PRÁVNE NORMY, ICH ŠTRUKTÚRA A DRUHY

Právne normy – sú základným prvkom systému práva. Sú druhom spoločenských noriem a ako také pôsobia na kontinuitu spoločenského poriadku. Rozdiel medzi právnymi normami a inými spol. normami spočíva v tom, že právne normy si v rámci sféry panstva právneho poriadku štátu robia nárok na všeobecnú záväznosť, zatiaľ čo ostatné normy zväzujú len obmedzene.
Sú vysoko formalizované.

Hlavné znaky právnych noriem

štátom stanovená alebo uznaná forma
všeobecná záväznosť
normatívnosť
efektívnosť
všeobecnosť
formalizovaná sankciovanosť

Štruktúra právnych noriem

– prvky štruktúry právne normy sú – zákazy, príkazy alebo dovolenia. Ideálna právna norma pozostáva z:
1. Hypotéza – súhrn podmienok alebo predpokladov
2. Dispozícia – ako určité pravidlo správania sa vyjadrené vo forme príkazu, zákazu alebo dovolenia
3. Sankcia – ako následok nesplnenia dispozície

Štruktúra právnych predpisov SR

–
1. v Ústave alebo zákonníkoch býva preambula
2. články
3. paragrafy
4. odseky
Druhy právnych noriem podľa stupňa záväznosti:
1. Kogentné – sú donucujúce, kt. nepripúšťajú odchýlnu dohodu zúčastnených subjektov práva. S donucujúcimi normami práva sa stretávame najmä vo verejnom práve.
2. Dispozitívne – sú poddajné normy, kt. ustupujú pred dohodou zúčastnených subjektov práva. V oblasti súkromného práva, kde dominujú platí princíp zmluvnej slobody a súkromnej autonómie to znamená, že strany samotne rozhodujú o svojich právnych vzťahoch a o ich obsahu.
Druhy právnych noriem podľa druhu normatívneho právneho aktu:
a) zákonné (zákon)
b) podzákonné (nižší stupeň právnej sily ako je zákon) Druhy právnych noriem podľa spoločenských vzťahov, kt. regulujú:
a) verejno-právne
b) súkromno-právne Ďalší druh: Teleologické
- prikazujúce Kolízne – používa sa v medzin. práve súkromnom
- zakazujúce
- oprávňujúce