Subsystém osobnej dopravy je taký dopravný systém, v ktorom sú prepravnými požiadavkami požiadavky na premiestnenie osôb (predmetom, objektom prepravy je cestujúci)

Vývoj sa uberal dvoma smermi:
– vyzbrojiť jednotlivca výkonnejšími dopravnými prostriedkami, aby sa jeho premiestnenie zrýchlilo (somár, kôň, bicykel, auto,…)
– budovať verejnú dopravu vybavením takými dopravnými prostriedkami ktoré by uspokojili dopravné potreby viacerých osôb naraz

– 1. smer vyústil do problému individuálneho motorizmu (husté dopravné siete, ktorých úseky sú preťažené dopravnými prúdmi s veľkou hustotou a intenzitou)

V hustých mestských aglomeráciách sa preto odporúča vylúčiť dopravu a to dvoma spôsobmi:
a.) direktívne (pešie zóny, vymedzenie zón s obmedzeným prístupom)
b.) ekonomické nástroje (určenie zón v rámci mestskej aglomerácie, pričom prístup je podmienený zaplatením poplatku – mýto, napr. v Hongkongu)

2. smer – bol založený na budovaní verejnej dopravy, pôvodne verejnú dopravu tvoril veľmi obmedzený počet liniek, trás aj dopravných prostriedkov
– postupom času nastali podobné problémy ako v individuálnom motorizme (množstvo liniek, trás, problémy s organizáciou)
– napriek tomu, že vývoj šiel dvoma smermi, stretli sa v rovnakých problémoch

Základné charakteristiky osobnej dopravy
1.) miesto nástupu, prestupu a výstupu (nie všade sa dá nastúpiť,…napr. : pri leteckej alebo námornej doprave
2.) úseky, ktoré je možné prekonať iba jediným dopravným prostriedkom
3.) cieľové správanie (odkiaľ, kam, ako rýchlo, ako pohodlne, ako bezpečne, kedy,…)


Pridaj komentár