(EuroEkonóm.sk)

Subsystém osobnej dopravy je taký dopravný systém, v ktorom sú prepravnými požiadavkami požiadavky na premiestnenie osôb (predmetom, objektom prepravy je cestujúci)

Vývoj sa uberal dvoma smermi:
– vyzbrojiť jednotlivca výkonnejšími dopravnými prostriedkami, aby sa jeho premiestnenie zrýchlilo (somár, kôň, bicykel, auto,…)
– budovať verejnú dopravu vybavením takými dopravnými prostriedkami ktoré by uspokojili dopravné potreby viacerých osôb naraz

– 1. smer vyústil do problému individuálneho motorizmu (husté dopravné siete, ktorých úseky sú preťažené dopravnými prúdmi s veľkou hustotou a intenzitou)

V hustých mestských aglomeráciách sa preto odporúča vylúčiť dopravu a to dvoma spôsobmi:
a.) direktívne (pešie zóny, vymedzenie zón s obmedzeným prístupom)
b.) ekonomické nástroje (určenie zón v rámci mestskej aglomerácie, pričom prístup je podmienený zaplatením poplatku – mýto, napr. v Hongkongu)

2. smer – bol založený na budovaní verejnej dopravy, pôvodne verejnú dopravu tvoril veľmi obmedzený počet liniek, trás aj dopravných prostriedkov
– postupom času nastali podobné problémy ako v individuálnom motorizme (množstvo liniek, trás, problémy s organizáciou)
– napriek tomu, že vývoj šiel dvoma smermi, stretli sa v rovnakých problémoch

Základné charakteristiky osobnej dopravy
1.) miesto nástupu, prestupu a výstupu (nie všade sa dá nastúpiť,…napr. : pri leteckej alebo námornej doprave
2.) úseky, ktoré je možné prekonať iba jediným dopravným prostriedkom
3.) cieľové správanie (odkiaľ, kam, ako rýchlo, ako pohodlne, ako bezpečne, kedy,…)

Už ste čítali?


Pridaj komentár