Základné nástroje regulácie trhu cenných papierov

Základné nástroje regulácie trhu CP

Informačná povinnosť emitenta
- slúži pre zabezpečenie dostatočného množstva pravdivých, aktuálnych a významných informácií pre investora
- v praxi – informačná povinnosť je zabezpečená pri emisii vytvorením prospektu a v priebehu doby obchodovania daného inštrumentu je nutné pravidelne uverejňovať obchodné správy
- regulatívne inštitúcie neurčujú, čo emitent je kvalitný alebo nie, ich úlohou je zistiť, či emitent uverejňuje informácie a či sú pravdivé
- ochraňovať pred nekalými praktikami (pranie špinavých peňazí)
- regulácia trhu CP je zameraná proti obchodom, ktoré sú založené na neverejných informáciách – tie sú verejnosti neznáme burzotvorné skutočnosti, ktoré sa týkajú jedného alebo viacerých emitentov
- dochádza k zneužívaniu neverejných informácií dvoma spôsobmi:

1. primárnou osobou (informácie zo zamestnaneckého vzťahu)
2. sekundárnou osobou (získava informácie nelegálnym spôsobom od primárnej osoby)
= trestný čin (nelegálny obchod)
- nie je veľmi atraktívna znalosť neverejných informácií u veľkých a.s., nevyvolávajú výrazné kolísanie trhových hodnôt firmy
- ak kolísanie trhovej hodnoty firmy nesúvisí s makroekonomickými veličinami, potom niečo vo firme nie je v poriadku
- dochádza k podlomeniu dôvery investorov

- „menšinový klub ekonómov“ – neverejné informácie považujú za prospešné
- tvrdia, že takéto nelegálne obchody zvyšujú aktivitu podnikateľov, ktorí sú viac zainteresovaní na zisku a že to umožňuje suplovať neschopnosť verejnosti oceniť hodnotu správy
- obchody sú prospešné, ak nie je možné niektoré informácie seriózne zverejniť (napr. v dôsledku ohrozenia konkurenčných výhod firmy)

Súčasné trendy regulácie:
- prebieha proces deregulácie, harmonizácie a samoregulácie
DEREGULÁCIA
- upúšťa sa od administratívnych nástrojov a využívajú sa trhové nástroje.
- Investor na trhu cp by mal byť primárne ochraňovaný konkurenciou a až sekundárne štátom.
HARMONOZÁCIA
- prebieha na celosvetovej aj aj regionálnej úrovni.
SAMOREGULÁCIA
- primárni tvorcovia regulárnej politiky sú jej regulátormi
- ich činnosti sú financované trhom a nie z prostriedkov štátu.
- Napr. kótovanie CP na sekundárnych trhoch, udeľovanie licencií brookerom,
- Samoreg. Inštitúcie sú schopné identifikovať problémy ešte v počiatkoch a danú situáciu riešiť.
- Štátna regulácia tvorí protiváhu samoregulácie, zároveň ju však dopĺňa.
- Vzťah medzi štát. a samoreg. Musí byť jasne definovaný.

Pranie špinavých peňazí
K tomuto javu dochádza pri realizovaní kontraktov, ktoré nemajú legálny charakter. Tento obchod je známy ž desaťročia. Dochádza k expanzii týchto nezákonných aktivít. Extrémny nárast v druhej polovici 70. rokov.

Podstata:
- ak ide o nelegálne aktivity potom väčšina platieb sa uskutočňuje v hotovosti, ktoré sa musia legalizovať (preprať), teda zmeniť na legálny príjem
- od polovice 70. rokov sa inštitúcie snažia proti nim bojovať
- systém prania špinavých peňazí sa sústavne vyvíja a obsahuje sumy neskutočne veľké

Definícia špinavých peňazí:
Sú to peniaze, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti (organizovaný zločin – drogy, strategické suroviny, obchod s ľuďmi, veľké finančné podvody, sprenevery, prevádzka ilegálnych hier, falšovanie CP), a tie sa formou prepierania dostávajú do legálneho systému tak, že sa zatají ich pôvod a potom budia zdanie legálne získaných peňazí.

V praxi v tomto procese veľkú úlohu zohrávajú veľké firmy, zmenárne, investičné spoločnosti a banky.
Formy prania špinavých peňazí
1. Špinavé peniaze sa uložia na veľké množstvo peňažných účtov a nasleduje ich prevod do rôznych krajín
2. Transport peňažných prostriedkov do krajín, kde chýba mechanizmus regulácie a kontroly legálnych obchodov
3. Predstiera sa, že špinavé peniaze sú legálnym príjmom z legálneho podnikania
4. Realizujú sa platy medzi firmami za neexistujúce služby a produkty
5. Nákup a spätný predaj žetónov z kasína