Financovaním podniku rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z finančno-hospodárskej činnosti samotného podniku to znamená financovanie z interných zdrojov. Ďalším spôsobom je financovanie z externých zdrojov, ktoré nájdete v článku Externé zdroje financovania podniku.

Financovanie z interných zdrojov podniku

Tieto zdroje financovanie podnikových potrieb sa objavujú až v priebehu hospodárenia podniku, na základe toho ako podnik získava zdroje rozlišujeme tieto formy:

  • Financovanie zo zisku – samofinancovanie,
  • Financovanie z odpisov,
  • Financovanie z rezerv,
  • Financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí,
  • Racionalizáciou, zmenou majetkovej štruktúry a uplatňovaním technického pokroku. (Marušin, J.: Finančný manažment podniku. Ekonomická fakulta TU, Košice 2000)

Podľa Alexyho vo svojej publikácií Podniková ekonomika rozdeľuje interné zdroje financovania len do troch základných foriem a to:

  • financovanie zo zisku,
  • financovanie z odpisov a
  • financovanie z iných interných zdrojov – tu sú zahrnuté rezervy spolu s rezervným
  • autor sem zahrnul aj kapitál uvoľnený racionalizáciou podnikovej činnosti. (Alexy, Sivák, 2005)

Financovanie zo zisku

Samofinancovanie z vnútorných zdrojov má najväčší význam hlavne z kvantitatívneho hľadiska financovanie zo zisku – samofinancovanie. Zisk pri riadení podniku sa využíva ako jeden z najdôležitejších syntetických ukazovateľov úspešnosti a efektívnosti podnikania, hlavne vo vzťahu k vloženému kapitálu. Na samofinancovanie podnikových potrieb závisí od mnohých faktorov, je suma zisku, predovšetkým od masy zisku vytvorenej v podniku, je daná objemom a štruktúrou realizovanej produkcie a závisí od objemu výroby, zmeny stavu zásob hotových výrobkov a momentu realizácie.

Samofinancovanie

Samofinancovanie závisí hlavne od ceny jednotky realizovanej produkcie, ktorá ovplyvňuje zisk priamo úmerne, od výšky nákladov na jednotku produkcie, ktorá ovplyvňuje zisk nepriamo úmerne ako aj od intenzity zdaňovania zisku – objemu dane zo zisku, ktorú upravuje Zákon č. 595/2003 Z.z o dani z príjmu. Je závislý od použitia disponibilného zisku – zisk po zdanení sa rozdeľuje na také časti, ktoré odčerpávajú z podniku jeho vlastníci na osobnú spotrebu, resp. na investovanie mimo podniku a na druhú časť, ktorá zostáva v podniku na samofinancovanie jeho rozvoja.

Vyčíslenie zisku

Zisky a jeho výšku je možné vyčísliť dvoma spôsobmi a to ako rozdiel medzi vlastným imaním podniku na konci a na začiatku sledovaného obdobia, ak nastane prípad prírastku imania podnik dosahuje zisk a v opačnom prípade stratu. Je nutné oceniť aktíva, od ktorých sa odpočítava suma cudzieho kapitálu, čo je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku, čo predstavuje najčastejšie používaný spôsob vyčísľovania zisku. Z pohľadu samofinancovania podniku má význam predovšetkým v tom, že podnik pri potrebe rozširovať kapitálovú základňu nemusí žiadať od doterajších spoločníkov žiadne dodatočné vklady, vedie k zvyšovaniu vlastnej kapitálovej základne podniku. Ak sa uplatňuje tento spôsob získavania finančných zdrojov znižuje podnik potrebu zapojenia cudzieho kapitálu a vedie k znižovaniu nákladov potrebných na získanie a viazanie zdrojov financovania.

Financovanie z odpisov

Je definované zákonom č.595/2003 Z.z. ako: „ Odpisovaním sa na účely zákona rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný, alebo evidovaný a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený nehmotnému majetku ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania.“

Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebovania dlhodobého hmotného ako aj nehmotného majetku v priebehu určitého obdobia, za ktoré sa tieto postupne zúčtovávajú do nákladov, tak sa znižuje hodnota tohto majetku a tak sa zabezpečujú zdroje financovanie reprodukcie dlhodobého majetku, sú nákladovou položkou, ovplyvňujú výšku celkových nákladov aj výšku cien dosiahnutého zisku. Sú súčasťou výrobných nákladov a ceny sa predajom výrobkov a služieb vracajú prostredníctvom tržieb a peňažných tokov do podniku a stávajú sa tak zdrojom financovania majetku podniku. Viac sa o odpisoch a odpisovaní majetku dočítate na stránkach Odpisovanie dlhodobého majetku a Majetok podniku – financovanie, obstarávanie, odpisovanie.

Financovanie z rezerv

V tomto prípade financovania, podnik si môže vytvárať plnenie záväzkov, ktorú vo svojej podstate neisté, rezervy, ktoré až do okamihu ich využívania sú zdrojmi tichého financovania. V niektorých spoločnostiach sa zákonom vytvára určený rezervný fond. Pričom jeho formu a použitie upravuje zákon č. 513/1991 Z. z. – obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podniky na základe svojho rozhodnutia tvoria dobrovoľne rezervný fond s vymedzením účelom podnikania. Podnik, v prípade ak rezervy nie sú v plnej miere potrebné na financovanie účelu, využije ich ako zdroj interného financovania.

Financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí

Financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí je efekt z využívania uvoľneného kapitálu a znamená, že za určitých podmienok môže podnik za zdrojom financovania obnovy financovať aj rozvojové potreby. Na rozsah efektu vplýva doba používania hmotného a nehmotného majetku- čím je výška efektu nižšia, tým kratšia je životnosť hmotného a nehmotného majetku. Ak sa hmotný aj nehmotný majetok financujú z vlastných zdrojov, efekt z využívania uvoľneného kapitálu sa v plnom rozsahu prejaví na úrovni podniku. K interným zdrojom patrí kapitál uvoľnený racionalizáciou podnikovej činnosti, ako vo výrobe, zásobovaní, odbyte, táto racionalizácia skráti dobu kolobehu a tak uvoľní časť kapitálu na iné použitie. Môže byť spojená s technickým pokrokom, so zmenou technologického postupu a zmeny vyvolanej inovačným procesom. Podnik sám rozhoduje o samotnom majetku ak má majetok, ktorý nepotrebuje mal by ho predať a tak zabezpečiť zdroje interného financovania z titulu odpredaja majetku. Mobilizácia takýchto zdrojov plna závisí od schopnosti podnikateľa. (Marušin, 2000)

Finančná podpora podnikov zo strany štátu

Na to, aby dobre fungovali subjekty podnikateľskej sféry v dnešných podmienkach trhového hospodárstva a žiaduce formovanie vnútornej štruktúry národného hospodárstva si to vyžaduje cieľavedomé zasahovanie zo strany štátu tam, kde trh nedostatočne stimuluje podniky na realizáciu spoločenských cieľov, je to spojené aj s finančnou podporou podnikov. Ide o získavanie výhod nenávratným prísunom finančných zdrojov, znižovaním podnikových výdavkov a obmedzovaním finančných rizík. Pritom zásahy vykonané štátom nesmú viesť k narušovaniu hospodárskej súťaže, prehlbovaniu makroekonomickej nestability, znižovaniu výkonnosti jednotlivých podnikov a k zhoršovaniu podnikateľského prostredia.

Má to aj negatívne stránky ak nie je správne nasmerovaná môže znamenať plytvanie verejnými prostriedkami, základnou črtou takejto podpory je, že stimuluje realizáciu istých dohodnutých spoločensky prospešných programov. Podnik, ktorý sa na realizáciu programu zúčastňuje, má nárok na vyhlásenú finančnú podporu bez ohľadu na svoju finančnú situáciu, takáto pomoc podnikom smeruje hlavne na vedeckovýskumné, konštrukčné a vývojové práce v podnikoch, realizáciu zámerov štátnej štruktúry politiky, realizáciu ekologických projektov so sociálnym zameraním. Podporuje export v súlade s hospodársko- politickými zámermi štátu a rozvoj ekonomických aktivít v hospodárskych alebo slabo vyvinutých oblastiach a stimuluje vznik a rozvoj malých a stredných podnikov.

Formy štátnej finančnej podpory

Štát podporuje podniky formou priamej finančnej podpory, tá zahŕňa rôzne formy neinvestičných, investičných dotácií, aj finančnú výpomoc, alebo vo forme nepriamej podpory ako sú daňové úľavy a aktivity inštitúcií na podporu podnikania. Prostriedky na takúto podporu sú zo štátneho rozpočtu, regionálnych rozpočtov, alebo z iných fondov vytváraných na tento účel.

Priame formy finančnej podpory sú formy, ktoré zvyšujú podnikové príjmy, ako:

  • investičné dotácie, tie sa stanovujú percentom z hodnoty intervenovanej investičnej akcie alebo absolútnou sumou, investícia sa zaraďuje do prevádzky v plnej obstarávacej cene- vstupnej cene,
  • neinvestičné dotácie, tie sú určené na podporu konkrétnych programov,
  • cenové príplatky, pre producentov dopĺňajú trhovú cenu ich služieb alebo výrobkoch,
  • exportné prémie, tie sú určené na krytie rozdielov medzi cenou na domácom a svetovom trhu,
  • návratné finančné výpomoci, tie sa používajú účelovo na financovanie realizovaných štátnych záruk za bankové úvery podnikateľom a na financovanie projektov schválených vládou.

Nepriame formy finančnej podpory znamenajú znižovanie výdavkov podnikov, vychádzajú z využitia nástrojov daňovej, colnej, cenovej sústavy ako aj využitia osobných foriem podpory, charakterizuje ich snaha o minimalizovanie negatívnych účinkov na finančný manažment podnikov. Sú to dane z pridanej hodnoty, daňové úľavy a preferencie, úrokové a úverové výhody, štátne záruky za bankové úvery, ceny a odpustenie cla.

Princíp štátnej pomoci je zachovaný v EÚ, ktorý usmerňuje pomoc poskytovanú zo štátnych – verejných zdrojov subjektom pôsobiacim na trhu. V rámci nej nesmie dochádzať k deformácii podnikateľského prostredia a tým ku konkurenčnému zvýhodneniu. V rámci SR ju schvaľuje a kontroluje Ministerstvo financií SR. (Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov)

Podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov sa Štátnou pomocou rozumie: „každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi.“ (http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-231)

Tento zákon sa vzťahuje na podnikateľov, združenia podnikateľov ako príjemcov štátnej pomoci a na štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné PO poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona štátnej pomoci.

Financovanie z fondov európskej únie

Takýto typ financovania patrí k interným zdrojom – programy v rámci EÚ sme si charakterizovali už vyššie v kapitole, ale nakoľko ich zaraďujeme medzi zdroje financovania, tak si ich opíšeme aj v tejto časti diplomovej práce. Fondy EÚ sú nástrojom štrukturálnej politiky, ktoré EÚ využíva na dosiahnutie svojich prioritných cieľov. Ich cieľom je rozvoj regiónov, pomoc regiónom postihnutým reštrukturalizáciou priemyslu, podporu spoločenskej a hospodárskej premeny v oblastí s vážnymi štrukturálnymi ťažkosťami, rozvoj ľudských zdrojov a dopravnej infraštruktúry, zlepšenie životného prostredia. Zámerom štrukturálnej regionálnej politiky Európskeho spoločenstva je vyrovnať rozdiely medzi chudobnými a bohatými regiónmi v rámce Európy. Pomoc sa realizuje pomocou fondov ako je Európsky sociálny fond, fond regionálneho rozvoja, usmerňovací a garančný fond v poľnohospodárstve, finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu a prostredníctvom kohézneho fondu. (Vlachynský, 2009)

Použitá literatúra

ALEXY, J., SIVÁK, R.: Podniková ekonomika. IRIS, Bratislava 2005. ISBN 80-89018-82-3

MARUŠIN, J.: Finančný manažment podniku. Ekonomická fakulta TU, Košice 2000. ISBN 80-7099-473-8

VLACHYNSKÝ, K. et al. 2009. Podnikové financie. Prvé vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2009. 524 s. ISBN 978-80-8078-258-0


Pridaj komentár