Základy ekonomických teórií

Statky ktoré sa produkujú pre vlastnú spotrebu a nie pre trh nazývame naturálnym hospodárstvom. Aristoteles rozlišoval hosp. činnosť, kt. cieľom je uspokojovanie potrieb človeka a činnosť, kt. cieľom je dosahovanie zisku prostredníctvom obchodu alebo úžery. Rozvoj špecializácie práce a jednotlivé predtým sutarktné hospodárstva sa začínajú rozvíjať prostredníctvom výmeny – trhu.
Trh sa takto stal miestom, kde proti sebe stoja výroba a spotreba. Hosp. pokrok nahradil naturálne hospodárstvo peňažným – statky sa už nevymieňajú za iné statky, ale za peniaze.
Na voľnom trhu sa nielen pružne menia ceny statkov ale aj veľkosť ponuky, resp. dopytu.

Môžu mať formu:
a)voľnej súťaže – stav, pri ktorom existuje veľké množstvo malých slobodných, nikým a ničím neobmedzovaných výrobcov a spotrebiteľov. Pritom ani jeden zo súťažiacich nesmie byť taký silný, aby sám mohol podstatne ovplyvňovať ponuku či dopyt.
b)monopol – možnosť zvyšovať cenu produktu, nemeniť jeho sortiment, resp. kvalitu.
Statky majú úžitkovú hodnotu. Peniaze – statok, za kt. sa kupujú iné statky – užitočné veci. Špecializácia – vytvára základ toho, aby každý mohol vyrábať dľa svojich schopností výrobky, kt. môže najlepšie vyrobiť pre rozširujúcu sa oblasť spotreby. Jednotlivé hospodárstva sa začínajú navzájom doplňovať práve v dôsledku rozvoja trhu.

Nevýhody naturálnej výmeny:
a)nie všetky statky sú dokonale deliteľné
b)vymieňajúci často nemajú čo vymieňať, lebo nepotrebujú výrobky, kt. jedna či druhá strana vyrobila
c)počet statkov neustále rastie a so zmenou ich kvality rastie aj počet možných vzájomných výmen

Peňažná výmena – v nej sa výmeny uskutočňujú dľa množstva peňazí, kt. má tá – ktorá osoba k dispozícii. Trh je spojovacím faktorom jednotlivých hospodárstiev.

Kresťanstvo – daj bohu čo je božie, vrchnosti čo patrí vrchnosti – ústup od soc. spravodlivosti. K. Wojtyka – odtajenie inviz. súdov.