(, EuroEkonóm.sk ,  6)

Podnik pri realizácii svojich podnikových cieľov uskutočňuje množstvo činností. Tieto činnosti podnik uskutočňuje vo vzájomnej interakcii a cieľom ich vzájomných vzťahov, je aby sa vstupy, ktoré vstupujú do podniku a sú nevyhnutné pre uskutočňovanie podnikového výkonu zmenili na výstupy, a to či už v podobe realizovanej produkcie alebo služby.

PODNIKOVÝ TRANSFORMAČNÝ PROCES
= množina podnikových činností, ktorých cieľom je zmena podnikových vstupov na výstupy. Tento proces nie je možné ponímať izolovane, ale vo veľmi úzkych väzbách na ostatné systémy. P považujeme za komplexný transformačný systém, ktorého vstupy zabezpečuje jeho dodávateľský systém a výstupy odberateľský (užívateľský) systém.
Cieľom transformačného procesu je maximalizácia zisku a jeho znakom je hospodárnosť.

Michael Porter vo svojej práci „Competitive Advantage“ používa pre podnikateľský systém termín hodnotový reťazec.
Každú činnosť v podnikateľskom systéme je možné považovať za subsystém s vlastnými vstupmi a určitou technológiou transformujúcou vstupy na výstupy. Každá hodnotová činnosť používa a ďalej odovzdáva informácie od dodávateľov a odberateľov. Úplný hodnotový reťazec zahŕňa všetky hodnotové činnosti, vrátane príjmov, ktoré sú rozdielom medzi celkovou hodnotou a nákladmi všetkých činnosti.
Podnikateľské činnosti sa delia na 2 druhy hodnotových činností:
– primárne – výkonovo-hospodárske
– podporné – prierezové.
Medzi týmito činnosťami existuje množstvo väzieb hodnotového, hmotného a informačného charakteru. Podobné väzby však existujú aj medzi rôznymi podnikateľskými systémami, pričom ich poznanie je jednou z hlavných podmienok efektívneho fungovania transformačného procesu P.

PRIMÁRNE ČINNOSTI
Typický podnikateľský systém predstavuje 3 typy primárnych hodnotových činností, pričom každá z nich zahŕňa rôzne špecifické funkcie: zásobovanie, výroba a odbyt.

PODSTATA, PREDMET A ÚLOHA ZÁSOBOVANIA V PODNIKU.

Zásobovanie:
– predstavuje funkčnú činnosť podniku, ktorou sa začína transformačný proces
– z hľadiska inštitucionálnej štruktúry P patrí do oblasti materiálového hospodárstva
– 3 dimenzie chápania materiálového hospodárstva (MH):
a) úzke chápanie MH (tzv. klasická oblasť kompetencií) – obsahuje len činnosti obstarávania (nákupu a prepravy) a skladovania
b) širšie chápanie MH (tzv. rozšírená kompetenčná oblasť) – obsahuje aj činnosti spojené s rozmiestňovaním materiálu na miesta spracovania v podniku, ako aj pohyb materiálu medzi jednotlivými miestami spracovania
c) najširšie chápanie MH (tzv. rozsiahla kompetenčná oblasť) – MH sa stotožňuje s hmotným tokom v podnikovom transformačnom procese, teda okrem už spomínaných činností obsahuje aj prípravu odbytu hotovej produkcie. Toto chápanie MH možno prakticky stotožniť s obsahom logistiky, pričom logistiku môžeme členiť na obstarávaciu (zásobovaciu) logistiku, logistiku výroby a logistiku odbytu.

Predmet zásob. činnosti je diferencovaný podľa typu podniku. Najčastejšie sa vymedzujú 3 skupiny predmetov obstarávania:
1. Vstupné materiály – zúčastňujú sa na podnikovom transformačnom procese. Členia sa na:
a) výrobkové materiály – stávajú sa súčasťou výrobku, členíme ich na základný (tvoriaci hmotnú podstatu výrobku) a pomocný (dotvárajúci výrobok, napr. farby) materiál
b) technologické materiály – podnikové prevádzkové materiály (mazadlá, topné oleje, nástroje…)
2. Polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom procese, napr. medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky …
3. Obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja, napr. odberateľ si ho žiada v súvislosti s kúpou nášho výrobku (autorádio namontované do áut u výrobcu áut)

Funkcie zásobovania:
– obstarávanie predmetov nákupu na základe zistených potrieb podniku
– zabezpečenie skladovania obstaraných predmetov
– recyklácia surovín – súvisí so vzrastom záujmu o ochranu ŽP. Zdôrazňuje sa, že nielen komplexné spracovanie surovín, ale aj viacnásobné využívanie rôznych pomocných prepravných prostriedkov, obalových materiálov, príp. iných znovupoužiteľných materiálov môže prispieť k ekológii podnikovej činnosti.

Z týchto základných funkcií zásobovania vyplývajú aj jeho dva základné ciele:
– zabezpečenie materiálových potrieb (príp. potrieb obchodných tovarov) = vecný cieľ
– zníženie nákladov podnikovej činnosti = ekonomický cieľ

So zásobovaním všeobecne súvisia 3 skupiny nákladov:
a) priame materiálové náklady (ceny surovín, materiálov, polotovarov …)
b) náklady na viazaný kapitál (kalkulované úroky na cudzí kapitál viazaný v zásobách)
c) vlastné náklady procesu zásobovania (mzdy personálu, dopravné náklady, skladovacie náklady, náklady na obchodné rokovania …)

Základným cieľom zásobovania je zabezpečenie materiálových potrieb P pri optimálnej výške N.
Zásobovacia stratégia musí vychádza z podstaty vzťahov medzi dodávateľmi, útvarom zásobovania v podniku a miestami spotreby materiálových vstupov v P.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 31.3.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Ekonomická poradňa

  1. Agrerrawiel

    Ako definuje Michael Porter koncept hodnotového reťazca v kontexte podnikových činností?

  2. Daniela

    Michael Porter využíva koncept hodnotového reťazca na popis súboru primárnych a podporných činností, ktoré pridávajú hodnotu k produktom alebo službám podniku, pričom každá činnosť v reťazci prispieva k celkovej hodnote produktu alebo služby.

  3. GlimmerMan

    Je spravodlivé, že niektoré podnikové činnosti sú hodnotené ako podporné, zatiaľ čo iné ako primárne?

  4. Jozef Mucka

    Spravodlivosť tohto rozdelenia závisí od kontextu. V Portrovom modeli sú primárne činnosti tie, ktoré priamo pridávajú hodnotu k produktu alebo službe, zatiaľ čo podporné činnosti umožňujú efektívnu realizáciu primárnych činností. Tento rozdiel je viac o funkčnej dôležitosti než o hodnotení dôležitosti.

  5. Elias

    Môže byť prílišné zameranie sa na zefektívnenie hodnotového reťazca na úkor etických a udržateľných praktík?

  6. Peter Papp

    Zameranie sa na efektivitu a ziskovosť cez hodnotový reťazec by nikdy nemalo ísť na úkor etických noriem a udržateľnosti. Podniky by mali hľadať rovnováhu medzi efektivitou, ziskom a sociálnou zodpovednosťou, aby podporili dlhodobú udržateľnosť a pozitívny spoločenský dopad.

Pridaj komentár