Eurozónu tvorí 19 členských štátov Európskej únie, ktorých menou je euro. Taktiež zahŕňa aj mimoeurópske územia niektorých členských štátov Európskej Únie ako napr. Portugalské súostrovia v Atlantickom oceáne Madeira a Azory, Kanárske ostrovy a niektoré zámorské územia patriace Francúzsku. Euro ako oficiálnu menu používajú aj niektorý nečlenovia eurozóny medzi ktoré patria Andorra, Monako, Vatikán, San Marino a neoficiálne aj Čierna Hora a Kosovo.

Deväť štátov Európskej únie zatiaľ euro ako svoju menu nezaviedlo. Sú to štáty, ktoré majú tzv. výnimku z hospodárskej a menovej únie. Spojené kráľovstvo a Dánsko majú trvalú výnimku, nie sú teda vôbec povinné zaviesť euro. Ostatné štátny majú dočasnú výnimku a v budúcnosti teda sú povinné zaviesť euro. Zavedenie eura predstavuje tretiu etapu hospodárskej a menovej únie.

Zavádzaniu eura predchádzalo splnenie konvergenčných kritérií, nazývané Maastrichtské.

Konvergenčné kritéria, alebo Maastrichtské kritériá sú podmienky, ktoré musia členské štáty eurozóny splniť, aby mohli prijať jednotnú menu euro.“ 6

Členské krajiny po prijatí eura musia dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej hospodárskej konvergencie, ktorá je vyhodnocovaná na základe plnenia tzv. Maastrichtských konvergenčných kritérií. Aby sa zaručilo udržateľné zbližovanie potrebné pre výkon Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), zmluva stanovuje päť konvergenčných kritérií:

  • Cenová stabilita: priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), nesmie dosiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
  • Fiškálny deficit: deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, posudzovaný metodikou ESA 95, nesmie presiahnuť 3% HDP.
  • Hrubý dlh vlády: verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať.
  • Stabilita výmenného kurzu: dva roky pred hodnotením musí byť mena krajiny zapojená do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Počas tohto obdobia nesmie jednostranne devalvovať, nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma a musí sa pohybovať blízko centrálnej parity.
  • Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb: priemer trhových úrokových sadzieb, dlhodobých vládnych dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako dva percentuálne body.

Euro je po americkom dolári druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme.

Euroskupina

Euroskupina je neformálny orgán, v rámci ktorého ministri členských štátov eurozóny rokujú o záležitostiach týkajúcich sa eura, za ktoré nesú spoločnú zodpovednosť.

Jej hlavnou úlohou je zabezpečiť úzku koordináciu hospodárskych politík medzi členskými štátmi eurozóny. Snaží sa tiež presadzovať podmienky pre silnejší hospodársky rast.

Euroskupina zodpovedá aj za prípravu samitov eurozóny a za nadviazanie na ne.

Euroskupina zvyčajne zasadá raz za mesiac, v predvečer zasadnutia Rady pre hospodárske a finančné záležitosti. Na zasadnutiach Euroskupiny sa zúčastňuje aj podpredseda Komisie pre hospodárske a menové záležitosti a prezident Európskej centrálnej banky.

Euroskupina si volí predsedu na funkčné obdobie 2,5 roka. Súčasným predsedom je Jeroen Dijsselbloem, minister financií Holandska.

Euroskupina prijíma každých 6 mesiacov svoj pracovný program. V tomto programe sa vymedzujú hlavné oblasti činnosti a stanovuje predbežný program nadchádzajúcich zasadnutí Euroskupiny.

Centrálna parita a systém ERM II

Aby Slovensko, resp. ktorýkoľvek člen EÚ, mohlo byť prijaté do EMÚ musí byť jeho mena minimálne po obdobie dvoch rokov pred dátumom vstupu do EMÚ v mechanizme výmenných kurzov. Tabuľka 2 zobrazuje plánované vstupy jednotlivých nových členských krajín do systému mechanizmu výmenných kurzov (ERM II).
Centrálna parita meny (u nás slovenskej koruny) voči euru je pred vstupom do kurzového systému zafixovaná a počas nasledujúcich dvoch rokov sa môže pohybovať v rámci fluktuačného pásma (štandardne je volená parita +/- 15 %) okolo centrálnej parity, bez toho, aby došlo k devalvácií centrálnej parity. Je to podmienka na vstup takého člena, ktorý má stabilnú národnú menu. Stanovenie centrálnej parity pre krajiny Európskej únie (ďalej „EÚ“).
Na základe centrálnej parity a fluktuačného pásma sú stanovené kurzy pre povinné intervencie. Ide vždy o vzájomnou dohodou medzi Európskou centrálnou bankou a príslušnou národnou bankou, v súlade s článkom 1.2 dohody z 1. septembra 1998 medzi Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami členských štátov nepatriacich do eurozóny, ktorá stanovuje prevádzkové postupy pre mechanizmus výmenných kurzov v tretej etape hospodárskej a menovej únie

Výhody jednotnej meny:

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta. Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:

  • Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
  • Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
  • Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.

Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.

Výhody eura pre podnikateľov

  • Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
  • Odstránenie kurzového rizika
  • Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
  • Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

Výhody eura pre spotrebiteľov

Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.

Nevýhody eura

Za hlavnú nevýhodu spoločnej meny euro môžeme považovať stratu nezávislej menovej politiky štátu, ktorý euro prijal. Rozhodnutia Európskej centrálnej banky budú pravdepodobne ovplyvňované veľkými krajinami eurozóny, ako sú Nemecko, Francúzsko, Taliansko. To, čo sa deje v týchto krajinách, bude mať vplyv aj na ostatných členov eurozóny. Ďalšou nevýhodou sú vysoké náklady na zmenu meny krajiny.

Európsky systém centrálnych bánk ESCB

Európsky systém centrálnych bánk je tvorený Európskou centrálnou bankou (ECB) a národnými centrálnymi bankami (NCB) 28 členských štátov Európskej únie (EÚ). Z formálneho hľadiska je ESCB dvojúrovňová organizácia, ktorá má 29 členov. Zahŕňa ECB, 19 členských štátov eurozóny a 9 NCB tých členských štátov, ktoré ešte nezaviedli euro (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Dánsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo). Na rozdiel od ESCB pojem Eurosystém zahŕňa ECB a NCB len tých členských štátov, ktoré už zaviedli euro.

Eurosystém

Hlavným cieľom Eurosystému je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu a chrániť tak kúpnu silu eura. Zabezpečenie cenovej stability je najdôležitejším príspevkom, ktorým môže menová politika napomáhať pri vytváraní priaznivého ekonomického prostredia a zabezpečovaní vysokej úrovne zamestnanosti. V rámci jednotnej menovej politiky oznámila ECB presnú definíciu svojho hlavného cieľa. Cenová stabilita bola definovaná ako medziročné zvýšenie spotrebiteľských cien menšie ako dve percentá, pričom cieľom je udržať cenovú stabilitu zo strednodobého hľadiska.

Eurosystém závisí od bezpečného fungovania bankového systému, ktorého prostredníctvom sa môžu uskutočňovať menovopolitické obchody. Ako kanál menovopolitických transakcií zameraných na dodanie alebo odčerpanie likvidity z euro oblasti môže slúžiť až 8000 úverových inštitúcií (komerčné banky, sporiteľne alebo iné finančné inštitúcie) v dvanástich členských krajinách.

Eurosystém má preto eminentný záujem na efektívnom fungovaní a stabilite bankového systému. Je len prirodzené, že monitoruje vývoj v bankovom sektore, aj keď zodpovednosť za bankový dohľad naďalej zostáva v rukách národných orgánov.

Základné úlohy Eurosystému

  • určuje a vykonáva menovú politiku v eurozóne,
  • vykonáva devízové obchody, uschováva a spravuje oficiálne rezervy krajín eurozóny,
  • vydáva bankovky v eurozóne,
  • podporuje hladký chod platobných systémov.

Menovú politiku tvorí Európska centrálna banka sídliaca vo Frankfurte nad Mohanom. Základný kapitál Európskej centrálnej banky je 5 miliárd eur. Má podobu akcií, ktorých upisovateľmi a držiteľmi môžu byť výlučne centrálne banky členských krajín Európskej únie. Prezidentom ECB je Mario Draghi.

Eurosystém a ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacou právomocou, ktorými sú Výkonná rada a Rada guvernérov. Navyše bol zriadený tretí, prechodný orgán s rozhodovacou právomocou, ktorým je Generálna rada. Jej zriadenie súvisí s existenciou členských štátov EÚ, ktoré ešte nezaviedli euro.

Výkonná rada

Zahŕňa prezidenta a viceprezidenta ECB, ako aj ďalších štyroch členov na úrovni hláv štátov alebo vlád členských štátov, ktoré zaviedli euro. Je orgánom, v ktorom nemá svojho zástupcu každý členský štát. Dĺžka funkčného obdobia členov výkonnej rady je osem rokov. Výkonná rada je zodpovedná za denné riadenie ECB

Rada guvernérov

Je najvyšším rozhodovacím orgánom ECB, ktorý tvoria všetci členovia výkonnej rady a guvernéri NCB členských štátov, ktoré zaviedli euro. V súčasnosti má teda 24 členov

Rada guvernérov zodpovedá najmä za:

schvaľovanie nariadení a prijímanie rozhodnutí potrebných na zabezpečenie plnenia úloh zverených Eurosystému.

Každý člen rady má jeden hlas, rada rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov.

Generálna rada

Pozostáva z prezidenta a viceprezidenta ECB, ako aj guvernérov NCB všetkých 28 členských štátov EÚ Rada plní najmä úlohy súvisiace so zavedením eura vo všetkých členských štátoch, ako aj niektoré funkcie v rámci činností ESCB, napríklad poradné funkcie, zhromažďovanie štatistických informácií, podávanie správ ECB, a pod.

Nezávislosť ECB

  1. inštitucionálna nezávislosť: Európska centrálna banka a národné centrálne banky nemôžu prijímať či požadovať pokyny od orgánov Európskej únie a ani od národných vlád;
  2. funkčná nezávislosť: hlavným cieľom menovej politiky musí byť cenová stabilita;
  3. osobná nezávislosť: funkčné obdobie členov vrcholných orgánov Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk je minimálne päťročné a nemožno ich odvolať z politických dôvodov;
  4. finančná nezávislosť: vlády nesmú využívať národné centrálne banky na financovanie rozpočtových výdavkov a nesmú ovplyvňovať rozpočty týchto bánk.

Úlohy ECB

  1. dbať o udržanie cenovej stability v rámci Európskeho menového systému (boj proti inflácií);
  2. vykonávať operácie na voľnom trhu;
  3. podporovať všeobecnú hospodársku politiku Spoločenstva;
  4. definovať a riadiť menovú politiku Spoločenstva;
  5. riadiť devízové obchody;
  6. spravovať devízové rezervy zúčastnených štátov;
  7. podporovať hladké fungovanie platobných systémov;
  8. podieľať sa na programoch kompetentných úradov zameraných na stabilitu finančného systému;
  9. povoľovať vydávanie euro bankoviek v Spoločenstve (má na to výhradné právo);
  10. bankový dohľad Európskej centrálnej banky, ktorý zabezpečujú dva subjekty – Výbor pre bankový dohľad a Kontaktná skupina. Subjekty však nemajú výkonné právomoci. Multilaterálna spolupráca je obmedzená a hlavnou formou zostáva iba dvojstranná spolupráca medzi inštitúciami dohľadu príslušných krajín, ktorá má základ v tzv. memorandách o spolupráci.

Slovensko a vstup do EMÚ

Vstupom do EÚ sa Slovensko stalo členom Hospodárskej a menovej únie. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila odhodlanie vytvoriť do roku 2006 predpoklady na splnenie Maastrichtských kritérií. Národná banka Slovenska viackrát deklarovala, že podporuje vstup do menovej únie v najskoršom možnom čase. Vychádza sa z toho, že plné čerpanie výhod vyplývajúcich z integračného procesu bude možné až v jeho konečnej fáze – v menovej únii. Tento názor je založený na zhodnotení súčasného stavu a perspektív vývoja reálnej a nominálnej konvergencie slovenskej ekonomiky s ekonomikou EÚ, na posúdení rôznych aspektov členstva SR v menovej únii a z toho vyplývajúcom zhodnotení pozitívnych a negatívnych dopadov prijatia spoločnej meny.
Z globálneho hľadiska sa vytvoril jeden z najsilnejších ekonomických systémov.

Proces zavedenia eura na Slovensku

  • Júl 2009 Rada ministrov EÚ definitívne potvrdí zavedenie eura na Slovensku a stanoví konverzný kurz (30,126 SKK = 1€)
  • 1.január 2009 – Vstup do eurozóny – ,,Deň D“
  • 1. – 16. január 2009 – duálny obeh – platí sa aj v korunách aj v eurách
  • 30. jún 2009 – Koniec výmeny korunových mincí v bankách
  • 31. december 2009 – Koniec povinného duálneho zobrazovania


Pridaj komentár