V múdrej hlave skrsla myšlienka: „Čo tak urobiť si prieskum verejnej mienky a domnienky?“ V každej demokratickej inštitúcii sa takéto referendá robia, prečo by sa nemohlo urobiť aj teraz a u nás.

Od myšlienky nebolo ďaleko k realizácii. Začali sa vypracovávať otázky, správne sa formulovali, aby nemohlo dôjsť k zámene, nedorozumeniu, dvojzmyselnosti alebo nedajbože k rozporu so zákonom (napr. jazykovým).

Keď boli otázky vypracované, schválili ich a mohli ísť do tlače. Potom sa roztriedili a skontrolovali, aby nenastala situácia, že jeden občan dostane niekoľko rovnakých otázok.

Nadišiel referendový deň. Vedúci referendových komisií si v ústredí vyzdvihli otázky a ponáhľali sa k voličom. Tí už netrpezlivo čakali, pripravení čo najskôr vyplniť a odovzdať hlasovacie lístky.

Referendum nebolo povinné, nezúčastnili sa na ňom osoby, ktoré boli práceneschopné alebo odcestovali do zahraničia.

Úderom určenej hodiny sa zozbierané hlasovacie lístky doručili zodpovednými osobami do ústredia, kde zistili ich pravosť, platnosť a správnosť odpovedí.

A tu by sa to niekde malo končiť. Lenže nedá mi nepokračovať.

Nebolo to obyčajné referendum. Líšilo sa od klasického počtom otázok, časom, určeným na hlasovanie a predvolebnou kampaňou. Malo dvadsaťpäť otázok, volič mohol spolu dosiahnuť stoosem bodov. Hlasovalo sa vo volebných miestnostiach počas štvrtej vyučovacej hodiny.

A čo predvolebná kampaň? Na rozdiel od toho „ozajstného“ zisťovania verejnej mienky pred naším nebola žiadna. Nijaká strana neodporúčala a nehlásala správnu odpoveď na tú-ktorú otázku.

(Našli sa však aj voliči, ktorí vyplnili 25-otázkové referendum podľa hesla: „Odpoveď na prvú a štvrtú otázku má byť ÁNO a ostatné nevyplňovať.“)

Na záver dodám, že referendum je právoplatné a výsledky sa môžete dozvedieť od vášho učiteľa slovenského jazyka.

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár