Inštitucionálne usporiadanie finančného trhu má tvoriť podmienky pre alokačnú a operačnú efektívnosť.

a) Alokačná efektívnosť finančného trhu
– fin. prostriedky sú alokované k jednotkám s najväčším rizikovo očisteným výnosom. Hodnota výstupu 1 jednotky nemôže vzrásť bez toho, aby nedošlo k poklesu výstupu inej jednotky = Paretovo optimum.
– si vyžaduje, aby všetky informácie boli reflektované v cene finančných nástrojov. Ak to tak nie je, finančný trh môže vysielať falošné signály ? emitent, či investori generujú nesprávne rozhodnutie.

b) Operačná efektívnosť finančného trhu
– transfer finančných prostriedkov pri čo najnižších nákladoch. Nízke náklady alokácie fin. prostriedkov prispievajú k rastu výstupov na jednotku vstupov.

V ekonomike ide o maximalizáciu agregácie bohatstva, ktorá si vyžaduje, aby alokačná aj operačná efektívnosť finančných trhov bola čo najvyššia.

2 základné kanály alokácie:
a) Súkromný finančný trh (privátny)- fin. prostriedky od prebytkových (investujú svoje úspory) k deficitným jednotkám (emitujú krátkodobé, dlhodobé CP). Efektívnosť alokácie je zvyšovaná asistenciou investičných bánk, žiadny sprostredkovateľ.

b) Sprostredkovateľský finančný trh – vystupuje finančný sprostredkovateľ – banka, poisťovňa, investičný, penzijný fond, ktoré emitujú sekundárne CP (poistné zmluvy…) Transakcia obsahuje 2 separátne ale simultánne transakcie:
1. sprostredkovateľ emituje sekundárne fin. nástroje, ktoré nakupujú prebytkové jednotky
2. sprostredkovateľ nakupuje primárne fin. nástroje, ktoré emitujú deficitné jednotky

Alokácia prostredníctvom kanálov je v rôznych krajinách rôzna. Dominantné v Európe sú sprostredkovateľské finančné trhy (bankové trhy), privátne trhy až v 2. pol. 80-tych rokov.

V Kanade, USA, Japonsku sú dôležité privátne finančné trhy, ale aj tam preniká sprostredkovateľský FT.

Priváty trh SR a ČR – sprostredkovateľský FT – finančné prostriedky alokované bankami, ale privatizácia prispela k alokácii prostredníctvom privátnych fin. trhov

Sprostredkovateľský FT má charakter bankového trhu.

Privátne finančné trhy označované bežne trhy cenných papierov
Trh CP má v ekonomike funkcie(7):
– umožňuje vláde (deficitné jednotky) získať finančné prostriedky pre financovanie jej aktív
– alokuje kapitál do oblastí produktívnejšieho využitia
– vytvárajú motívy pre tvorbu úspor domácností
– tvoria kontinuálne ceny fin. nástrojov, ktoré sú signálmi pre ek. subjekty
– umožňujú alokovať riziko vzhľadom k očakávaným peňažným tokom z finančných inštrumentov
– znižujú náklady finančných transakcií
– umožňujú výkon vlastníckych práv

Trh CP
Vo vyspelých štátoch disponujú voľnými fin. prostriedkami najmä domácnosti (až 60 – 70% zo všetkých voľných zdrojov), prebytok dávajú sprostredkovateľom alebo vo vlastnej réžií CP.
Rozsiahle vyspelé trhy sa pohybujú od domácnosti (veriteľov) ? firmám a verejnému sektoru (dlžníci). Úspory sa umiestňujú buď do reálneho alebo finančného kapitálu. Na základe ziskovej motivácie investorov nastáva alokácia tam, kde sa očakáva najvyšší výnos pri porovnaní rizika.

Trhy CP
– realizujú realokáciu skôr nazhromaždeného kapitálu
– premena menej likvidného majetku na hotovosť. Prostriedky sa líšia stupňom likvidity a disponibility.
– reálne tu fungujú ceny, kurzy a úrokové sadzby CP a to sa má prejavovať ako neustále platby a sústavne sa obnovujúci súradnicový systém. (je relevantný a záväzný pre rozhodovanie domácností, firiem).

Rozhodujúce pri rozhodovaní sa domácich a zahraničných subjektov sú ceny, kurzy, úrokové sadzby. Ekonomické subjekty prispôsobujú svoje správanie meniacim sa trhovým podmienkam.

Trhy cenných papierov:
1) diverzifikovať majetok medzi veľký počet finančných nástrojov a znižovať riziko investora
2) znižujú transakčné náklady: vyhľadávacie, implicitné, informačné
– vyhľadávacie N – explicitné, vynaložené na zverejnenie záujmu kúpiť / predať finančné nástroje
– implicitné náklady – spojené s hodnotou času pri hľadaní partnera transakcie
– informačné náklady – vynaložené pri ohodnocovaní vnútornej hodnoty finančných nástrojov
3) robia tlak na manažment, aby konal v ich záujme (aby došlo k maximalizácii trhovej ceny akcií)

Vo vyspelých krajinách kritici v 3 skupinách:
• Niektorí teoretici vidia v rozvinutých privátnych finančných trhoch nebezpečenstvo – Summers. Vraj rastú špekulatívne obchody, spôsobujú v ekonomike odchýlky kurzov akcií od ich vnútorných hodnôt, dochádza k chybnej alokácii.
• Berle, Means – oddelené riadenie od vlastníctva.
• Z nich vychádza Jensen – Teória zastúpenia. Odporúča privatizáciu akcií prostredníctvom zmeny regulácie finančných trhov, ktorá by umožnila vo väčšej miere skupovanie akcií manažmentov spoločností alebo zrušenie obmedzenia max. podielu inštitúciou investorov na jednotlivých akciových spoločnostiach.

Štruktúra trhu CP
Trh CP = systém ekonomických vzťahov a inštitúcií, ktoré sprostredkujú alokáciu a realokáciu voľných finančných prostriedkov pomocou CP, fin. derivátov.

Podľa druhu:
• primárny – CP sú tam emitované, trh nových CP. Emitent získa prostriedky na stanovenú dobu, nákup pre investora nie je trvalé vlastníctvo CP
• sekundárny – emitent CP umiestňuje svoje právo, spojené s CP. Dochádza k redistribúcii kapitálu.
• burzový – zvláštny spôsob organizácie zhromažďovania osôb, prebieha na burzovom parkete (prezenčný typ burzy) alebo cez počítač (elektronický typ burzy). Obchody podľa burzových zákonov a pravidiel , presne stanovené podmienky
• mimoburzový – obchody priamo medzi bankami, firmami, investormi

Podľa inštrumentov:
• trhy akcií – umožňuje vykonávať tlak majiteľov akcií na manažment a snahou majiteľov akcií je čo najvyšší výnos
• trhy dlhopisov – vládne, bankové, podnikové, pevne alebo pohyblivo úročené dlhopisy
• trhy finančných derivátov – opcie, finančné features, swopy, veľmi expandujú a nielen vo vyspelých krajinách ale aj v rozvojovom svete.

Podľa času:
• trh peňažný – krátkodobé operácie, krátkodobé umiestnenie, špecifický trh najmä medzi CB a komerčnými bankami, brookerskými firmami
• trh kapitálový – dlhodobý kapitál, CP s dobou platnosti viac ako 1 rok

Podľa teritória:
• trh národný – obchodujú sa fin. inštrumenty domácich emitentov podľa pravidiel miestneho trhu
• trh zahraničný – zahr. emitenti, sú denominované v mene krajiny, v kt. sú obchodované, podľa pravidiel miestneho trhu
• eurotrhy – eurofin. inštrumenty emitované v zahraničí v inej mene, než je mena krajiny


Pridaj komentár