Kríza u malých a stredných podnikov pretrváva. Prečo? Aj keď začína prevládať všeobecná mienka že kríza ustupuje a hospodárstvo ožíva, pribúda čoraz viac firiem, ktoré začínajú mať problémy s rôznymi splátkami, čo registrujú ako komerčné tak aj štátne inštitúcie. Platobné problémy sa viac menej prejavujú plošne, ale u malých firiem majú fatálnejší dopad ako u veľkých.

V súčasnosti (k 31.12.2009) je na Slovensku podľa Štatistického úradu registrovaných 387 876 FO – živnostníkov a 127 409 právnických osôb. Z toho je 99 % v kategórii malých a stredných podnikov (MSP). Malé firmy do 50 zamestnancov tvoria 98 % a cca 97 % z nich je do 9 zamestnancov. Či sa to niekomu páči alebo nie, Slovensko je krajinou malých a stredných firiem. Skôr malých. Tvoríme „len“ 42 % HDP, „len“ 18 % podielu na exporte, ale máme až 72 % podiel na zamestnanosti. Napriek týmto faktom sektor MSP prežíva ťažké časy.

Ohrozený druh?

Malá firma nemá také personálne vybavenie, aby si mohla dovoliť napr. vlastného právnika. V oblasti ekonomiky, daní, financovania a účtovníctva využíva zväčša externé účtovníčky. Svojou činnosťou je často napojená dodávkami na veľké firmy. V spore s veľkou firmou však ťahá za kratší koniec. Ak jej neuhradia faktúry s nonšalantným: „Veď nás dajte na súd…,“ má to zložité. Nemá personálne zázemie, čas ani dostatok financií na dlhé súdne spory. Na ekonomickom postavení malej firmy sa často podpisujú i obchodné podmienky dodávok pre veľké firmy alebo obchodné reťazce. Sú dosť tvrdé a i malé „pochybenie“ môže viesť k nezaplateniu faktúry a k sporom. Zároveň to môže viesť k druhotnej platobnej neschopnosti malej firmy a keď táto nezaplatí ďalším, okruh sa uzatvára.

Pokiaľ ide o samotnú recesiu, malé podniky najviac zasiahla v stavebníctve, kde menšie firmy dodávajú remeselné práce, u malých dopravcov, ale i v službách v cestovnom ruchu, v servisných prácach autoservisov.

Z blata do kaluže

Nie je to však len vzťah firma – firma. I pri vymáhaní úhrady od zákazníka – občana – je malá firma v nevýhode. Často sa musí obrátiť na súd a často rezignuje na „menšie sumy“, pretože právne služby nie sú najlacnejšie a dlhotrvajúci súdny spor je ďalšou záťažou. Osobne poznám prípady, keď sa vymáhanie dlžoby ťahá i 14 rokov. Niektoré ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, napr. v sektore obchodu, tomuto nahrávajú, keď dôkazové bremeno posúdenia škody je na strane malého predajcu a i keď ten dokáže, že poškodenie bolo spôsobené zákazníkom, tieto náklady znáša predajca. V tržbách sa samozrejme prejavuje i určité zníženie kúpyschopnosti obyvateľstva, resp. zvýšená opatrnosť pri výdavkoch v čase krízy. Dokonca i v tradičných komoditách, kde je pomerne stabilný odbyt, ako sú potraviny (jesť sa musí), kozmetika a hygienické prostriedky, nemajú malé firmy pri svojom obrate taký priestor pre „akcie“ ako veľké.

Malá flexibilita

Malé firmy na trhu fungujú tak povediac od zákazky k zákazke. A na tomto stojí aj ich schopnosť zamestnať a zamestnávať. Sú často účelovo orientované, nemajú širšiu ponuku, ponúkajú produkty na základe kvalifikácie, zručností a schopností majiteľa a menšieho okruhu zamestnancov. Hovoríme tomu, že nemajú diverzifikované riziko podnikania. Ich činnosť vychádza z kvalifikácie buď samotných podnikateľov, vlastníkov alebo zodpovedných odborných zástupcov. Ak kríza zasiahne odvetvie alebo len firmu, s ktorou je napojená, robí malej firme problémy preorientovať rýchlo výrobný program či ponuku služieb. Dokáže to, ale s nákladmi, ktoré sú v jej prostredí ohrozujúce. Ak veľká firma odoberá ako subdodávku materiál alebo súčasti od 2-3 malých firiem, zníženie produkcie veľkej firmy v rozsahu, ktorý ona ustojí, môže na druhej strane znamenať krach niektorých malých subdodávateľov. Chcel by som rozbiť mýtus, že malá firma sa rýchlo prispôsobí trhu. Ak je to napr. strechárska firma, ktorá má majiteľa strechára, 5 zamestnancov klampiarov, tesárov účelovo orientovaných na činnosť firmy, a stratí zákazky pre útlm stavebníctva, asi neprejde okamžite k obchodu, výrobe, stavbe bazénov a pod. Zohrávajú tu rolu i náklady na rekvalifikáciu zamestnancov. Musí si hľadať zákazky v inom sektore, zmeniť skladbu zamestnancov a to naozaj nie je jednoduché.

Problémy s financovaním biznisu

Malí podnikatelia sa často dopúšťajú chýb v odhade a prepočte financovania svojej podnikateľskej činnosti. Je to otázka precíznych kalkulácií a s tým spojené stanovenie zodpovedajúcej ceny. Pri úveroch i „nižšie“ percento úroku pri dlhodobejších splátkach môže viesť k významnému preplateniu úveru.
Vidno to napr. pri hypotékach, keď pri 3-4 % úroku na 30 ročný úver zaplatíte za požičanú sumu prakticky dvojnásobok (viď Tabuľka 1).

Pri uzatvorení zmluvy o pôžičke je potrebné tiež dať pozor na to, ako sú stanovené podmienky pri možnosti predčasného splatenia pôžičky. Banky zväčša požadujú splatenie kompletných úrokov ako by ste splácali počas celej doby splatnosti bez ohľadu na to, že splatíte pôžičku skôr. Cena požičaného štartovacieho kapitálu je pomerne vysoká, čo podnikateľ pociťuje najmä v prvom roku splátok, keď mu ešte nebeží firma naplno. Banka mu môže navrhnúť i odklad splátok v prvom roku, čím by sa finančné zaťaženie v tomto roku zmiernilo. Pri odklade splátok sa však „cena“ pôžičky zvýši. V našom príklade (Tabuľka 2) o 12 400 € (o 3,1 %), čo je na zváženie.

Týchto chýb sa malí podnikatelia dopúšťajú pri rozbehu firmy i pri jej rozvoji. Tu sme zase u personálneho vybavenia malej firmy. I keď nemá finančníka, jednoznačne odporúčam dobrý podnikateľský zámer, počiatočné kalkulácie a finančnú prognózu. Samozrejme, takýto finančný poradca niečo stojí, ale určite sa to vyplatí. Na začiatku ešte môžete niektoré chyby korigovať, vyriešiť v zárodku, ale už pri odvodových povinnostiach na sociálne či zdravotné poistenie, alebo pri leasingoch a podobne je to podstatne ťažšie. Tieto inštitúcie sa už správajú nekompromisne.

Dlhujete štátu či banke?

Tu nie je čo riešiť. Podmienky sú dané buď zmluvou alebo zákonom a netolerujú ani krátke omeškanie splátok. Pri zmluvách je potrebné si dobre prečítať podmienky týchto splátok, najmä podmienky ručenia. Často je i pri nepatrnom omeškaní v splátkach ohrozený majetok, ktorým ručíte. Pri lízingovkách sa nesmiete nechať oklamať nulovým lízingom či nulovým navýšením a pod. Rozhodujúci je koeficient RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorý vlastne hovorí o úrokovej zaťaženosti lízingu. Pri úveroch, pôžičkách sú zase lákavé ponuky odkladu splátok o rok a pod., tým sa ale navyšujú úroky a úver vyjde drahšie.

Anomália

Špeciálna kapitola je zdravotné poistenie, kde omeškanie odvodov do fondov vedie až k nepreplateniu dávok nemocenskej a pod. Toto je neúmerne tvrdé. Samotný charakter platieb na ZP formou preddavkov a ich zúčtovávanie a doplácanie podľa príjmu, nie je podľa môjho názoru poistením voči stanovenému plneniu, ale ďalšou daňou z príjmu. Ak hovoríme o poistení, tak by som si predstavoval poistenie pevnou sumou na pevné, napríklad štandardné plnenie. Nad tým sa môžem pripoistiť na tzv. nadštandardné plnenie, ako pri poistení auta. Zároveň, ak ma štát zákonom zaväzuje platiť, mal by mi štát garantovať toto plnenie. Nad štandardné poistenie i plnenie by bolo možné dojednať s poisťovňou individuálne a bol by tu i priestor na podnikanie poisťovní. S doterajšou formou ZP sa zásadne nestotožňujem a tento môj názor je dostatočne známy. A myslím si, že ho zdieľa i väčšina malých firiem a podnikateľov.

Nevyvážená podpora štátu

Mám za to, že podpora zahraničných, resp. veľkých investorov je väčšia ako u malých a stredných domácich firiem. Toto sa týka i oblasti udržania zamestnanosti. Jeden príklad za všetky: ak nás pri rôznych stimuloch stojí jedno vytvorené, resp. udržané miesto u veľkej firmy cca 66 387 €, tak hovorím, že je to výrazný nepomer voči malým firmám.

Novelou zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti sa zaviedli výraznejšie formy podpory na zvýšenie zamestnanosti u malých a stredných podnikateľov, najmä podpora pri začatí podnikania začínajúcich živnostníkov a podpora pri vytváraní pracovných miest a zamestnávaní absolventov. Ale všeobecne sa tým „veľkým“ venuje oveľa viac pozornosti i podpory. Ak príde k prepúšťaniu u veľkých firiem, kto môže absorbovať týchto nezamestnaných na trhu práce? Len priestor MSP. Preto si MSP i v tejto oblasti zaslúži zvýšenú pozornosť.

A napokon, malý podnikateľ je tu, zostáva na Slovensku, tu má svojho zákazníka, občana Slovenska. Nemôže „zbaliť firmu“ a odísť do inej krajiny s nižšími mzdami. Finančné a ekonomické postavenie malých podnikov sa dotýka prakticky každej slovenskej rodiny. Teda ďalší dôvod k prehodnoteniu podpory tohto sektoru.
Ing. Vladimír Sirotka, CSc. Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov

Recept na úspech

Kríza odkryla za posledný rok v hospodárení firiem i rezervy, na ktoré by za normálnych okolností možno neprišli. Skúsenosti ukazujú, že je potrebné ich hľadať najmä v oblasti šetrenia prevádzkových výdavkov, výberu dodávateľov a cien. Zvýšený dôraz klásť na spoľahlivosť obchodného partnera, zlepšovať prístup k zákazníkovi a zvyšovať jeho dôveru. To je cesta pre udržanie sa na trhu i pre malé firmy.

Bez ohľadu na náznaky prekonania krízy v slovenskej ekonomike ako celku, jej priamy alebo nepriamy dopad pociťujeme prakticky vo všetkých oblastiach. Segment malých a stredných podnikov je veľmi senzitívny na negatívne trendy, ktoré sú sprievodnými javmi výrazného prepadu dopytu a služieb a súvisiacich problémov s likviditou firiem v čase recesie. Sledované ukazovatele potvrdzujú najmä negatívny vývoj v oblasti platobnej disciplíny, neuhrádzanie záväzkov voči obchodným partnerom a tiež zákonom stanovených odvodov.

Z hľadiska štatistiky neuhradených záväzkov po lehote splatnosti voči zdravotným poisťovniam došlo k významnému zvýšeniu ich počtu v januári (20.500) a februári (19.800) 2010 oproti decembru 2009 (19.000). Z celkového počtu 88 skupín ekonomických činností bol počet takýchto záväzkov v prvých dvoch mesiacoch roku súčasne vyšší oproti decembru 2009 v 43. Výraznejší nárast počtu neuhradených záväzkov po lehote splatnosti bol zaznamenaný hlavne v odvetviach stavebníctva, veľkoobchodu a maloobchodu; opravy motorových vozidiel a motocyklov, dopravy a skladovania, ubytovacích a stravovacích služieb.

Menej dramatická je situácia v prípade uhrádzania záväzkov voči Sociálnej poisťovni. V porovnaní s decembrom 2009 sa zvýšil v obidvoch prvých mesiacoch roku 2010 súčasne počet neuhradených záväzkov po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni v 2 skupinách odvetví: Výroba papiera a papierových výrobkov, výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení. V januári 2010 sa zvýšil počet neuhradených záväzkov po lehote splatnosti v jedenástich skupinách.
Neplatenie odvodov je sprievodným javom celkových problémov vo s finančnej situácii podnikateľských subjektov, obzvlášť menších podnikov. Je tiež možné predpokladať, že ak si podnik neplní záväzky, ktoré mu vyplývajú z platnej legislatívy, nebude disciplinovaný ani pri platbách záväzkov svojim obchodným partnerom, čo sa prejavuje vo výraznom medziročnom náraste pohľadávok po lehote splatnosti z obchodného styku v rádoch desiatok percent. V rámci prevencie pred problémami musia dnes firmy nevyhnutne klásť oveľa väčší dôraz na preverovanie si platobnej disciplíny svojich obchodných partnerov, vrátane aktívneho monitorovania existujúcich klientov, resp. odberateľov. Postupným nastavením korektných obchodných vzťahov a väzieb na báze dôvery bude možné eliminovať negatívne javy a vybudovať transparentnejšie podnikateľské prostredie na prospech všetkých.
Ing. Ján Budinský, konateľ SCB – Slovak Credit Bureau, s.r.o.
Problematika malých a stredných podnikov (MaSP) patrí z pohľadu analýzy a prognózy makroekonomického vývoja v SR medzi kľúčové, najmä ak zohľadníme dominantný podiel MaSP na celkovej zamestnanosti v rámci Slovenska, ako aj ako nositeľa inovácií v ekonomike. Ešte výraznejšie postavenie majú MaSP vo viacerých regiónoch SR, kde väčšie podniky absentujú. V úvode článku si autor kladie správnu otázku, či kríza u MaSP ešte pretrváva a ďalej v článku venuje pozornosť finančným aspektom MaSP tohto druhu podnikania, ktoré sú často poddimenzované vzhľadom na nedostatočné personálne vybavenie v rámci MaSP. Vhodne tiež poukazuje na asymetriu v rámci štátnej podpory podnikania, kde sú na jednej strane tradične masívne stimuly pre (najmä veľké) priame zahraničné investície, na druhej strane zatiaľ absentuje systémový rámec podpory domácich MaSP ako nosného piliera zamestnanosti v SR. Nazdávam sa, že v budúcnosti by sa mala kooperácia medzi verejným sektorom a MaSP posunúť na kvalitatívne vyššiu úroveň. Článok považujem za podnetný, prínosný a veľmi aktuálny.
Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf SIVÁK, PhD., rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave

Slovenská asociácia malých podnikov (SAMP)

SAMP je organizácia zastupujúca malých a stredných podnikateľov a jej vznik bol iniciovaný Európskou chartou malých podnikov. Svoju činnosť ťažiskovo orientuje na živnostníkov, samostatne zárobkovo činné osoby, podniky do 50 zamestnancov a rodinné podniky.
SAMP priamo prostredníctvom právnických a fyzických osôb a kolektívnych členov reprezentuje 1860 firiem s viac ako 22 000 zamestnancami. Napomáha a presadzuje uplatnenie Európskej charty malých podnikov v podnikateľskom prostredí SR, úzko spolupracuje s orgánmi EÚ v tejto oblasti a so štátnymi orgánmi i neštátnymi inštitúciami SR.