Rovnováha a nerovnováha v ekonomike

Hypotéza rovnováhy a nerovnováhy v ekonomike predstavuje nový fenomén konca 20. storočia. Každý účastník trhu volí takú stratégiu, ktorá mu prináša maximálny úžitok. V reálnom hospodárskom živote je počet stratégií hospodárskych subjektov nekonečný, a preto vznikajú náročné konštrukcie, v ktorých majú svoje miesto aj tzv. koalície. Cieľom koalícií je dosiahnuť vyššiu cieľovú funkciu, výhodu pre členov koalície – kooperatívna teória hier. Závislosť týchto funkcií na stratégiách sa zapisuje pomocou diferenciálnych rovníc – teória diferenciálnych hier.

Dynamický model a narušenie dynamickej rovnováhy

Leontiev zisťuje veľkosť medziproduktu a konečnú spotrebu v ich vzájomnej závislosti – podmienkou je lineárna závislosť. Celková výroba každého odvetvia sa vo forme výstupov rozpadá na vlastnú výrobnú spotrebu, ktorá predstavuje konečnú spotrebu. Vzájomné závislosti v systéme národného hospodárstva sa prejavujú v tom, že každá položka v modeli vystupuje raz ako vstup a raz ako výstup – prechod od uzavretého modelu k otvorenému – dynamickému modelu. Leontiev dokázal možnosť narušenia dynamickej rovnováhy ekonomického systému.

Ďalšími predstaviteľmi boli Walras, Pareto a Hicks – za podmienky stability rovnováhy sa dnes považujú preferencie spotrebiteľov či už skryté alebo odhalené a štruktúry techniky výroby.

Matematizácia ekonómie a ekonometria

Rýchly rozvoj matematizácie ekonómie viedol k vzniku a rozpracovaniu ekonometrie. Ekonometria je vedná disciplína, ktorá predstavuje kombináciu štatistickej, matematickej a ekonomickej analýzy.

Teória všeobecnej ekonomickej rovnováhy

Teória všeobecnej ekonomickej rovnováhy nadobúda pochopiteľne nové dimenzie z hľadiska svetovej ekonomiky, v kt. sú na jednej strane krajiny hospod. vysoko rozvinuté a na strane druhej málo rozvinuté ekonomiky. V krajinách hospodársky vysoko rozvinutých pozorujeme nemalé ekonomické problémy, ako je stagflácia, vysoká nezamestanosť a podobne.

Neoklasická ekonómia

Základom neoklasickej ekonómie bola hypotéza ekonomickej rovnováhy v podmienkach dokonalej konkurencie – rovnováha systému na makroekonomickej i mikroekonomickej úrovni. Ekonómovia analyzovali nielen stav rovnováhy systému vôbec, ale aj tendencie, ktoré túto rovnováhu narušujú, resp. korigujú v smere dosiahnutia nového, kvalitatívne vyššieho stupňa rovnováhy systému.

Tradičná ekonómia a teória štátneho intervencionalizmu

Od 70. rokov po 30. roky nášho storočia bola sformulovaná tradičná ekonómia. V 30. rokoch v čase veľkej hospodárskej krízy nastalo zlyhanie trhového mechanizmu a vznikla nová teória štátneho intervencionalizmu. Oblasťou výskumu sa stal stav nerovnováhy, tj. jej narušenie a korekčné faktory, ktorými sa má rovnováha systému znova dosiahnuť.

Keynesianstvo

Nerovnováha systému je realitou 20. storočia, po nástupe Keynesianstvo zatlačilo neoklasickú ekonómiu do pozadia. Dnešní stúpenci Keynesianstva inovujú skôr liberalizmus či konzervatizmus, ktorý tvoril základ hospodárskej politiky Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej.

Súčasný prístup

V súčasnosti neexistuje akýsi všeobecný trh, ale reálne fungujúce trhy sú nielen navzájom prepojené, ale aj ovplyvňované a nerovnováha z jedného sa šíri do druhého a naopak. Na reálnom trhu nie je dokonalá informovanosť a okamžité prispôsobovanie sa cien zmenám správania sa hospodárskych subjektov. Rovnovážna cena systému je len hypotézou, s ktorou pracovala neoklasická ekonómia: výmena sa v reálnom hospodárstve uskutočňuje v podmienkach nedokonalej konkurencie a pokles cien zaostáva za poklesom nielen výrobných nákladov, ale aj kúpnej sily hospodárskych subjektov.

Mikronerovnováhy a makronerovnováha

V reálnom svete trhovej ekonomiky je celý rad mikronerovnováh, ktoré napokon spôsobia makronerovnováhu.

Teórie nerovnováhy

Teórie nerovnováhy sú dnes heterogénnym komplexom. V jednom prúde prevláda analýza kúpyschopného dopytu, iní z monetaristických pozícií požadujú pravidelne zvyšovanie množstva obeživa v ekonomickom systéme a iní ich úlohu zasa zužujú len na oblasť výmeny. Veď na trh prichádza neustále tok produktov, potrebných síce na uspokojenie potrieb človeka, ale často nerealizovaných v dôsledku nedostatku kúpnej sily.

Dnešné prístupy k fungujúcemu trhu

Na fungujúcom trhu vystupujú nielen funkčné väzby, ale aj systémové nerovnováhy, vyvolané nesprávnou alokáciou výrobných faktorov do jednotlivých odvetví ekonomiky ako celku. Trh je evidentne miestom, na ktorom sa nerovnováha objavuje v tak očividnej forme, že ju už nemožno zastierať ani peňažnou rovnováhou. Nedokonalá konkurencia utvára nerovnováhu aj tým, že informácie o trhu sú u ekonomických subjektoch nedokonalé a skreslené, ak vôbec nechýbajú k správnemu rozhodovaniu sa. Správanie sa hospodárskeho subjektu nie je už určované užitočnosťou statku alebo výrobku, ale reálne platnou kúpnou silou z úspor, či získaných úverom. V nerovnovážnom stave nie sú využité disponibilné zdroje spoločnosti.

Hierarchia trhov a peniaze

Dnes sa usiluje ekonomická veda aj o klasifikáciu nerovnováhy – hovoríme o tzv. hierarchii trhov – peniaze samé o sebe nerovnováhu nevytvárajú, ale ju len umožňujú.

Peniaze však vystupujú v Keynesovskom modeli ako uchovávatelia hodnôt – predstavujú rast bohatstva jednotlivca i celej spoločnosti. Peniaze vo funkcii uchovávateľa hodnôt sú peniazmi, ktorých použitie v časovom horizonte nie je vôbec určené – ich použitie môže proces nerovnováhy predĺžiť alebo skrátiť, peniaze sú teda v určitom zmysle prekážkou redukovania vzniknutých nerovnováh.


Pridaj komentár