Ako aj po iné roky, aj tento sa šírili poplašné správy, že nebude imatrikulácia. Ako aj po iné roky, aj tento zostalo našťastie len pri poplašných správach. A tak sme sa mohli v plnej paráde 23. novembra vybrať na tu prvácku Ó Ácku. To nič, že bol štvrtok, školské povinnosti museli byť pred takou vážnou udalosťou odložené na neurčito.

V Jumbe sa zišlo neúrekom prvákov, a preto pri vstupe na chodbu dostávali rôzne gýče, aby sa dali rozoznať (myslím prvákov, gýče sa, chvalabohu, rozoznať dali). Úderom šiestej hodiny sa hmota na chodbách pohla smerom do tanečnej sály, kde už na pódiu stáli dve skúpo odeté tanečnice. Až po hodnej chvíli nám došlo, že tanca sa od nich nedočkáme, lebo sú to konferencierky.

Prváci sa zhromaždili a zoradili podľa tried. Veľmi im pri tom pomáhali spomenuté gýče v tvare oslích uší, kojeneckých podbradníkov či vojenských čiapok. No najväčší obdiv si získali dlhé červené zobáky, či čo to bolo, pretože jedným prváčka Eva prváčke Kate skoro vypichla oko. Takto zoradení pokľakli a miestami pripomínali zhromaždených budhistov. Potom museli sľúbiť, že sa o tretiakov budú vzorne starať. (To sme minulý rok sľubovali aj my, ale zatiaľ sa tak nestalo.)

Ďalšou perlou bolo preliezanie popod papierovú bránu, za ktorou nasledoval sadistický úder knihou do hlavy a na prebratie piškóta s „takým červeným a hovadsky štipľavým“. Keď sa neskôr dav rozpŕchol, na zemi ostali nestrávené zvyšky piškót, jedny okuliare a umelé zuby. To viete, úder do hlavy urobí svoje.

Prváci boli teda zimatrikulovaní! A jedlo sa a pilo, rozprávalo a tancovalo. Hádam by bola táto zábava trvala až doteraz, keby nie ďalšieho programu. V jeho prvej časti karatista ukázal svoje umenie, najprv nasucho cvične, a potom aj s nunčakmi. Nejde mi do hlavy, ako mohol s tou zbraňou prejsť, keď bol objekt dokonale strážený vyhadzovačmi. A že vraj bezpečnosť zaistená!

V druhej časti nám ukázali finty s laserom. Fero má veľkú predstavivosť. Keď laser začal kresliť nahú tanečnicu, Fero povedal: „Aha chlapci, jeleň!“ A to sa už začal koniec. Rady žiakov sa pomaly prerieďovali, až ich celkom preriedili o dvanástej hodine vyhadzovači.

A čo dodať na záver? Azda toľko, že sa to podarilo na výbornú. A dúfajme, že sa túto milú tradíciu podarí udržať a zachovať aj pre budúce pokolenia.

Toče 2.B

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár