať stabilitu zamestnancov v ich funkciách
– zvyšovať iniciatívu zamestnancov k zdokonaľovaniu organizácie práce
– podporovať spoločnú prácu a spoluprácu v skupinách

Veľkú úlohu pripisuje vzdelávaniu pracovníkov. Túto úlohu rozdeľuje medzi 4 inštitúcie – školu, dielňu, rodinu a štát.

CHERSTER. BARNARD (1887 – 1961)

Organizáciu videl ako zjednotený systém, ktorý vedome zlučoval aktivity. Aby mohol podnik fungovať, potrebuje 3 základné zložky: komunikáciu, schopnosť slúžiť a základné ciele. Jeho hlavným prínosom je teória autority. Autorita nezávisí od človeka, ktorý vydáva príkazy, ale od tých, ktorí dané príkazy prijímajú a od ich ochoty vykonávať ich. Pracovníci sú ochotní prijímať príkazy, ak im rozumejú, vidia ciele organizácie, cítia, že ich nimi vykonávané aktivity sú v zhode s ich potrebami, a sú schopní príkazy fyzicky i psychicky splniť. Zaoberal sa hlavne týmito oblasťami:
a) typy organizácie a pre nich charakteristické spôsoby vnútornej koordinácie
b) otázky motivácie, kde rozlišuje 4 druhy stimulov (materiálne, nehmotné, zlepšujúce pracovné podmienky, duševné)
c) rozbor účinnosti formálnej a neformálnej organizácie riadenia
d) autorita v organizácii a jej komunikácia


Pridaj komentár