Základné aspekty vládnych systémov

Medzi základné aspekty vládnych systémov patria:

  1. právny aspekt
  2. aspekty riadenia a teórie organizácie
  3. ekonomický aspekt vo verejnej správe
  4. sociálny aspekt

Právny aspekt vládnych systémov

  • Prístup rozvíjaný vedou správneho práva
  • Štúdium právnych noriem upravujúcich organizáciu a výkon štátnej správy a samosprávy
  • Právny rámec verejnej správy, ktorý nie je základným východiskom pre formovanie demokratickej štátnej správy a samosprávy

Aspekty riadenia a teórie organizácie

  • Správa je osobitným druhom riadiacej činnosti, pričom ide o permanentnú činnosť
  • Verejná správ je zameraná na reguláciu jednotlivých činností štátnej správy a samosprávy
  • Princípy formulované teóriou riadenia organizácie majú všeobecný charakter a možno ich preto využívať aj vo verejnej správe
  • Vhodné štrukturálne usporiadanie – význam optimalizácie štátnej správy a samosprávy – nadviazať na poznatky teórie organizácie, najmä pokiaľ ide o spôsob deľby práce, prideľovanie činnosti organizačným jednotkám, vymedzenie právomoci a zodpovednosti, typy organizačných vzťahov medzi organizačnými stupňami, veľkosť jednotiek a pod.

Aspekt – ekonomika vo verejnej správe

  • Ekonomické účinky verejnej správy
  • Štátna správa a samospráva nie je samoúčelná, ale má za úlohu zabezpečovať komplexný sociálno-ekonomický rozvoj spracovaného celku
  • Štátna správa a samospráva má zabezpečovať rozvoj regiónov, rozvoj komunálneho vlastníctva, samosprávnu finančnú politiku a podporu podnikateľských aktivít

Aspekt sociálny

  • Zákonitosti charakteru sociálno-psychologického a sociologického
  • Aplikácia vied o človeku v systéme riadenia(úradník – občan)
  • Činnosti štátnej správy a samosprávy smerom k občanovi môžeme chápať ako služobné činnosti (služby občanovi)

Podstata vládnych systémov

  • Štát – subjekt s vecnou a fiškálnou funkciou
  • Štát – forma organizácie ľudskej spoločnosti, ktorá je budovaná na politickom základe a uplatňuje svoju suverenitu na určitom území
  • Verejná moc národa, konštitucionálne organizovaná a vybavená výkonným aparátom
  • Štát tvoria verejné úrady a inštitúcie, ktorých funkcia je odvodená z politických procesov
  • Zohľadňujú sa verejné záujmy ekonomické, politické a sociálne
  • Štát môže mať rozdielne formy, v závislosti na forme organizácie štátnej moci, spôsoboch jej uplatňovania
  • Štát – prvok ekonomického systému
  • Donucuje ostatné prvky systému vykonávať určité aktivity, ktoré by inak nevykonávali a naopak iným ich prirodzeným aktivitám zabrániť
  • Moc je právne podložená (ústavou a inými právnymi normami), že ide o práve všeobecne uznané a zároveň výlučné, to znemená právo, ktoré má len štát
  • Formy štátu sa líšia práve tým, ako štát túto moc získava, s akými cieľmi a pomocou akých prostriedkov je užíva
  • V demokratickom štáte – moc dobrovoľne delegovaná (ako v politickom, ta aj v ekonomickom zmysle)
  • V demokratickom štáte výkonná zložka štátneho mechanizmu pod kontinuálnou verejnou kontrolou

Čo vymedzuje formu štátu?

Formu štátu vymedzuje:

  1. Štátny režim – metódy uskutočňovania štátnej moci – štáty demokratické a nedemokratické (totalitné)
  2. Forma vlády – sústava štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy a vzťahy medzi štátnou mocou a obyvateľstvom (monarchie a republiky)
  3. Forma usporiadania štátu – územno-organizačná štruktúra

Typy a príklady štátoprávnych usporiadaní

  • V sústave vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho časťami – skladba a pôsobnosť ústredných a miestnych orgánov – štáty unitárne a federálne
  • Prezidentský systém vládneho režimu – USA, juhoamerické štáty, ázijské a africké štáty – osobitná politická situácia v tom čase, kedy vznikal
  • USA – vzťah výkonnej a zákonodarnej moci nebol základným politickým konfliktom, nebolo treba oddeľovať hlavu štátu od vlastnej výkonnej moci
  • Parlamentný systém vládneho režimu (parlamentarizmus) je tradičný pluralitno-demokratický systém, založený na klasickej deľbe moci (zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc) spojenej so suverenitou občianskej spoločnosti a je typický hlave pre európskej štátne útvary.
  • V republikách i monarchiách vychádza z konštitucionalizmu (ústavu), z tzv. reprezentatívnej demokracie (existencie voleného parlamentu) a pri deľbe moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu predpokladá určitú spoluprácu medzi legislatívou a exekutívou (parlamentom a vládou).

Pridaj komentár