Ekologická politika má k dispozícii tieto nástroje:
1. normatívne nástroje
2. voľné nástroje
3. finančno-ekonomické nástroje

Normatívne nástroje

Normatívne nástroje ekologickej politiky sú charakterizované ako inštitucionálne opatrenia, ktoré sledujú priame ovplyvňovanie environmentálneho správania. Tieto nástroje sú veľmi staré (19 stor.) a využívame ich aj dnes. Môžu to byť rôzne príkazy, zákazy, obmedzenia, až po zákazy určitej výroby.
Chemko Strážske – podzemné vody znečistené – potom sa zistilo, že sú karcinogénne. Nezastavila sa hneď výroba, ale až po 3 rokoch.
Príkazy – sú zamerané hlavne na výrobno-technickú oblasť. Motivácia pokutami ku kúpe lepších čističiek, strojov apod. Niekedy je to nútené zníženie výroby, dopravy, lebo vo vzduchu ej vysoký obsah škodlivín.
Zákazy – zmeny umiestnenia ekonomických , technických aktivít (napr. v rekreačných oblastiach žiadne kotolne)
Výhodou týchto zákazov a príkazov – je , že tieto opatrenia sa realizujú rýchlo, je možné dosiahnuť zlepšenie Ž.P. , rýchla aplikácia, kontrola.
Najvyššiu efektívnosť vynakladaných nákladov možno zabezpečiť tam, kde existujú nižšie hraničné náklady na jednotku znečistenia.
Opodstatnenosť normatívnych nástrojov: keď ekologické dôvody vyžadujú osobitý prístup k určeniu limitov znečisťovania, pretože inou formou nie je možné splnenie požiadaviek Ž.P. zabezpečiť.

Voľné nástroje

Voľné nástroje ekologickej politiky sa uplatňujú s cieľom spojiť ekologické vedomie a zodpovednosť a dať to do rozhodovacieho procesu riadiaceho orgánu.
Etické náklady
Ekologicko-politické kooperačné riešenia – inštitúcia sa dohodne s podnikmi – na zákl. tzv. Odvetvových dohôd.
Odvetvové dohody – môžu byť v užšom zmysle slova – právne záväzné dohody. Dohodne sa dopredu stanovený cieľ. Podnik musí prijať určité ekologické opatrenia.
– v širšom slova zmysle (právne nezáväzné). Nimi sa zvyšuje motivácia znečisťovateľa tým, že počas dohody sa neuplatnia sprísnené štátne zásahy. Zostáva to v rukách znečisťovateľa.
Účasť štátu na aktivitách spätých s uplatnením voľných nástrojov je tak ako v SR aj v ekonomicky vyspelých krajinách. Štát by mal poskytovať bezplatné informácie o možnostiach ochrany Ž.P.

Finančno-ekonomické nástroje

Finančno-ekonomické nástroje ekologickej politiky – musíme pripustiť , že existujú negatívne externality (napr. VSŽ – oceľ – negatívne exhaláty). Existencia externalít má za následok, že hodnota výrobku nezodpovedá skutočnosti. Čiže výroba a spotreba výrobkov pri znečisťovaní ich výrobou , nie je spoločensky naplno hodnotená.
Podhodnotenie:
– zvyšovanie nákupu
– zvyšovanie dopytu

Takýmto spôsobom si spoločnosť „prejedá“ životné prostredie. Čiže náklady spojené so znečistením životného prostredia znášajú spotrebitelia nie znečisťovateľ.
Princíp spoločného bremena – Náklady potrebné na zabezpečovanie enviromentálnej rovnováhy. Negatívne externé efekty by mali byť začlenené do spol. reprodukčného procesu.

Ekologické zdanenie vyrábaného množstva:
Ekologické dane (platby) – sa vzťahujú k ekologicky škodlivým výrobkom, t.j. , že vyrobené množstvo sa zdaní emisnou daňou, ak produkt, ktorý sa vyrobí nadmerne spôsobí znečistenie alebo výrobou vznikajú škodlivé látky. Výrobcovia aj spotrebiteľ majú možnosť sa vyhnúť daňovému zaťaženiu. Ekologická účinnosť sa prejaví len vtedy, ak dôjde k zníženiu dane.
Ekologické zdaňovanie – paušálne zdaňovanie emisnou daňou všetky škodlivé látky
Výrobné vstupy – ich zaťaženie emisnou daňou . Môžeme ich zdaňovať. Vzniká ekonomický stimul. (podniky sa budú viac zameriavať na mat., za ktoré nebudú musieť platiť emisnú daň).
Ekologické poľnohospodárstvo – minimum hnojív, chemikálií.

Štát poskytuje určitú pomoc pri ochrane Ž.P. :
– priama pomoc štátu – Ž.P. je verejný statok , zodpovedá zaň štát. Formy dotácií, subvencií alebo zaplatí úplnú ekologickú investíciu napr. MHD, plynofikácia atď.
– nepriama pomoc štátu – daňové prázdniny – po zavedení ekologického výrobku
– pri odpise sadzieb z ekolog. zariadení
Veľmi účinne sa táto pomoc využívala už v minulosti v záp. Európe.
Nástroje, ktoré sa uplatňujú v záp. Európe sú ale v iných ekonomických podmienkach ako na Slovensku.

Aký dáva priestor daň. sústava ekologizácii výroby?
– DPH – rozhodujúci zdroj štátneho rozpočtu./administratíva musí byť transparentná, jednoduchá)
zahrnutie ekologického parametra môže :
— zvýhodniť ekologické výrobky
— oslobodenie od dane
Zdaňuje sa každá verejná aj súkromná spotreba.
Bioplyn – sa vyrába z kompostovania. Lacné palivo, len ho treba vhodne zachytiť. Máme 2 výrobne v SR.
Autá s elektr. filtrom s katalickým procesom.
– Spotrebná daň – nástroj, ktorý ovplyvňuje spotrebu výrobou. Hnojivá, pesticídy. Závadnosť výrobkov – dopad na Ž.P. – vznik škôd. Recyklovateľné obaly.
– Daň z uhľovodíkových palív – kedysi daň z petroleja. Oslobodenie od tejto dane – motorová nafta (v lodnej a leteckej doprave). Diferenciácia benzínu – v závislosti od obsahu olova
– Daň z príjmov – pri ekologizácii – odpočet zo základu dane pri MHD.
– Cestná daň oslobodenie – pre vozidlá MHD
– vozidlá na elektrickú or slnečnú energiu (5 rokov)
– vozidlá kombinovanej dopravy
– Daň z nehnuteľnosti – nástroj pre ochranu H2O , pôdy, stability krajiny. Ochrana pôdneho, lesného fondu.
– Dedičská a darovacia daň – zníženie dane , ak dáme dedičstvo fondu

Dane na ochranu žúp.
Ich cieľom je , aby sa zmenšili externality v nadväznosti na Ž.P.
– Daň z ekologicky nevhodných výrobkov – výrobky, ktoré by sa dali nahradiť výhodnými ekologickými (obaly, freóny, pracie a čistiace prípravky, náterové látky, drevotriesky)
– Daň z vybraných nerastných surovín – cieľ – regulácia ťažby a spotreby napr. uhlie, štrk, kaolín
– Daň z negatívnych dopadov dopravy
– Daň z negatívnych dopadov ťažby surovín

Ekonomické nástroje – poplatky uplatňované pri ochrane Ž.P.
Štát kvalitu zložiek Ž.P. garantuje určitými normami. Kvalita ovzdušia sa limituje obsahom určitých látok v ovzduší. Ak sa tieto normy porušia – ekonomické postihy. Ale aj za vypúšťanie škodlivín do ovzdušia sa platia určité poplatky – ekonomické nástroje na ochranu, H2O, ovzdušia.

Ovzdušie

K základným ekonomickým nástrojom patria :
A) poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných stacionárnych zdrojov (zdroje na jednom mieste)
B) poplatky za znečisťovanie ovzdušia za malé stacionárne zdroje
C) prirážka k týmto poplatkom
Tieto poplatky sa netýkajú pohyblivých zdrojov (autá).

Poplatok sa platí za každú tonu editovanej látky znečisťujúcej ovzdušie. Určuje sa na základe množstva a škodlivosti vypúšťaného zdroja (zákon z roku 1992 hovorí o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia).
Prečo sa využívajú tieto poplatky:
– motivácia, aby nedošlo k znečisteniu druhý krát
– poplatky sa zhromažďujú do fondov, ktoré sa využívajú na budovanie zelene napr. ochranná zeleň, školy v prírode atď.

A)
Veľké zdroje znečistenia – veľké technologické celky, ktorých súhrnný tepelný výkon je vyšší ako 50 megavatov (cementáreň, chemické podniky)
Stredné zdroje znečistenia – súhrnný tepelný výkon od 0,2 -50 MW

Znečisťujúce látky :
1. Hlavné – sú spoplatňované tuhé úlety – 1tona/3000Sk, SO2 – oxid siričitý 1t/1000Sk, oxidy dusíka – 1t/800 Sk, oxid uhoľnatý 1t/600Sk.
2. Ostatné – je ich vyše 100. Sú zadelené do tried.
1 trieda – obsah ťažkých kovov (ortuť , kadmium, azbest) 1t/20 000 Sk
2 trieda – arzén a jeho zlúčeniny, olovo, kyanidy v odpadových vodách napr. VSŽ, 1t/10 000 Sk
3 trieda – chlór, sírovodík, fenoly 1t/5 000 Sk
4 trieda – amoniak, toluén 1t/1000 Sk
Kto vlastní prevádzku, kde spaľuje tieto látky musí poskytnúť údaje do 15.2. príslušného roka obvodnému úradu životného prostredia , a musí si vypočítať poplatok. Tento úrad – vydá rozhodnutie, koľko má prevádzkovateľ zaplatiť. Potom to je príjem do fondu Ž.P. – napr. na ekologické stavby.

B)
Poplatok z malých stacionárnych zdrojov – práce, ktoré môžu spôsobiť znečistenie Ž.P. – skládky surovín. Poplatok sa stanovuje na základe použitého paliva. Výška poplatku je daná paušálne do výšky 10 000 Sk ročne. Stanovuje ho obec a je to príjem do rozpočtu obce. Má sa použiť na rozvoj Ž.P.

C) Prirážka k poplatkom
Zdroje znečistenia – majú limity, koľko znečistenia môžu vypustiť.
kontrola dodržiavania – štátna technická inšpekcia ochrany ovzdušia (rôznymi meraniami). Na základe týchto meraní sa stanoví prirážka.
Stanovujú sa poplatky za nakladanie z látkami a výrobkami, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu zeme (OSN – rokovanie, ktoré by mali viesť k ochrane ozónovej vrstvy). Svetový summit (1985) – Viedenská dohoda. Bolo tam 12 krajín a EHS – dohoda o výskume ozónovej vrstvy , freónov a ďalších látok, ktoré ju poškodzujú . Táto dohoda nebola podpísaná ale dosiahla sa aspoň dohoda na spoluprácu.
1987 – Montrealský protokol, ktorý hovorí, že je potrebné regulačné opatrenie na obchod s freónmi a látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu. Sprísnenie regulácie týchto látok.
Etapy (do kedy sa aký výrobok môže vyrába):
– freóny 1996 – zákaz výroby
– halóny 1996
– trochlóretán 1996
– chlórfluorované uhľovodíky 2030

ČSFR neskôr SR sa zaviazalo, že bude znižovať spotrebu látok, ktoré ničia ozónovú vrstvu.
Zákon na nakladanie s týmito látkami chce poplatkami vytvoriť :
– poplatky – zdroj pomoci iným subjektom, ktoré budú podnikať v oblasti – zberu, reciklácie, regenerácie látok a surovín.
– poplatky – tlak na výrobcov, aby vznikala výroba bez týchto látok napr. bezolovnatý benzín

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá môže podnikať alebo dováža takéto látky – musí platiť poplatky 20Sk/kg dovezenej alebo vyrobenej látky.
Výrobcovia chladiarenských, mraziarenských zariadení platia takéto poplatky:
do 340 litrov – 20 Sk/ vyrobený kus
nad 340 l – 60 Sk
nad 900 l – 100 Sk
Pri klimatizačných zariadeniach sa platia takéto poplatky:
výkon do 5 KW – 50 Sk/1 kus
nad 5 KW – 100 Sk
nad 30 KW – 500 Sk
Na základe týchto sadzieb sa vypočíta poplatok do fondu živ. prostr. a oznámi sa ministerstvu život. prostr., koľko sa odviedlo.

Voda
Máme povrchové a podzemné vody , ktoré sa používajú prevažne na pitné a technické účely.
SR je odkázaná prevažne na H20 zo zrážok. Náklady na získanie vody sú veľmi vysoké.
Kapacita H2O zdrojov – liter/sekunda
prietok meter/sekunda
Aby sme získali 1 liter /1 sek. = 400 000 Sk

Oceňovanie povrchových vôd (všetkých prirodzených vodných plôch). Tieto objekty (jazerá, atď.) sa pripočítajú k cene vody.
Pri umelých nádržiach: sa pripočítavajú
– náklady na výstavbu vodohospodárskych objektov
– náklady spojené s tvorbou vody

Podzemné vody – musíme vyhľadať a mali by sme ich použiť na pitné účely. Do ceny potom pripočítavame:
– náklady na vyhľadávanie
– náklady na zachytenie
– náklady na úpravu atď.
Na východe SR – správa povodí Bodrogu a Hornádu spravuje všetky vodné toky okrem rieky Slaná(povodie Hrona). Správa povodia Váhu (Žilina), Povodie Dunaja.

Ceny vody v SR:
– 1998 – ceny pitnej a úžitkovej vody boli regulované ministerstvom financií – Prípisom
pitná, úžitková voda 6 Sk/m3
odvedené vody 4 Sk/m3 bez Dph 6 %
– cena pri domácnostiach je priemerne nižšia ako náklady na jej úpravu. Cena pokrýva iba 60 % nákladov (reálna cena je cez 10 Sk/m3)
– voda odkanalizovaná má reálnu cenu 6,44 /m3 a denná spotreba vody je 136l/1obyvateľ

pre obyvateľov
Od 1.1.1999 bola zvýšená cena na 8 Sk pitná a úžitková
4 Sk odvedená

pre podniky – zmluvné ceny 11-19 Sk pitná a úžitková
9-14,90 Sk odvedená

Ceny v Európe USD/m3
SR – Bratislava 0,1 Košice 0,2
SR – Žilina 0,1
SRN 10
ČR 0,4
Budapešť 0,3 Debrecén 0,6
Bukurešť 0,1
Varšava 0,3
Viedeň 3,2
Londýn 0,8
Paríž 0,9
Podzemné vody sú vlastníctvom štátu .
Prírodné , minerálne, stolové vody – nie sú spoplatnené.

Organizácie, ktoré vypúšťajú – im dáva odplaty správa vodných tokov.
Prirážky – podľa toho aké nečistoty sa vypúšťajú.

Poplatky by mohli byť za :
– odber vody
– využitie sily vody
– umožnenie plavby
– ťažbu riečnych materiálov
– správu a hospodárenie vodných tokov
– podzemné vody
– minerálne, liečivé, stolové vody
– vypúšťanie odpadových vôd ako náhrada za ekolog. ujmu na vode.


Pridaj komentár