( simona7, )

Právo

  • subjektívna možnosť subjektu konať spôsobom aprobovaným právnou normou a domáhať sa ochrany tohto oprávnenia (right)
  • usporiadaný súbor právnych noriem platných na určitom území – právny poriadok (law)

Pojmové znaky práva

  • všeobecná záväznosť
  • štátom stanovená alebo uznaná forma
  • štátne donútenie
  • obsahová nerozporuplnosť
  • dynamika
  • stabilita
  • nástroj riešenia sociálnych konfliktov a cielených zmien

Vzťah práva a morálky

  • právo by malo odrážať hodnoty spoločnosti a pohľad spoločnosti na to, čo je správne a čo nie
  • najdôležitejšie normatívne systémy: právo a morálka, ktoré môžu:
  1. sa zhodovať
  2. byť v rozpore (interrupcie)
  3. právo môže byť morálne indiferentné (dopravné predpisy)

Rozdiely medzi právom a morálkou

  1. monizmus práva = právo je v spoločnosti len jedno
  2. rozdielny systém sankcií a odmien za želateľné a neželateľné správanie

Vzťah práva a spoločnosti

  1. prirodzenoprávna teória
    • právo nie je len to, čo je v zákonníkoch ale každému človeku je daná predstava čo je dobré a čo zlé a je nezávislé od toho, čo je zachytené v zákonníkoch
    • Aristoteles: etika Nikomachova
    • Sv. Tomáš Akvinský
    • Norimberský proces, právne zdôvodnenie revolúcie
  2. pozitívnoprávna teória
    • právom je len to, čo je písané v zákonníkoch
    • Berghbohm

Druhy systémov práva

Vnútroštátne právo

  • verejné = v záujme štátu
    • subordinácia : štát môže nanútiť svoju vôľu iným subjektom (daňová povinnosť)
    • štát a jeho orgány môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje
    • kogentné normy: subjekt nemôže svojou vôľou zmeniť
  • súkromné = v záujem jednotlivca
    • koordinácia: rovnosť
    • princíp legality: čo nie je zakázané je dovolené
    • dispozitívne normy: subjekty môžu svojou vôľou zmeniť
  • procesné = stanovuje postup, akým je zabezpečená ochrana a vynútenie

Medzinárodné právo

  • práva rovných subjektov
  • ústava SR článok 7 odsek 5 = nadradené je vnútroštátne s výnimkou ľudských práv, kedy je nadradené medzinárodné právo
  • subjekty: štát, medzinárodné organizácie (Červený kríž), Svätá stolica, povstalecké hnutia

Právo európskych spoločenstiev

  • základ v 3 zmluvách: ESUO 1951 – montánna únia (prapočiatok EÚ), Parížska zmluva
  • 18. 4. 1951 o založení ESUO, Rímske zmluvy, EURATOM 1957, Maachstrická zmluva 1992, Lisabonská
  • primárne právo = zakladajúce zmluvy
  • sekundárne právo = akty orgánov únie, nariadenia a smernice, rozhodnutia, odporúčania, stanoviská európske právo aplikujú : súd prvého stupňa, európsky súdny dvor

Veľké právne systémy

  • kontinentálny: francúzsky, nemecký, rakúsky, škandinávsky
    • zakladá sa na písaných zákonníkoch
  • anglo- americký
    • common law (všeobecné právo), case law (právo vzniknuté z jednotlivých prípadov)
    • základom boli precedenty = prípad riešený v minulosti vytvára základy pre riešenie rovnakých budúcich prípadov
  • náboženské
    • šaríja (arabské a islamské štáty), základným dokumentom je Korán
    • halacha (Židia, Izrael), vychádza z Tóry
    • hinduistické právo (kastovný systém)

Pramene práva

  1. formálne: Zbierka zákonov
  2. normatívne právne akty = všetky právne predpisy, ktoré sú zverejnené v zbierkach, ústavné a obyčajné zákony, vyhlášky, výnosy, opatrenia
  3. precedens = zásada stare decidis – zotrvať na dohodnutom
  4. obyčajové = uplatňuje sa v anglo-americkom systéme práva
    • britské: spred roku 1189
    • uhorské: Štefan z Vrbovca – Tripartitum 1514
    • na Slovensku sa už nepoužíva, bolo do roku 1950
    • znaky: dlhodobé používanie a presvedčenie, že dané právo je nevyhnutné a spravodlivé
  5. normatívne zmluvy
    • na SR kolektívne zmluvy + recipované medzinárodné zmluvy
    • materiálne: všetky spoločenské podmienky, ktoré vedú k vzniku práva

Právne normy

Právna norma je pravidlo správania sa vyjadrené v štátom stanovenej forme a jeho dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou

Špecifické znaky právnej normy

  • všeobecná záväznosť
  • regulatívnosť – reguluje správanie sa subjektov

Štruktúra právnych noriem

  1. hypotéza
  2. dispozícia
  3. sankcia

Druhy právnych noriem

  • verejnoprávne (trestné právo)
  • súkromnoprávne (normy občianskeho práva)
  • hmotnoprávne (určujú práva a povinnosti)
  • procesnoprávne (určujú formálny postup na uplatnenie týchto práv)
  • kogentné (neumožňujú subjektom odchylne upraviť svoje oprávnenia
  • dispozitívne (umožňujú subjektom upraviť si svoje oprávnenia)
  • finálne/blanketové (čistá právna norma = pôvodná právna norma nie je ešte vydaná)

Platnosť právnych noriem

  • po formálnej stránke boli splnené všetky požiadavky späté s jej vydaním a norma sa stala súčasťou právneho poriadku
  • Platnosť je predpokladom účinnosti.

Účinnosť právnej normy

  • z právnych noriem vyplývajú pre jej adresátov práva a povinnosti
  • medzi platnosťou normy a jej účinnosťou je legizvačná lehota (prázdniny zákona) nie je účinný ale platný

Retroaktivita právnej normy

= spätné pôsobenie práva

  • nepravá
  • pravá
  • absolútny zákaz prijatia retroaktívnych zákonov je v USA (1. článok Ústavy)
  • relatívny zákaz je v SR (článok 50, odsek 6 Ústavy)

Právna norma má:

  1. priestorová spôsobilosť – vymedzenie územia, na ktorom právna norma reguluje správanie sa subjektov
  2. osobná pôsobnosť – vymedzenie okruhov osôb, na ktoré sa vzťahuje právna norma (vyňatie osoby na základe imunity – poslanci, sudcovia)

exempcia = vyňatie určitých osôb z jurisdikcie nášho štátu (diplomati) – exteritoriálne osoby

Teória štátu

  • 12 000 rokov pred n. l.
  • vzniká neolitická revolúcia
  • vznik miest, postupná deľba práce, vyčlenili sa osoby, ktoré začali organizovať spoločnosť a zaoberať sa mocou

Základné znaky štátu

  • štátna moc = schopnosť určovať správanie sa ľudí
  • suverenita = nezávislosť štátnej moci
    • vnútorná – Alžírsky rozvrat, občianska vojna v Libanone
    • vonkajšia – začiatok druhej svetovej vojny Poľsko
  • štátne občianstvo = narodením získať po svojich rodičoch

Štátne územie možno získať:

  • prvotným spôsobom – prvotná okupácia
  • prírastkom územia – Holandsko – vysušovaním
  • odvodené územie – USA 1867 = Aljaška; Veľká Británia = vydržaním Falklandské ostrovy

Štátne územie tvorí: suchozemský povrch, pobrežné vody, lode, lietadlá, diplomatické misie

štátne občianstvo = právny vzťah medzi štátom a obyvateľom (narodením, počas života – naturalizácia)

Forma štátu

  • monokracia = vláda jednej osoby, monarchia
    • absolutistická (Ľudovít XIV.)
    • konštitučná monarchia
    • diktatúra
  • demokracia = vláda ľudu
    • priama – referendum (prejav)
    • nepriama – zastupiteľská – prejavom sú voľby do NRSR; slobodné voľby

Volebné právo

  • všeobecné – každý má právo voliť
  • rovné – každý má len jeden hlas
  • priamosť
  • tajnosť

Základné delenie štátnej moci

  • zákonodarná (NRSR)
  • súdna (Najvyšší súd)
  • výkonná (vláda SR)

Ústava SR

Ústava SR je tuhá = je ju možné meniť len ústavným zákonom, je nutné splniť prísnejšie podmienky ako pri obyčajnom zákone. Ústava SR je písaná = len jeden dokument. Ústava Slovenskej republiky je republikánska = lebo zakotvuje parlamentnú formu vlády. Najstaršia písaná je Francúzska Ústava, 1791. Ústava Slovenskej republiky má 9 hláv a 156 článkov:

  1. hlava – Základné ustanovenia
  2. hlava – Základné práva a slobody
  3. hlava – Hospodárstvo SR
  4. hlava – Územná samospráva
  5. hlava – Zákonodarná moc
  6. hlava – Výkonná moc
  7. hlava – Súdna moc
  8. hlava – Prokuratúra SR (ombudsman)
  9. hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia

Základné funkcie ústavy

  1. právna funkcia: vymedzuje princípy tvorby právnych predpisov
  2. stabilizačná funkcia: vymedzuje základné prvky spoločnosti
  3. dynamická funkcia: ústava reaguje na zmeny v spoločnosti
  4. politická funkcia: vymedzuje fungovanie politickej moci – princíp riadnych volieb
  5. kultúrna funkcia: ústava je vyjadrením kvality a kultúry spoločnosti

Základné práva a slobody

  • snažia sa o vytvorenie tzv. liberálneho štátu – vymedzenie priestorov, kde štát nemá pôsobnosť
  • demokratický štát – poskytnutie možnosti podieľať sa na správe vecí verejných (Základ)
  • sociálny štát – štát poskytuje rôzne plnenia sociálneho charakteru
  • prvá úprava základných práv a slobôd – Listina základných práv a slobôd Ústavný zákon č. 21/1991 Zb.

Ľudské práva rozdeľujeme na:

  • osobné práva a slobody = chránia človeka ako ľudskú bytosť – právo na život – tzv. 1. generácia ľudských práv, vznikli počas francúzskej revolúcie
  • politické práva = podmieňujú život človeka v občianskej spoločnosti – petičné právo (žiadať vysvetlenia od štátnych orgánov)
  • hospodársko-sociálno-kultúrne práva = súvisia so sociálnou funkciou štátu
  • 2. generácia ľudských práv (Nemecko), právo národnostných menšín a etnických skupín – právo na ochranu ŽP, na súdnu a inú právnu ochranu
  • 3. generácia ľudských práv

Generácie ľudských práv

  1. generácia – v 18- storočí počas Francúzskej revolúcie
    • právo na život, rovnosť a slobodu
    • štát sa určitých činností zdrží
  2. generácia – po druhej svetovej vojne
    • právo na prácu, primerané zabezpečenie v starobe (nezamestnanosti)
    • štát na zachovávanie týchto práv musí niečo konať
  3. generácia – v 70-tych rokoch
    • právo národov na sebaurčenie

Ochrana ľudských práv

  1. celosvetová zabezpečovaná na pôde OSN, prijala dokument deklarácie ľudských práv 12. decembra 1948
  2. regionálna v EÚ je založená na Rade Európy, dokument Európsky dohovor o ľudských právach, 1950. Ľudské práva chráni Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Podmienky domáhania sa ochrany práv v Štrasburgu

  1. vyčerpanie všetkých vnútroštátnych prostriedkov na nápravu
  2. sťažnosť Európskemu súdu poslaná v 6 mesačnej lehote po rozhodnutí posledného orgánu
  3. zlučiteľnosť sťažnosti s európskym dohovorom
  4. podmienkou nie je písomná forma žiadosti, právne zastúpenie, môže byť podaná aj v úradnom jazyku (slovenčina)

Štátne zriadenie

Existujú 3 formy štátneho zriadenia:

  1. unitárny štát – nedelí sa na časti ale len na správne jednotky (SR, ČR, Poľsko)
  2. federácia – typ zloženého štátu, územie sa skladá z územných celkov, ktoré majú znaky štátu. Z hľadiska medzinárodného práva je federácia jeden štát (USA, Nemecko)
  3. konfederácia – voľné spojenie suverénnych štátov. Členské krajiny si zachovávajú suverenitu (Švajčiarsko)

Štátne symboly

Považuje ich za vonkajšie prejavy štátnosti, majú vonkajší charakter. Určuje ich Ústava SR a Zákon o štátnych symboloch upravuje ich spôsoby používania. Štátne symboly sú:

  • štátny znak
  • štátna vlajka
  • štátna pečať
  • štátna hymna

Forma vlády

Forma vlády vyjadruje štruktúru najvyšších štátnych orgánov, spôsob ich tvorby ale aj vzájomné vzťahy medzi nimi. Rozlišujeme:

  • prezidentskú formy – USA, Rusko, Francúzsko
  • parlamentná forma – SR, ČR, Poľsko
  • systém vlády zhromaždení

Zákonodarná moc SR

  • NRSR – Národná rada Slovenskej republiky
  • ústavodarná, zákonodarná funkcia
  • kontro

Autor: simona7

Tento príspevok bol vytvorený 1.3.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora simona7.


Komentár sa zobrazí až po schválení.