V bežnom živote sa často stretávame s pojmami ekonomika a ekonómia. Len málo ľudí týmto pojmom rozumie presne. Aký je medzi nimi rozdiel?
Ekonomika, po slovensky hospodárstvo, je ľudská činnosť spojená s výrobou, rozdeľovaním a spotrebou tovarov a služieb. Pojem ekonomika sa najčastejšie spája s národným hospodárstvom, čiže ekonomickými aktivitami v rámci jednej krajiny, rovnako však môžeme hovoriť o ekonomike podniku či domácnosti. Ekonomika sa niekedy stotožňuje s peniazmi, ale to je zjednodušený pohľad. Svoju ekonomiku mala už aj tlupa lovcov mamutov.
Ekonómia je vedná disciplína zo súboru sociálnych vied, ktorá sa zaoberá tým, ako sa vyrábajú, rozdeľujú a spotrebúvajú tovary a služby. Podobne ako fyzika alebo chémia, aj ekonomická veda má dnes obrovské množstvo vetví a výhonkov. Dve najzákladnejšie sú makroekonómia a mikroekonómia. Makroekonómia sa zaoberá veľkými vecami, odohrávajúcimi sa na úrovni krajín alebo procesmi v celosvetovej ekonomike (podobne ako sa napríklad relativistická fyzika zaoberá rozpínaním vesmíru, čiernymi dierami alebo vzájomným pôsobením gravitácie a priestoru). Mikroekonómia sa zaujíma o aktivity ľudí, resp. podnikov a mohli by sme ju prirovnať ku kvantovej fyzike, ktorá sa zameriava na drobné objekty a malé vzdialenosti.

Napriek tomu, že ekonómia je rozpracovaná a vážená veda, veľa ľudí jej neverí a neuznáva ju ako vedu. Prečo?
Hoci v základných rysoch môžeme ekonómiu porovnať s prírodnými vedami – napríklad s fyzikou, pri bližšom skúmaní sa špecifiká týchto vedných odborov zvýraznia. Moje porovnanie ekonómie s fyzikou teraz prestáva platiť.
Fyzika dokáže zmerať javy s presnosťou na milióntiny milimetra a milióntinu sekundy. Ekonomické modely sú omnoho menej presné a spoľahlivé. Napríklad modely opisujúce a objasňujúce správanie spotrebiteľov niekedy vysvetlia len 10 % takéhoto správania a aj napriek tomu sa považujú za zaujímavé. Modely vysvetľujúce 50 % správania sú už veľmi dobré.
Prečo je to tak? Sociálne a ekonomické javy sú nesmierne komplikované. Z atómov sa skladajú molekuly, z molekúl bunky, z buniek ľudské organizmy a z ľudských jednotlivcov spoločnosť. Spoločnosť a jej ekonomika je teda o niekoľko rádov komplexnejší systém ako atóm. Pri každej úrovni komplexnosti vzniká nová kvalita vzťahov medzi prvkami systému.

Bunka je určite viac ako len nejaká hŕba molekúl a spoločnosť je viac ako masa jednotlivcov. Čím je však systém komplexnejší, tým ťažšie mu dokážeme porozumieť, zmerať jeho vlastnosti a predpovedať jeho správanie. Ekonomika a spoločnosť sa radia k takzvaným komplexným adaptívnym systémom. To sú systémy, ktoré sa skladajú z obrovského množstva autonómnych prvkov, tzv. agentov. V ekonomike sú to jednotlivci, podniky či štáty. Prvky tohto systému medzi sebou neustále pôsobia, vytvárajú nové vzťahy, učia sa a prispôsobujú svoje konanie novým vzťahom. A toto napríklad atómy nerobia. Úprimne povedané, o základných zákonoch fungovania takýchto systémov vieme len veľmi málo.

Prírodné vedy sa vyvíjajú jednoznačne a priamo vďaka nemenným postulátom. Aké sú nemenné postuláty ekonómie?
Nemenné postuláty sa vo vede väčšinou ukážu ako chybné. Ekonómia ako veda vznikla v 19. storočí a veľmi sa inšpirovala fyzikou a astronómiou. Francúz Léon Walras (1834 – 1910) chcel aplikovať myšlienky Newtona, Leibniza a Hamiltona o diferenciálnom a integrálnom počte z oblasti astronómie a fyziky aj na oblasť ekonomických javov. Walras chcel urobiť ekonomické javy predvídateľnými tak, ako sa dajú predvídať dráhy planét. To sa dá najlepšie vtedy, keď sa nájdu stabilné rovnovážne body. Walras považoval sily vyrovnávajúce dopyt a ponuku za obdobu síl vytvárajúcich rovnovážne stavy (ekvilibriá) v prírode. Účastníci trhu budú navzájom obchodovať vtedy, keď sa ceny všetkých tovarov stanovia tak, aby sa ponuka vyrovnala s dopytom a všetci účastníci trhu môžu maximalizovať svoje úžitky. Walras nazval tento stav bodom všeobecnej rovnováhy. Ak pripustíme, že ľudia majú rozličné predstavy o úžitkoch, sú racionálni a cielene sa snažia o maximalizovanie úžitkov, tak sa dá s matematickou presnosťou určiť, ako budú spolu obchodovať, ako sa vytvoria ceny tovarov a akým spôsobom sa ekonomický systém dostane do rovnováhy.
Walras nevedel povedať, kto vlastne dokáže zmerať rozličné úžitky miliónov jednotlivcov a stanoviť správne ceny tovarov tak, aby sa dosiahla všeobecná rovnováha. Tento problém bol však len malou cenou za to, že sa v ekonomickej vede po prvýkrát podarilo predpovedať vývoj cien a vytváranie ekvilibirií s matematickou presnosťou. Walrasova ochota vymeniť realizmus za matematickú eleganciu a možnosť predvídať ekonomické javy sa stali v ekonomickej vede normou počas celého nasledujúceho storočia. Dnes vieme, že za očakávania o racionalite a maximalizácii úžitkov ekonomická veda zaplatila vysokú cenu, pretože tieto predpoklady sa vzťahujú na ideálnych ľudí, a nie na skutočných. Ekonomické modely sú nepresné aj preto, lebo sa nezaoberajú skutočnými, ťažko vypočítateľnými vzormi ľudského správania, ale ideálnymi. Tie ideálne sa dajú pomerne ľahko vypočítať pomocou derivácií.

Ako môže ekonómia pomôcť ekonomike a ľuďom v ich každodennom živote?
Ekonomická veda nám pomáha pochopiť princípy fungovania ekonomiky. Keď ekonomickým javom lepšie porozumieme, budeme schopní ich aj viac ovplyvňovať.
Kvalitná ekonomická veda môže poskytnúť návody politikom i ľuďom, ako nastaviť fungovanie spoločnosti i život jednotlivca tak, aby sa s prostriedkami narábalo efektívne a nedochádzalo k zbytočným stratám. Prečo jazdiť na aute, ktoré žerie 20 litrov na 100 kilometrov, keď máme automobily s polovičnou spotrebou? Ja sa napríklad dlhodobo venujem finančnému poradenstvu. Snažím sa vysvetliť ľuďom, čo si za peniaze môžu kúpiť a čo nie, ako by mali nakladať s peniazmi, aby peniaze slúžili im, a nie naopak. Ktoré druhy životných potrieb budú musieť s peniazmi uspokojovať, v akom množstve a poradí.

Ekonomická kríza pretrváva, svetlo na konci tunelu je ešte vždy v nedohľadne. Prečo nie sme zatiaľ schopní krízu zvládnuť, hoci sa ekonómii venuje značné množstvo excelentných mozgov a do ekonomiky ide veľa peňazí?
Komplexné adaptívne systémy sú v neustálom vnútornom pohybe, prúdi v nich veľké množstvo energie, sú ďaleko od rovnováhy a ich správanie má chaotické črty. To platí aj pre ekonomiku. Finančné či ekonomické krízy sú normálnym prejavom fungovania ekonomiky. Dochádza počas nich k radikálnej prestavbe vzťahov medzi prvkami systému: zanikajú podniky i celé odvetvia. Zároveň však prichádzajú nové technológie, vznikajú nové podniky, vytvárajú sa nové formy ekonomických vzťahov. Všimnite si, koľko ľudí dnes pracuje v sektore informačných a komunikačných technológií. Koľko z nich tam pracovalo pred 20 rokmi? Každá kríza raz skončí a nastáva nové obdobie rozmachu. Proces prechodu je však veľmi bolestivý, lebo zánik podnikov a odvetví sprevádza masová nezamestnanosť. Kým sa vytvorí nová ekonomická štruktúra, prejdú roky a mnoho ľudí si v nej už prácu nenájde.

Ekonomicky úspešné krajiny ťažia z poznatkovej ekonomiky. Máme už na Slovensku poznatkovú ekonomiku, resp. kedy ju budeme mať?
Kedysi dávno ekonómovia tvrdili, že na vytváranie nových hodnôt potrebujeme ľudskú prácu, pôdu a peňažný kapitál (tzv. produkčné faktory). V poľnohospodárstve však dnes už pracuje len 2 % ľudí, napriek tomu by dokázali uživiť celé Slovensko. Ako je to možné? Vzrástla produktivita práce. Používaním nových technológií nahrádzajúcich ľudskú prácu a zvyšujúcich úrodu v súčasnosti dokážeme dorobiť omnoho viac potravín ako kedysi. Dnes vieme, že jediný skutočný faktor produkcie sú poznatky. Čím menej roľníkov sa lopotí na poli a čím viac inžinierov produkuje softvér alebo špičkovú elektroniku, tým je krajina bohatšia. Slovensko, žiaľ, zatiaľ v rámci Európy patrí na spodné priečky rebríčka produktivity. Naša ekonomika je založená na montážnych linkách automobiliek a producentov elektroniky. My však automobily ani televízory nevyvíjame, len montujeme. Proces zmeny potrvá minimálne desaťročie a začať treba s výchovou mladých talentovaných odborníkov na vysokých školách.

V poslednom čase sa veľa hovorí o behaviorálnej ekonómii. Vy sa jej na Slovensku venujete asi najviac. S čím novým prispieva táto vedná disciplína do ekonómie?

Na rozdiel od tradičnej ekonómie sa behaviorálna ekonómia nezaoberá ideálnymi ľuďmi, ktorí sú vždy racionálni, všetko si dobre premyslia a optimálne sa rozhodnú. Behaviorálna ekonómia sa snaží viac priblížiť skutočnému svetu a nedokonalým ľuďom. Nevieme v nej konštruovať také krásne modely, ako ich robil pán Walras, pretože opisovať skutočných ľudí je omnoho komplikovanejšie než modelovať ideálnych jednotlivcov – ekonomických agentov. Skutoční ľudia sú však omnoho zaujímavejší a ich správanie skúmame počas rôznych ekonomických experimentov. Je s tým veľa zábavy a vždy sa na to v práci veľmi tešíme.

Ing. Vladimír Baláž, PhD., DrSc., z Prognostického ústavu SAV