Základná myšlienka metódy just-in-time (JIT) sa zrodila v päťdesiatych rokoch minulého storočia v japonskej firme Toyota. Príčinou jej vzniku bol najmä nedostatok skladovacieho priestoru pre materiál a finálne výrobky. Za jej autora sa považuje Taiichi Ohno, ktorý bol výrobným inžinierom Toyoty. Až do začiatku sedemdesiatych rokov sa táto filozofia využívala len v rámci podniku a jej dodávateľov a bola pomenovaná Toyota Production System (TPS). Neskôr sa pod názvom JIT rozšírila do USA a Západnej Európy a potom aj do ostatných častí sveta [1].

Filozofia JIT

Firemná filozofia Just-In-Time sa dá najlepšie využiť v podnikoch so sériovou výrobou, s nie príliš premenlivou produkciou a s jednoduchými výrobnými postupmi. Na druhej strane je JIT nevhodný pre kusovú výrobu, lebo kusová výroba nespĺňa niektoré predpoklady pre zavedenie JIT. Tými predpokladmi sú [2]:

  • minimum konštrukčných zmien a odchýlení;
  • stabilný dopyt a spoľahlivosť dodávateľov;
  • automatizovaná výroba vo veľkých objemoch;
  • spoľahlivé zariadenia;
  • plné využitie zdrojov, minimálne zásoby;
  • plynulé materiálové toky;
  • flexibilná pracovná sila, ktorá sa aktívne zúčastní na implementácii;
  • záujem zo strany vedenia podniku;
  • vysoká kvalita výrobkov.

Riadenie materiálových tokov a seven zeroes

Ako už názov Just-In-Time (práve v/na čas) napovedá, táto filozofia riadi materiálové toky tak, aby vznikali nulové zásoby na strane odberateľov. Ciele JIT sa často označujú aj ako dosiahnutie tzv. „seven zeroes“ (siedmych núl) [3]:

  • nulová nepodarkovosť – zero defects;
  • nulové časy zoradenia – zero set-up time;
  • nulové zásoby – zero inventories;
  • žiadna manipulácia – zero handling;
  • žiadne prerušenia (rovnomernosť vyťažovania) – zero breakdowns;
  • nulové časy dodávky – zero lead time;
  • dávky s veľkosťou jedna – lot size of one.

Implementácia Just-In-Time

Tieto ciele predstavujú ideálny stav, ku ktorým sa skutočnosť viac či menej priblíži. Z minulosti sú známe príklady úspešnej implementácie JIT v automobilovom priemysle, ktorej vzorom bol už spomínaný podnik Toyota. Viac sa o aplikácii japonského manažmentu dočítate v článku Japonský manažment a jeho aplikácia v praxi – Toyota. Medzi výhody JIT patrí aj to, že dosiahnutie cieľov vyžaduje minimálne dodatočné náklady.

Filozofia Just-In-Time sa dá použiť medzi viacerými podnikmi, vo väzbe dodávateľ-odberateľ. Náklady na skladovanie sú prenesené na dodávateľa, avšak ten má istotu, že svoju produkciu predá. JIT nachádza uplatnenie aj v rámci jedného podniku medzi jednotlivými strediskami na základe princípu ťahu.[4]

Zdroje a literatúra

[1] GREGOR M., KOŠTURIAK J., Just-in-Time Výrobná filozofia pre dobrý management, s. 20

[2] KEŘKOVSKÝ M., Moderní přístupy k řízení výroby, 2. vydání, s. 73

[3] BASL J., BLAŽÍČEK R., Podnikové informační systémy : Podnik v informační společnosti, 2., výrazně přeprac. a rozš. vyd., s. 139

[4] TOMEK G., VÁVROVÁ V., Řízení výroby, 2., rozšírené a doplněné vydání, s. 333


Pridaj komentár