UPLATNENIE PRINCÍPU OCEŇOVANIA Z HĽADISKA HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU PODNIKU

Hospodársky výsledok podniku je formou vytvoreného a realizovaného nadproduktu, ktorý je podstatou zisku, ako špecifickej ekonomickej kategórie. Určuje sa ako rozdiel medzi vlastnými nákladmi a platnou cenou. Jeho výška je teda závislá aj na úrovni hospodárstva a výrobných faktorov. Výšku hospodárskeho výsledku tak bezprostredne ovplyvňuje aj rozdiel nákladov vzniknutý v priebehu kolobehu prostriedkov.

Uplatnenie princípu oceňovania v skutočných a v dopredu stanovených nákladoch vedie k dvojakému chápaniu vykazovaného hospodárskeho výsledku.

V prvom prípade sa vykazovaný hospodársky výsledok považuje výhradne za funkciu jednotlivých výrobkov. Vyčísľuje sa pri ich realizácii odberateľmi a predstavuje rozdiel medzi skutočnými nákladmi vynaloženými na ich zhotovenie v priebehu celého kolobehu a skutočne dosiahnutou cenou. Úspory alebo prekročenie nákladov a z toho vyplývajúce uvolnenie alebo dodatočné viazanie prostriedkov sa v hospodárskom výsledku prejavia ako jeho zvýšenie alebo zníženie až v období realizácie výrobku odberateľmi.

V druhom prípade sa vykazovaný hospodársky výsledok sa považuje za funkciu hospodárskej činnosti podniku v sledovanom kalendárnom období. Zahrňuje jednak zisk zo zrealizovaných výrobkov, ako rozdiel medzi dopredu stanovenými nákladmi a skutočne realizovanou cenou pri realizácii výrobkov. Úspory alebo prekročenia nákladov sa vykazujú za obdobie ich vzniku bez ohľadu na to, či výrobok bol už dokončený a realizovaný.

Rozhodnutie o správnosti chápania hospodárskeho výsledku je potrebné odvodzovať z miery priblíženia reálneho hospodárskeho výsledku ako prírastku prostriedkov podniku a vykazovaného zisku ako jeho zdroja. Na požiadavku adekvátnosti reálneho a vykazovaného hospodárskeho výsledku lepšie odráža princíp oceňovania v dopredu stanovených nákladoch. Pri jeho uplatňovaní sa vo vykazovanom hospodárskom výsledku prejavia tiež všetky prípady úspor alebo prekročenie nákladov, ktoré viedli k prírastku alebo úbytku prostriedkov podniku.
V prípade uplatnenia princípu oceňovania v skutočných nákladoch sa prírastok alebo úbytok prostriedkov musí byť v súvahe vyjadrený aj prírastok či úbytok zdrojov. Rovnováha medzi aktívami a pasívami sa musí v tomto prípade formálne vytvoriť tým, že budú zodpovedajúcim spôsobom ocenené iné zložky aktív podniku. Nevykázaný hospodársky výsledok je skrytý v nižšom ocenení materiálu na sklade, nedokončenej výrobe, v stave hotových výrobkov a pod. Takto nevykázaný hospodársky výsledok predstavuje formálnu rezervu pre jeho vyjadrenie v ďalšom období a predstavuje tak jeden z príkladov tichých rezerv. V prípade prekročenia nákladov sa naopak vykázaná strata kompenzuje vyšším ocenením iných zložiek aktív podniku, jedná sa teda o príklad vykazovaného anticipovaného zisku.

Adekvátnosť reálneho a vykazovaného hospodárskeho výsledku pri uplatňovaní princípu v dopredu stanovených nákladoch však závisí od správnosti určenia dopredu stanovených nákladov. Reálnosť takéhoto oceňovania možno overiť až dodatočne, pri skutočnom priebehu výrobného procesu.

Požiadavka maximálnej totožnosti reálneho a vykazovaného hospodárskeho výsledku má z hľadiska riadenia hospodárskej činnosti mimoriadny význam, a to pre to, že na základe tejto veličiny sa uskutočňuje hodnotenie racionality činnosti podniku a jeho stimulácia.