Existencializmus vznikol v Nemecku po 1 svetovej vojne odkiaľ sa rozšíril do Francúzska a východných štátov. Zapríčinil smrť niekoľko miliónov ľudí. Ostatných ľudí zachvátili pocity pesimizmu a beznádeje. Existére v preklade z francúzštiny znamená existovať, jestvovať.

Autori v existencializme zobrazujú človeka ako izolovaného jedinca, ktorý nie je spokojný sám zo sebou ani so spoločnosťou. Je to jedinec, ktorý nevie komunikovať so spoločnosťou. Pochybujú, že človek si je schopný svoj vlastný osud riadiť. Ľudia sú manipulovaní, kladú si otázku či život má zmysel. Tragický dej – život je absurdný a nezmyselný.

Vo svojich dielach poukazujú na pocity nezmyselnosti, ničotnosti, prázdnoty ľudského života. Je donútený k tomu, aby tam žil. Sloboda je prekliatím človeka. Humanisti vychádzajú z filozofie Nietsche, že Boh neexistuje. Väčšina sú ateisti, človek nemôže nájsť princíp, morálnu oporu, chuť, vôľu žiť, nejaký životný cieľ.

Absurdita v existencializme

Človek si ešte viac uvedomuje absurditu, trpí, že nemá morálny cieľ o ktorý by sa mohol opierať. Človek sa musí vytvoriť z ničoty. Musí si vytvoriť vlastnú existenciu. Ak je človek slobodný, musí prijať zodpovednosť a musí sa sám rozhodovať. Život má zmysel, len človek si musí vytvoriť sám svoj vlastný cieľ. Ak sa chce človek zbaviť smútku musí sa vytvoriť z ničoty (spoločnosť, okolitý svet). Ak sa jej zbaví, stane sa slobodným človekom. Musí sa riadiť vlastným morálnym systémom. To, že som človek ešte neznamená že žijem. Žiť budem až vtedy, keď si vytvorím vlastné morálne zásady. Človek stojí zočí voči smrti. Ľudský život je nezmyselný, absurdný. Je si vedomý, že na konci života ho čaká smrť.

Životopis J.P. Sartra

Jean Paul Sartre sa narodil 21. júna 1905 v Paríži. Pochádzal z rodiny námorného dôstojníka Jeana-Baptista Sartra, jeho matka Anne-Marie bola sesternicou Alberta Schweitzera. Po tom, ako mu zomrel otec na tropickú nemoc, sa matka vrátila k rodičom a tak Jean-Paul vyrastal u starého otca Charlesa Schweitzera. Ako 10-ročný začal chodiť do školy, po druhej svadbe matky sa presťahoval do La Rochelle, no už v roku 1920 je opäť v Paríži v internátnom lýceu Henryho IV.

Po vysokoškolských štúdiách v Paríži a stáži v Berlíne sa stal v roku 1936 gymnaziálnym profesorom filozofie v Le Havre, ako mladoženáč so Simone de Beauvoire začal opäť bývať v Paríži, kde bol onedlho vnímaný ako vedúca intelektuálna osobnosť svojej doby. Po mnohých krátkodobých cestách do zahraničia prežil v okupovanom meste takmer celú druhú svetovú vojnu.

Vyhľadával ľavicovo orientovaných intelektuálov združených do Front Populaire. Svoj pohľad na španielsku občiansku vojnu stvárnil v zbierke próz Múr. Spolu s manželkou sa angažujú v hnutí odporu nazvanom Socializmus a sloboda, ktoré bolo orientované skôr proti vláde vo Vichy než proti nemeckým okupantom krajiny. J. P. Sartre počas svojho života viackrát v náznakoch sympatizoval s marxizmom, ale nikdy sa definitívne nepriklonil ku komunistom. Ako jeden z mála intelektuálov verejne protestoval proti okupácii Československa v roku 1968.
Jean-Paul Sartre publikoval v roku 1946 svoju filozofiu v diele Existencializmus je humanizmus.

K najznámejším diela J.P.Sartra patrí traktát Bytie a ničota, romány Hnus, Cesty slobody, drámy. S vylúčením verejnosti, Muchy. V roku 1964 dostal Nobelovu cenu za literatúru, ktorú neprijal. Nedokončenou zostáva tetralógia Cesta k slobode proti vojne, rasovej diskriminácii.

Jean Paul Sartre zomrel 15. apríla 1980 v Paríži.

Existencializmus je humanizmus

Esej Existencializmus je humanizmus bola najprv prednáškou, ktorú Sartre predniesol v klube Maintenant v Paríži na jeseň roku 1945. Po prepracovaní vyšla v roku 1946 v knižnej podobe. Sartre v nej reaguje na kritiku, ktorá bola na adresu existencializmu vyslovená marxistami a katolíkmi. Existencializmus bráni pred obvineniami z pesimizmu, naturalizmu, z možného vyústenia do pasivity alebo anarchie. Obrana existencializmu je založená na jasnom vyjadrení základných východísk a princípov existencializmu. Sartre ukazuje, že sú dve existencialistické školy – kresťanská (Jaspers, Marcel, a iní) a ateistická (Heidegger, Camus, a iní) – a sám sa radí k škole ateistickej.

Analýza

My sme si vybrali na analýzu výrok existencializmu od J.P. Sartra:

„Práve to vyjadrujem, keď hovorím, že človek je odsúdený na slobodu. Odsúdený, lebo sa nestvoril sám, a jednako je slobodný, lebo keď je už raz vrhnutý na svet, je zodpovedný za všetko, čo robí. Existencialista neverí moci vášne. Nikdy mu nezíde na um, že náruživá láska je ničivý prúd, ktorý človeka fatálne vedie k istým skutkom a ktorý je preto ospravedlnením. Je presvedčený, že človek je za svoju vášeň zodpovedný. Existencialista si ani len nepomyslí, že človek môže nájsť pomoc na zemi v zoslanom znamení, ktoré ho usmerní, lebo je presvedčený, že človek si znamenie vysvetlí tak, ako sa mu páči. Mysli si teda, že človek – bez akejkoľvek pomoci a opory- je odsúdený v každej chvíli na to, aby tvoril človeka.“[1]

Autor tým chcel povedať, že človek je tým, čo zo seba urobí. Z toho vyplýva absolútna sloboda človeka. So slobodou je spätá nevyhnutnosť voľby a zodpovednosť za to čo si v živote vyberieme. Človek je odsúdený k slobode, a je odsúdený k voľbe. Potom je takisto zodpovedný nie len za seba, ale aj za všetkých ostatných ľudí.

Ako budúci manažéri to môžeme chápať: Manažér je zodpovedný za svojich zamestnancov, za svoje činy a za všetko čo robí. A tiež sa musí sám usmerniť vo svojich činoch a rozmýšľať rozvážne a s čistou hlavou.

Zdroje a literatúra

[1] SARTRE, J.P.. : Existencializmus je humanizmus. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1997.(s. 28 – 29).ISBN 80-220-0775-7.


Pridaj komentár