Každá ľudská spoločnosť požaduje určitú kvalitu životného prostredia, ktorú podmieňujú normy (čo v tom ovzduší, vode, podľa danej krajiny môže byť). Základné kritéria pre kvalitu vody, ovzdušia, pôdy – rôzne zákony, normy. V l litri H2O – 40 mg dusičnanov). Normy sú na to, aby sa neohrozoval život človeka.
Skúmal sa priemerný jedinec – muž (35-40rokov) Tieto normy by mali byť garanciou , že nedôjde k poškodeniu biotických živých i neživých častí prírody.

Stanovenie ekonomickej škody
Prebieha v 5 fázach:
1. fáza – ohraničená vzťahom zdroj – produkované znečistenie . Je tu rozhodujúci charakter výroby, aké suroviny použ. pre výrobu, aké technológie použ. vo výrobnom procese. Ekologický audit – posúdenie celkového procesu výroby, aby bol na konci zdravý produkt.
2. fáza – vzťah produkované znečistenie – jeho vypustenie do prírodného prostredia – úroveň čistiacej techniky. Fáza nebezpečná pre zneč. Ž.P. – synergický jav (z dvoch jedovatých látok sa vytvára ďalšia, ak chemicky reagujú, vytvára sa ešte toxickejšia látka. napr. smog + Nox + výfukové plyn + UV žiarenie – vzniká látka PAN – veľmi jedovatá a vedľ. látka Ozón.)
3. fáza – vzťah – znečisteniny vypúšťané do ovzdušia – znečisteniny dopadajúce na zložky prostredia – napr. oxid uhličitý – ten zostáva 8-10 rokov (skleníkový efekt).
4. fáza – predstavuje východisko pre ekonomické ocenenie – veľmi široký okruh, začínajúc zdravím človeka, jeho dynamikou a efektivitou ekonomiky končiac pri zhodnotení ekologických systémov krajiny. Ocenenie škôd na Ž.P. – je potrebný vhodný tím: ekológ, pôdoznalec, ekonóm. Ekologické štúdie sú podkladom pre vyčíslenie škôd. Je potrebné vedieť normy koncentrácie škodlivín, zloženie ekosystémov, meracie techniky, monitorovanie apod.
5. fáza – vzťah naturálna škoda – ekonomická škoda – naturálna – o koľko sa zníži úroda plodín. Ekologická- peniaze , ktoré podnik stratil. Vyjadrené naturálne zistené škody v hodnotách – pohyb cenovej hladiny. Ekonomické škody majú externú povahu.
Priamo kvantifik. ekonomická škoda zo znehod. Ž.P. – ek. škoda v užšom zmysle – kompenzačné náklady a straty.
Ťažko kvantif. ekon. dôsledky zhoršovania mimoprodukčných funkcií niektorých ovplyvňovaných prvkov. napr. Les – produkcia kyslíka, rekreačný význam.
Mimoekonomické škody – kultúrne –duchovné škody – zdevastovaná krajina. Sociálne, spoločenské, spol.-ekologické škody.
Škoda zahŕňa v sebe spoločenský, ekonomický , ekologický efekt.

V rámci škôd zo znečisťovania Ž.P. máme:
– škody maximálne
– škody skutočne existujúce
– odvrátené škody – predstavujú efekt opatrení v starostlivosti o Ž.P.
Mikroekonomický pohľad: ide o náhradu ekol. škody platbami. Exhalujúci podnik zaplatí za to, čo reálne postihuje ekonomiku príslušného poľnohosp. podniku, farmy, súkromne hospodáriaceho roľníka ( nemožno chovať včely, seno kontaminované miešať s čistým – pre kŕmenie zvierat.) V kontaminovaných oblastiach sa darí burinám – znižuje sa kvalita pôdy, ktoré sa nedajú ani chemicky ničiť.
Makroekonomický pohľad – problémové okruhu sú :
– škody na zdraví obyv. – koľko krát sú ľudia práceneschopní
– škody na poľnohospodárskej produkcii
– škody na lesoch – jeho produkčných a mimoprodukčných funkcií, na základných fondoch

Znečisteniny (sú hlavne v ovzduší) – látky, ktoré priamo alebo po chemickej zmene v atmosfére nepriaznivo ovplyvňujú Ž.P., môžu reagovať spolu, môžu byť tuhé, kvapalné, plynné , podľa chemizmu (oxidy , alergenty ….). Eviduje sa asi 7000 látok – vstupujú do reakcií s ďalšími látkami , spolu je ich asi 5krát toľko.
Rizikové prvky – Olovo, chróm, ortuť – monitorujú sa na celom svete, a ďalšie kadmium, arzén.

Metodika na oceňovanie škôd v poľnohosp. výrobe:
– koncentrácia SO2 – oxid siričitý v ovzduší za 24 hodín na m3 . Ak je vyššie ako 40 mikrogramov tak je to neprípustné a je východiskom pre výpočet škôd, ale už aj 21 mikrogramov spôsobuje zníženie výroby.
– na 1km2 padá ročne 150 ton –tuhých úletov (prachy, ktoré nie sú jedovaté pri nich to je 12,5 g/m2 za 30 dní). Pri jedovatých už 70 ton veľa.

Rozčlenené škody podľa charakteru:
– zníženie úrody pestovaných plodín- rozptylové Hydrometeorologického ústavu
musíme vedieť koncentráciu – normy
celé SR je rozčlenené do 4 zón podľa koncentrácie oxidov dusíka
4 stupne znečistenia poľnohospod. územia imisiami

Kto hospodári v takej oblasti, kde je znečistenie značné – pasívna obrana.
Pasívna obrana – nebudem pestovať to, čo bude zničené
napr. repka –potrebuje veľa síry, keď odstránili závody v jej blízkosti jej úroda poklesla.
Most – najdevastovanejšia oblasť ČSR – najzdravšie hrušky a jablká ( postreky proti chrastovitosti na báze síry).

Pasívna obrana – pestovať plodiny vhodné pre túto oblasť. Koeficienty citlivosti :
koeficient 1 – zelený hrach, jačmeň, lucerna
veľmi citlivé – koeficient 1,5 – pšenica
stredne citlivé – koef. 2,2 –3 hrozno. Karfiol, repa, kapusta.
rezidentné – koef. 3 – zemiaky, cibuľa
veľmi rezidentné – zeler 6,4 koef.
(jabloň 1,8, slivka, čerešňa 2,5, astry 1,6, chryzantémy 7,3)

Rastliny indikujú znečistenie :
ozón, smog – karafiát vyschýna –metóda omulu
žiarenie – vysoký obsah fluóru – tulipány citlivo reagujú


Pridaj komentár