Globálne ekologické problémy sa týkajú celého ľudstva. Medzi hlavné globálne ekologické problémy patria:

  1. úbytok tropických dažďových pralesov – po 2. svetovej vojne vznikla organizácia FAU, ktorá sleduje úbytky v tropických dažďových pralesov jednotlivých krajinách – lesy tu majú klimatický význam. Cieľom organizácie FAU je presadiť myšlienku, že ktorý štát bude mať viac potravín, dá ich druhým štátom zadarmo.
  2. skleníkový efekt – dýchame kyslík, vydychujeme CO2. CO2 je viac a lesov ubúda. Fotosyntéza – proces vďaka, ktorému žijeme.
  3. mrazivé rozširovanie mutácií – množstvo mutácií v bunkách a ľudských génoch. Ak vznikne v somatických bunkách – rakovina – vznik dedičných ochorení.
  4. problém výživy ľudstva – fajčenie – ekologický problém – väčšina tabaku sa vyrába v Južnej Amerike a suší sa nad otvoreným ohňom a každý 7 strom sa vytne, aby sa mohol spaľovať tabak.

Stručný prehľad globálnych ekologických problémov

  1. znečisťovanie ovzdušia
  2. poškodzovanie zdravia ľudí
  3. populačná explózia
  4. kyslé dažde
  5. skleníkový efekt
  6. zväčšovanie ozónovej diery
  7. znižovanie tvorby kyslíka
  8. znečisťovanie vôd
  9. ohrozenie biodiverzity
  10. úbytok a znehodnocovanie pôdy
  11. znižovanie kvality pôd – degradácia pôd
  12. rozširovanie púští – dezertifikácia
  13. úbytok lesov – deforestácia
  14. nadmerné čerpanie nerastných zdrojov
  15. nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania

Ekologické základy ochrany a tvorby životného prostredia:

Ekológia

Ekológia – z gréckeho slova oikos (dom, obydlie)- je to veda o vzájomných vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Tieto vzťahy sa vytvárajú na 3 úrovniach a poznáme:

  • autekológia – skúma jednotlivca vo vzťahu k prostrediu
  • demekológia – sleduje populácie
  • synekológia – veda, ktorá sa zaoberá štúdiom spoločenstiev (les)

Médiá

V našom živote sú dôležité 2 médiá:

  1. plynné médiá – tie využívajú terestrické (suchozemské) organizmy
  2. kvapalné médiá – tie využívajú akvatické (vodné) organizmy
  3. obojživelné (amfibické) – využívajú obidve médiá

Prostredie

Prostredie vytvára určitý priestor pre život organizmov a pôsobí na nich rozličnými vplyvmi. Z hľadiska štruktúry a funkčných úrovní organizmov živej hmoty nie je prostredie rovnocenné ani obsahovo ani priestorovo. Toto prostredie delíme na:

  • MONOTOP – prostredie, ktoré je osídlené indivíduom určitého druhu
  • DEMOTOP – prostredie populácie
  • BIOTOP – prostredie osídlené spoločenstvom
  • EKOTOP – zovšeobecnený výraz – prostredie organizmov bez bližšieho určenia

Ekologické faktory

Ekologické faktory rozdeľujeme do 3 skupín:

  1. ABIOTICKÉ faktory – tie, ktoré odrážajú fyzikálne a chemické vlastnosti jednotlivých médií (klimatické podmienky, teplo, vlhkosť, slnečné žiarenie
  2. BIOTICKÉ faktory – pôsobia tak, že sa prejavujú rôzne vzťahy medzi organizmami. Každý organizmus má požiadavky na prostredie – faktory hlavné, vedľajšie, doplnkové, náhradné. Organizmy znášajú výkyvy tých jednotlivých faktorov do určitej hranice, ak sa veľmi zmenia – zmiznú organizmy. Schopnosť organizmov znášať tieto výkyvy – to je tolerancia. Táto tolerancia organizmov k rôznym faktorom je rôzna.
  3. ANTROPOGÉNNE faktory

Masové vymieranie druhov

Príčin spôsobujúcich masové vymierania druhov na planéte Zem je viacero, sú navzájom prepojené a pri väčšine vymieraní sa s najväčšou pravdepodobnosťou jednalo o ich kombináciu na spôsob domino efektu. Vo všeobecnosti medzi najdôležitejšie patria:

  • zvýšená sopečná činnosť produkujúca skleníkové plyny (a následne globálne oteplenie) a podporujúca kyslé dažde
  • globálne oteplenie, pri ktorom zvýšená povrchová teplota oceánov môže narušením prúdenia spôsobiť nedostatok kyslíka [anoxiu] oceánov, ako aj náhle uvoľnenie hydrátov metánu zo sedimentov drasticky umocňujúcim oteplenie (efekt pozitívnej spätnej väzby). Anoxia môže byť spôsobená aj druhým mechanizmom súvisiacim s globálnym oteplením – zvýšená teplota má totiž za následok aj zvýšenú tvorbu biomasy v povrchových vrstvách oceánov a následné premnoženie aeróbnych baktérií, ktoré túto biomasu rozkladajú. Tieto baktérie následne spotrebujú väčšinu oceánskeho kyslíka, doslovne tak udusiac veľkú časť života
  • globálne ochladenie, ktoré môže spôsobiť zvýšené zaľadnenie a následne pokles morskej hladiny, ktorý zníži rozsah šelfových plytkých oblastí oceánu vhodných pre život
  • zmena geometrickej konfigurácie kontinentov počas ich driftu, spôsobujúca zmeny prúdenia oceánov a následne jednak distribúcie teplej vody do vyšších zemepisných šírok (následkom čoho môže dôjsť ku globálnemu ochladeniu či otepleniu) a jednak premiešavanie vody a kyslíka v oceánoch
  • anoxia (absencia kyslíka) oceánov, pri ktorej nedostatok kyslíka hubí veľkú časť morských organizmov a navyše spôsobuje premnoženie anaeróbnych baktérií v morských sedimentoch, produkujúcich do atmosféry enormné množstvá sírovodíku, ktorý je pre mnoho suchozemských tvorov toxický a ktorý poškodzuje ozónovú vrstvu atmosféry (aj v súčasnosti sa anoxia na Zemi vyskytuje, ale len na veľmi malých plochách – napr. Čierne more)
  • impakt asteroidu, ktorý okrem nárazového obmedzenia fotosyntézy môže narušením zemskej kôry podnietiť zvýšenú sopečnú činnosť
  • výbuch blízkej supernovy, ktorej gama žiarenie zničí v priebehu niekoľkých týždňov ozónovú vrstvu Zeme a vystaví organizmy na súši aj v povrchových vodách oceánov (kde žije základný pilier potravinového reťazca morí – planktón) zhubnému ultrafialovému žiareniu


Komentáre

Pridaj komentár