0Menej práce a nižšie tržby za minulý rok už pocítili všetci, problémy vyostruje slabá vymáhateľnosť práva. Pokles stavebnej produkcie sa dostavil po ôsmich rokoch nepretržitého rastu. Ten v období po vstupe Slovenska do EÚ vykazoval opakovane aj dvojciferné dynamiky. Vlaňajší prepad sotil produkciu na úroveň roku 2007. Celková stavebná výroba za uplynulý rok dosiahla podľa predbežných údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR bezmála 5,8 mld. Eur. Reálne tak bola o 11,3 percenta nižšia ako v roku 2008. Trend nadol zasiahol aj podnikové tržby, ktoré sa medziročne prepadli o 14 percent. Takýto vývoj pritiahol na trh obavy a tie rastú, lebo sa nečrtá nádej, že tento rok už bude lepší. Alebo aspoň rovnaký. Januárové výsledky stavbárov, pretrvávajúci deficit nových zákaziek podľa Konjunkturálneho prieskumu ŠÚ SR a vyjadrenia lídrov naznačujú, že situácia môže byť v porovnaní s vlaňajškom ešte horšia.
Veľkí iba mierne
Sumárnu produkciu na úrovni 1,04 mld. eur a najnižší, ani nie dvojpercentný medziročný pokles vykázali za vlaňajšok lídri slovenského stavebného trhu. Iba dve spoločnosti, ZIPP z rakúskeho koncernu Strabag a šaliansky IN Vest, sú zamerané na pozemné stavby. Ostatných šesť má hlavné príjmy z budovania infraštruktúry. Medzi nimi je najväčší bratislavský Doprastav. Jeho generálny riaditeľ Dušan Šamudovský pre TREND uvádza, že viaceré zmluvné zákazky hlavne zo segmentu pozemných stavieb boli nútení korigovať či dokonca úplne zrušiť a objem prác dopĺňali z oblasti inžinierskych stavieb. Vlaňajšia stavebná výroba Doprastavu tak dosiahla takmer 380 mil. eur, čo je medziročný pokles o desať percent. Hrubý zisk pritom presiahne 15 mil. eur a zotrvá na predvlaňajšej úrovni. Aj z pohľadu zamestnanosti bol rok 2009 oproti predošlým charakteristický skôr stabilizáciou, čo sa prejavilo tiež v poklese fluktuácie. Celá osmička, v ktorej je aj žilinský Váhostav – SK, košické Inžinierske stavby a Eurovia SK, prievidzská Skanska BS a ďalšia bratislavská dcéra rakúskeho Strabagu, zameraná na cestné stavby, sa správala opatrne a pri miernom raste zamestnanosti udržala priemernú mzdu na úrovni minulého roka.
Pri väčšine pády výraznejšie
Najhlbší prepad, až takmer o pätinu mali firmy zamestnávajúce do 20 ľudí, keď vlani prestavali vyše 820 mil. eur. Sú medzi nimi viaceré organizačné zložky českých firiem, zväčša z významných európskych koncernov, ako sú brnianska OHL ŽS, ostravský Tchas či pražský Metrostav. Najviac sa prepúšťalo v podnikoch, ktoré majú od 20 do 50 zamestnancov a patria spravidla medzi subdodávateľov.
Ich produkcia na úrovni 575 mil. eur klesla o niečo pomalšie ako v stredných firmách (50 až 500 zamestnancov). Tie medziročne stratili vyše 14 percent, keď prestavali 1,35 mld. eur. Medzi väčšími pocítili pokles dopytu najmä podniky v pozemnom staviteľstve. Metrostav SK mal produkciu nižšiu takmer o pätinu – na úrovni 67 mil. eur. Podľa generálneho riaditeľa Vladimíra Kríža priebežne upravovali stav zamestnancov s ohľadom na vývoj zákaziek, ale k hromadnému prepúšťaniu neprišlo. V druhej polovici roka pristúpili k výrazným organizačným zmenám a sľubujú si od nich vyššiu efektivitu v tomto roku.
Produkcia žilinského Skybau v objeme 42 mil. eur je medziročne nižšia o 40 percent. Generálny riaditeľ Miroslav Trnovský za tým vidí hlavne pokles prác v hlavnej stavebnej výrobe, keďže od druhej polovice roka 2008 sa zastavovali niektoré väčšie projekty a zahájené nepribúdali. Vlani sa pri nich podiel týchto výkonov znížil na dve tretiny, keď po dva roky predtým predstavovali železobetonárske a murárske práce až deväťdesiat percent. Nedostatočná náplň v betonárskych prácach vyústila do zníženia počtu zamestnancov. Zo 460 ich odišlo vyše sto, väčšina na dohodu
a len malá časť pre horšiu pracovnú morálku.
Cesty Nitra z francúzskej skupiny Colas, zamerané na infraštruktúru, dosiahli obrat takmer 63 mil. eur, čo finančná riaditeľka Viera Majerová označila iba za veľmi mierny pokles. Za takmer 110-tisíc živnostníkov štatistici čísla odhadujú. Z produkcie v objeme 1,9 mld. im horší rok ukrojil 11 percent.
Pre byty „stopka“
Stavbárov vlani zabrzdili zredukované súkromné investície do výstavby bytov, čo sa prejavilo mesačným reálnym poklesom produkcie v segmente o pätinu. Nové stavebné povolenia ešte boli vydané na vyše 20 300 bytov a skolaudovaných bolo bezmála 19-tisíc. Tento rok sa pomer zrejme otočí. Výpadok na dokončených bytoch už v oveľa menšej miere nahradia stavbárom nové objednávky.
Hoci ku koncu vlaňajška bolo evidovaných 68-tisíc rozostavaných bytov, niektoré z nich sú pozastavené, iné sa ešte ani nezačali stavať. A trh pri súčasných cenách aj nové byty absorbuje veľmi pomaly. Menej zákaziek na nebytové budovy, v čom sú kancelárie i priemyselné a logistické objekty, ubralo na vlaňajších výkonoch v tejto dominantnej sfére mesačne v priemere 10 percent.
Tento rok by už pozemné staviteľstvo mohlo padať pomalším tempom, keďže štartujú niektoré väčšie objekty. Metrostav SK očakáva tržby na úrovni 60 mil. eur, okrem zmluvných zákaziek prechádzajúcich z minulého roka rokuje aj o nových projektoch. V Skybau by radi zostali na úrovni vlaňajška, hoci prvý polrok bude určite slabý. Optimizmus im dáva nárast výrobnej náplne na budovaní skeletov začínajúcich stavieb ako sú tri objekty biznis centra na Karadžičovej, neďaleký Centrál na rozhraní troch bratislavských okresov a od mája Aupark v Košiciach. Pripravuje sa multifunkčné centrum Štadión v Žiline. M. Trnovský vraví, že firma tak má šancu znova sa vrátiť k jej pôvodnej špecializácii, keďže v stavbách na kľúč predpokladá podobné vákuum ako vlani v železobetonárskych prácach.
Horúci zemiak
Straty iných segmentov v rozpore s predpoveďami infraštruktúra nevykryla, iba zmiernila. Po dvojciferných rastoch od mája do augusta prišli mesačné prepady do 10 percent v jesennej sezóne, keď viaceré projekty len dobiehali. Hoci Doprastav do tohto roka vstupuje so zmluvnými zákazkami okolo 200 mil. eur rovnako ako vlani, D. Šamudovský sa obáva, že medziročný vývoj bude zložitejší.
Podľa neho majú rozhodujúci obstarávatelia pripravený obmedzený počet projektov na začatie, prípadne sa začínanie nových komplikuje. Hlavný zdroj na získanie potrebných objemov prác vidí v tzv. prvom balíku PPP projektov na D1. V tomto roku očakáva uzatvorenie financovania aj začiatok stavebných prác. A projekt je kľúčový aj na nasledujúce roky. Aktuálne sú pre lídra dôležité práce na výstavbe úseku D1 zo Sverepca po Vrtižer a na R1 zo Žarnovice do Šášovského Podhradia, financované z fondov EÚ, modernizácia železničných koridorov a realizované diaľnice v Poľsku.
Na stavbách z eurofondov sa podieľajú aj Cesty Nitra. Tento rok očakávajú obrat vyše 54 mil. eur. Odhad v priebehu roka upravujú, spravidla smerom nahor, hovorí V. Majerová. Uzatvorený tzv. druhý balík PPP projektov na R1, nová dopravná infraštruktúra z Operačného programu (OP) Doprava, v ktorom je 3,2 mld. eur aj na rekonštrukciu železníc z Nového Mesta nad Váhom do Púchova, a ekologické projekty za 1,8 mld. eur z OP Životné prostredie, TEN-T prepojenie železničných staníc v Bratislave, dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach, prípadne tretí balík PPP s tunelmi prinesú v inžinierskych stavbách veľké objemy, ale výrazne zaberú najskôr až o rok.
Zelené šance
Podporný úverový program EBOR na šetrenie energií aj s grantom za 105 mil. eur, takmer 470 mil. eur na regeneráciu sídiel z eurofondov a tiež zdroje zo ŠFRB by mohli po rokoch lepšie naštartovať opravy a údržbu bytového fondu. Stavbárom prinesú prácu v čase deficitu nových projektov a pomôžu aj niektorým výrobcom stavebných materiálov. Viacerí čakajú na pokračovanie vládneho programu zatepľovania, ktorý do obnovy vpustil vyše 70 mil. eur. Potenciál na rast v tomto segmente naznačujú decembrové štvrťročné zákazky stavebnej produkcie ŠÚ SR, ktoré medziročne narástli o polovicu na 73 mil. eur.
Tento rok bude prelomový
Slovenské stavebníctvo je v raňajšej fáze ekonomického cyklu oproti českému, tvrdí Jiří Vacek, riaditeľ CEEC Research. Výskum v slovenských stavebných spoločnostiach naznačil, že rok 2010 bude náročný a pre slovenské stavebníctvo do istej miery prelomový. Už za vlaňajšok vykázalo Slovensko najvyšší pokles z krajín V4, zväčšovanie rozdielov zdôraznili decembrové údaje. Infraštruktúra na rozdiel od Poľska a Česka doslova zaspala. S úbytkom zákaziek klesli firmám tržby, riziko zvyšuje tlak na realizačné ceny. Zlá finančná situácia sa prejavila zhoršenou platobnou disciplínou a následne tiež druhotnou platobnou neschopnosťou.
Podľa analýzy spoločnosti SCB – Slovak Credit Bureau dosiahol v SR počet konkurzov a reštrukturalizácií v odvetví 41 (za 13 mesiacov, do januára 2010), z toho polovica boli živnostníci a malé firmy do 20 zamestnancov. V ČR ich bolo za rovnaké obdobie 185, z toho iba desať firiem zamestnávalo viac než dvadsať ľudí, zvyšok boli malé podniky.
Týždenník Trend č. 12, sekcia: Stavebný biznis, 25/03/2010