Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 18 – DLHOVÉ A MAJETKOVÉ CENNÉ PAPIERE, OCEŇOVANIE CENNÝCH PAPIEROV, MODELY OCEŇOVANIA, PREDIKCIA CIEN CENNÝCH PAPIEROV

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 18 – DLHOVÉ A MAJETKOVÉ CENNÉ PAPIERE (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 18 – DLHOVÉ A MAJETKOVÉ CENNÉ PAPIERE, OCEŇOVANIE CENNÝCH PAPIEROV, MODELY OCEŇOVANIA, PREDIKCIA CIEN CENNÝCH PAPIEROV.


Ekonomika podniku - okruh č. 18
DLHOVÉ A MAJETKOVÉ CENNÉ PAPIERE, OCEŇOVANIE CENNÝCH PAPIEROV, MODELY OCEŇOVANIA, PREDIKCIA CIEN CENNÝCH PAPIEROV
Cenné papiere peňažného trhu
CP peňažného trhu sú krátkodobé CP, prostredníctvom ktorých môžu ekonomické subjekty získať krátkodobý úver (obchodný alebo bankový), investovať dočasne voľné peňažné prostriedky alebo slúžia ako platobný prostriedok. Je pre ne charakteristický vysoký stupeň likvidity, nízke riziko, menšie cenové fluktuácie, ale v porovnaní s CP kapitálového trhu aj nižší výnos a za normálnych podmienok nezvyšujú ani možnosť výrazných kapitálových strát. K najviac používaným CP peňažného trhu patria zmenky, šeky, bankové akcepty, depozitné certifikáty, pokladničné poukážky a komerčné CP.
ZMENKY
Zmenka je jedným z najvýznamnejších a najstarších nástrojov peňažného trhu. Zmenky začali vznikať už v 12. storočí na území terajšieho Talianska. Neskôr s používali v rôznom a meniacom sa prevedení vo Francúzsku, Anglicku, v severnej Európe a v Španielsku. V ČSSR bol tento druh CP upravený zmenkovým a šekovým zákonom, ktorý vychádzal zo Ženevských konvencií z r. 1931 o tzv. jednotnom zmenkovom a šekovom práve, pričom je potrebné doplniť ho Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a Občianskym a súdnym poriadkom.
Ženevskú konvenciu z r. 1931 podpísali tieto štáty: Albánsko, Belgicko, Bulharsko, Brazília, Československo (a následne aj ČR a SR), Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Indonézia, Island, Japonsko, Juhoslávia (a následne aj štáty bývalej Juhoslávie), Kolumbia, Luxembursko, Lichtenštajnsko, Maďarsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Peru, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, San Marino, Surinam, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko a ZSSR (a následne aj štáty bývalého ZSSR). Na rovnakom základe ako Ženevské dohody je postavené zmenkové a šekové právo aj v ďalších krajinách, aj keď tieto štáty k Ženevským dohodám nepristúpili. Odchýlky, ktoré tu existujú, sa väčšinou týkajú nepodstatných alebo formálnych otázok.
Okrem Ženevskej konvencie existuje aj angloamerická oblasť zmenkového a šekového práva z r. 1882, ku ktorej patrí Veľká Británia, Austrália, Nový Zéland, India, Pakistan, Juhoafrická republika, Kanada, USA a ďalšie krajiny, ktoré predtým patrili do britského impéria.
Zmenky sa nepoužívajú iba vo vnútroštátnej, ale aj zahraničnoobchodnej oblasti. V medzinárodnom obchode majú zmenky stále význam ako jedna z foriem devíz, t.j. pohľadávok na cudziu menu. Zmenky plnia v súčasnosti vo vnútornej i zahraničnej ekonomike niekoľko funkcií:
- sú nástrojom obchodného úveru
- sú platobným prostriedkom (hlavne v prípadoch, ak ich možno speňažiť i pred lehotou splatnosti)
- sú nástrojom na získanie hotových peňazí (fin. zmenky)
- môžu byť prostriedkom zaistenia
- sú nástrojom na získavanie eskontného alebo akceptačného bankového úveru
- reeskont zmeniek je klasickým nástrojom menovej politiky
- v posledných rokoch sa zmenky stali i predmetom činnosti špecializovaných organizácií na odkupovanie krátkodobých pohľadávok - faktoring
Zmenku možno definovať ako CP, ktorý predstavuje bezpodmienečný písomný záväzok vystavený v presne stanovenej forme a so zvláštnymi právnymi dôsledkami, ku ktorým sa vystavovateľ zaväzuje, alebo dáva príkaz tretej osobe zaplatiť určitú čiastku peňazí na určitom mieste, v určitom čase, určitej osobe. Používa sa najmä pri krátkodobých záväzkoch.
Zmenky sú abstraktnými CP, t.j. nie je v nich udaný dôvod na vznik zmenkového záväzku. Zmenky môžu mať iba podobu listinných CP. Nemusia byť na pretlačenom formulári, postačí akýkoľvek, dokonca aj rukou písaný text, hoci v praxi sa viac využívajú formuláre s cieľom vyhnúť sa chybám pri ich vypĺňaní. Banky sú spravidla prísne i na formu zmeniek a často vyžadujú, aby zmenky obsahovali aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahuje Obchodný zákonník. (Tieto údaje zmenkový zákon nevyžaduje a nemajú vplyv na platnosť zmenky.)
Podstatné náležitosti zmenky, bez ktorých by zmenka nebola platná:
1. označenie, že ide o zmenku, zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná
2. bezpodmienečný príkaz k zaplateniu príslušnej čiastky a meny číslom aj slovom ("zaplatím" alebo "zaplaťte")
3. údaj splatnosti, podľa ktorého rozlišujeme tieto zmenky:
- zmenka na videnie (vistazmenka) - je splatná ihneď po predložení. Zmenka bez časového údaja sa považuje za vistazmenku. Zákon ustanovuje, že zmenka musí byť predložená na platenie do 1 roka odo dňa vystavenia.
- termínovaná vistazmenka - je splatná určitý čas po predložení, napr. "za 14 dní po videní" alebo "mesiac po požiadaní"
- datozmenka - zmenka so splatnosťou na určitý čas po dni vystavenia, napr. "za 6 dní a dato", alebo "za 2 mesiace odo dneška"
- zmenka denná alebo fixná - zmenka so splatnosťou na určitý deň a označením, napr. "dňa 13. 12. 2002 zaplaťte". Používa sa najčastejšie pri obchodnom úvere.
Deň splatnosti, ktorý je uvedený na zmenke alebo vyplýva z jeho obsahu, sa nemusí vždy zhodovať s platobným dňom, napr. v prípade, keď zmenka dospeje v sobotu, nedeľu alebo vo sviatok. Platenia je potom možné domáhať sa najskôr najbližší prac. deň, príp. v 2 nasledujúcich prac. dňoch.
Pôvodná doba splatnosti môže byť predĺžená prolongáciou zmenky, t.j. dohodou, že platenie nebude požadované, pričom splatná zmenka nebude protestovaná, ale zaplatená novou zmenkou s neskoršou splatnosťou, podpísanou všetkými dlžníkmi. Súčasne dlžník buď zaplatí diskont za dobu predĺženia v hotovosti alebo sa čiastka novej zmenky zvýši o diskont a ďalšie poplatky.
4. údaj miesta, kde sa má platiť - v prípade, že tento údaj chýba, platobným miestom je pri vlastnej zmenke miesto vystavenia zmenky a pri cudzej zmenke miesto zmenkovníkovho bydliska
5. meno toho, komu alebo na koho rad sa má zaplatiť - meno zmenkového veriteľa, remitenta. Musí byť označený obchodným alebo občianskym menom čitateľne, aby nedošlo k zámene
6. dátum a miesto vystavenia zmneky
7. podpis vystavovateľa menom alebo firmou podľa zápisu v OR.
8. cudzia zmenka obsahuje aj meno toho, kto má platiť
V zmenkách sa môžu vyskytnúť tieto osoby:
- vystavovateľ zmenky (trasant) - osoba, ktorá zmenku vystavila a je podpísaná na zmenke
- zmenkovník (trasát) - osoba, ktorej vystavovateľ prikazuje, aby zaplatila tretej osobe peňažnú čiastku stanovenú v zmenke a ktorá sa prijatím (akceptáciou) zaväzuje tak urobiť
- zmenkový dlžník - osoba, ktorá je zo zmenky zaviazaná platiť
- veriteľ (remitent) - osoba, na ktorej rad má byť zaplatené
- zmenkový ručiteľ (avalista) - osoba, ktorá sa zaručila za zmenkového dlžníka
Druhy zmeniek:
1. VLASTNÁ ZMENKA - obsahuje bezpodmienečný prísľub vystavovateľa vlastnej zmenky, že zaplatí veriteľovi alebo na jeho rad v určitý čas stanovenú čiastku. Sú na nej zúčastnené 2 osoby - vystavovateľ a veriteľ (prvý vlastník zmenky). Ide tu v podstate o poskytnutie úveru veriteľom vystavovateľovi zmenky.
2. CUDZIA ZMENKA (trata alebo rimesa) obsahuje príkaz vystavovateľa tretej osobe (zmenkovníkovi), aby namiesto neho zaplatila jeho veriteľovi. Sú v nej zúčastnené 3 osoby - dlžník alebo vystavovateľ, zmenkový veriteľ alebo remitent, a zmenkovník, ktorý má zmenku zaplatiť, pokiaľ ju akceptoval. Ide tu v podstate o obchodnú transakciu vyrovnania medzi 3 subjektami. Cudzou zmenkou vystavovateľ vyrovná svoj záväzok voči remitentovi tým, že prikazuje zmenkovníkovi (svojmu dlžníkovi), aby remitentovi v určitej lehote zaplatil sumu uvedenú na zmenke. Je tu dôležitý akcept zmenky zmenkovým dlžníkom. Ide vlastne o uznanie jeho záväzku voči remitentovi. Akceptom sa zmenkovník zaväzuje zaplatiť zmenkovú sumu a stáva sa tak priamym dlžníkom, vystavovateľ zmenky je tzv. záložným dlžníkom, ak zmenkovník nezaplatí. Prijatie zmenky a jej akcept znamená, že zmenkovník sa zaviaže k jej zaplateniu v čase jej splatnosti. Akcept zmenky musí byť bezpodmienečný, lebo je neplatný. Zákon však dovoľuje aj čiastočný akcept, t.z. že zmenkovník akceptuje len časť zmenkovej sumy. Akcept zmenky sa bežne využíva v bankovej praxi najmä v spojitosti s exportom (importom). Akceptované zmenky sa považujú za veľmi kvalitné CP, s ktorými sa aktívne obchoduje medzi fin. inštitúciami, podnikmi a dealermi CP. Akceptácia nemá pevnú úrokovú sadzbu, ale predáva sa za diskont na voľnom trhu. Výnos z akceptácie je obvykle o niečo vyšší než výnos zo štátnych pokladničných poukážok, pohybuje sa blízko úrokových sadzieb pri depozitných certifikátoch. Stretávame sa najmä s týmito druhmi akceptov:
- vyplnený akcept - obsahuje vyhlásenie o prijatí, dátum prijatia a podpis zmenkovníka
- nevyplnený akcept - obsahuje len zmnekovníkov podpis
- blankoakcept - je to nevyplnený formulár, podpísaný zmenkovníkom, ktorý ho odovzdá vystavovateľovi
Okrem základného členenia zmeniek na vlastné a cudzie je známe aj členenie zmeniek podľa druhu obchodu či využitia:
a) obchodná zmenka - základom na jej vystavenie je obchodné rokovanie a predaj tovaru na úver
b) finančná zmenka - vzniká z peňažných záväzkov neobchodného styku. Slúži buď na získavanie peňazí bez zodpovedajúceho pohybu tovaru, alebo na odklad vyrovnania záväzkov, ktorý vznikol špekuláciou a pod. Existencia týchto zmeniek vyplýva z dobrých obchodných vzťahov a vzájomnej dôvery medzi obchodnými partnermi.
c) kaučná (záručná) zmenka - je to zmenka odovzdaná veriteľovi ručiteľom, umožňuje rýchle uspokojenie nárokov zo záruky. Je vydaná ručiteľom ako cudzia zmenka alebo na ručiteľa ako cudzia zmenka a je ním akceptovaná. Vydáva sa na zaistenie záväzku, a preto môže byť daná veriteľom do obehu až pri splatnosti záruky. Používa sa na zaistenie konvenčných pokút, kaucií zamestnancov a pod.
d) depozitná (krycia) zmenka - slúži na zaistenie úveru, pohľadávok z depozít, kaucií a pod. Keďže sa vydáva iba na zaistenie záväzku, nesmie byť daná do obehu, zostáva v úschove vystavovateľa, spravidla banky.
e) dokumentárna zmenka - termínovaná zmenka, ku ktorej sú pripojené dokumenty na tovar, ktorého zaplatenie má zaistiť. Vystavuje sa spravidla so splatnosťou za určité obdobie po videní a dokumenty sa môžu vydať buď pri akcepte alebo až po zaplatení akceptovanej zmenky pri jej splatnosti.
f) štátna (pokladničná) zmenka - CP vydávaný štátom na krytie prechodného schodku ŠR
g) návratná zmenka (ritrata) - forma zmenky, ktorú regredient (t.j. osoba, ktorá uplatňuje zmenkový postih) vystavuje na svojho predchodcu (regresáta, v tomto prípade ritrasáta) vo výške svojej pohľadávky vyčíslenej v tzv. návratnom účte. Návratný účet zahŕňa nezaplatenú zmenkovú čiastku s úrokmi odo dňa splatnosti, ďalej úhrady protestu a iné výdavky, zmenkovú províziu, poplatky maklérovi a iné. Predajom tejto zmenky získa regredient ihneď regresnú čiastku. Návratná zmenka musí byť vystavená priamo na ritrasáta a splatná na videnie v jeho bydlisku. Pretože regresne zaviazaný (nepriamy dlžník) je povinný platiť iba oproti vydaniu pôvodnej zmenky, protestu, kvitovaného návratného účtu a notifikačného recepisu, predkladajú sa tieto listiny pri prezentácii návratnej zmenky. Ritrasát potom bude na základe týchto listín vykonávať postih na svojich predchodcoch a znovu účtovať dané výdavky, takže čiastka návratného účtu postupne narastá.
h) blankozmenka - nevyplnená alebo čiastočne vyplnená zmenka. Nevyplnená môže byť napr. zmenková suma, termín splatnosti zmenky a pod. Po doplnení chýbajúcich náležitostí sa stáva riadnou zmenkou. Jej vystavenie je spojené s dohodnutím podmienok, za ktorých môže majiteľ zmenku vyplniť. Tento druh zmenky sa používa iba medzi subjektami, ktoré si úplne dôverujú a vopred nemôžu byť známe niektoré údaje, napr. výška vyčerpaného úveru v úverovom rámci, termín vypovedania úveru jednou zo strán a pod.
Podľa hospodárskeho účelu, na ktorý majú byť zmenky využité, možno rozlišovať:
- stavebné zmenky
- poľnohospodárske zmenky
- dovozné zmenky
- vývozné zmenky
- zmenky používané na spotrebný úver
V praxi sa možno stretnú aj s nekvalitnými zmenkami, napr.:
- núdzová zmenka - zmenka, ktorá sa ešte pred splatnosťou stane neistou, pretože na majetok priameho dlžníka bol vyhlásený konkurz, alebo bola márne vedená exekúcia, príp. dlžník zastavil platy. V takomto prípade je možné zmenku protestovať.
- planá (lichá, mobilizačná) zmenka - zmenka, v ktorej je dlžnícky vzťah fingovaný. Jej cieľom je získať eskontovaný bankový úver, alebo použiť zmenku po indosamente na preplatenie.
- nesolventná (pivničná) zmenka - obsahuje podpisy celkom nesolventných alebo vymyslených osôb, vydanie takejto zmenky sa považuje za trestný čin
V platobnom styku sa zmenky používajú s obľubou z nasledujúcich dôvodov:
1. ZMENKA JE PREVODITEĽNÁ NA INÚ OSOBU INDOSAMENTOM (RUBOPISOM). Indosament umožňuje prevod a tým aj obeh zmenky. Zmenka je prevoditeľná aj vtedy, ak v nej chýba doložka "na rad". Zmenku možno previesť vo forme a s účinkom obyčajnej cesie (postúpenie pohľadávky) len v tom prípade, ak vystavovateľ v zmenke uvedie "nie na rad".
Indosament sa vyznačuje na rube zmenky a podpisuje ho ten, kto zmenku rubopisom prevádza (indosant). Indosant po podpise ručí tomu, na koho zmenku previedol a každému ďalšiemu nadobúdateľovi (indosatárovi), že zmenka bude prijatá a zaplatená. Indosament má teda aj záručný, garančný účinok. Indosant môže obmedziť svoje ručenie tým, že doložkou "nie na rad" zakáže ďalšiu indosáciu zmenky (tzv. rektoindosácia).
Prevod zmenky je teda možný 2 spôsobmi:
- INDOSAMENTOM (RUBOPISOM) - indosament je písomná doložka umiestnená spravidla na zadnej strane zmenky, ktorou indosant - osoba prevádzajúce zmenku a vystavujúca zmenku - prevádza zmenku a s ňou spojené práva na nadobúdateľa - indosatára. Indosament môže mať osobitné formy:
a) blankoindosament - nevyplnený indosament - nie je tu uvedené meno indosatára. Na jeho vystavenie stačí aj ničím nekomentovaný podpis indosanta. Nový majiteľ môže indosament vyplniť vo svojom mene alebo v mene inej osoby a zmenku na ňu previesť, alebo môže zmenku jednoducho odovzdať ďalšej osobe bez vyplnenie indosamentu.
b) rektaindosament - indosant môže ďalšie indosovanie zmenky zakázať. Je tu doložka "nie na rad" (rektadoložka).
c) splnomocňovací indosament - na jeho základe zmenkový veriteľ poveruje zastupovaním pri výkone svojich práv inú osobu, najčastejšie banku. Obsahuje doložku "na inkaso", "in prokura".
d) záložný indosament - pri jeho použití indosant nechce, aby indosatár nadobudol vlastníctvo k zmenke, ale iba záložné právo. Indosament obsahuje doložku "hodnota v zálohu".
- CESIOU (POSTÚPENÍM PRÁV) - uplatňuje sa najmä pri rektazmenkách. Tento prevod sa realizuje osobitnými legislatívnymi predpismi (Občiansky zákonník) osobitnou písomnou dohodou o postúpení práv a je spojené s odovzdaním zmenky.
V deň splatnosti sa zmenka predkladá na zaplatenie priamemu dlžníkovi. Predložiť zmenku môže iba jej majiteľ. Tým je ten, kto je legitimovaný súvislým radom indosamentov ako posledný indosatár. V prípade, že zmenkovník odmietne zaplatiť, treba v záujme zachovania práv zabezpečiť protest, a to v zákonnej lehote.
Zaistenie obchodu iba zmenkou nie je v niektorých prípadoch postačujúce, najmä vtedy, ak dlžník nemá dostatočný majetok, na ktorý by bolo možné použiť exekúciu. Vtedy je vhodné použiť zaistenie pohľadávky zo zmenky bankovou zárukou či avalom. Aval je záväzok ďalšej osoby (najlepšie banky), že zaplatí veriteľovi zmenkovú sumu namiesto dlžníka. Aval sa uskutočňuje buď podpisom avalistu na líci zmenky, alebo doložkou "per aval ako rukojemník" s podpisom avalistu na jej rube. Je potrebné vždy uviesť, za koho sa aval prijíma - napr. "aval za indosanta XY, podpis avalistu". Podľa zmenkového práva všeobecne platí, že aval sa prijíma za vystavovateľa zmenky.
2. VÝHODOU ZMENKY JE AJ TO, ŽE MAJITEĽ ZMENKY MÔŽE ZÍSKAŤ HOTOVOSŤ ZMENKY PRED JEJ SPLATNOSŤOU TZV. ESKONTOM, t.j. predajom zmenky banke pred dobou splatnosti po zrážke diskontu, výdavkov, provízie atď. Diskont - úrok odo dňa eskontu zmenky do dňa jej splatnosti, ktorý si banka účtuje za poskytnutie diskontného úveru. Nákupom obchodných zmeniek poskytuje banka eskontný alebo zmenkový úver. Eskont umožňuje premeniť pohľadávku na hotové peniaze a urýchľuje tak obrat kapitálu. Banka pred eskontom zmenky cenzuruje, a to tak z hľadiska bonity a likvidity zmenkových dlžníkov, ako aj z hľadiska formálnych náležitostí.
V našich podmienkach sa možno stretnúť s nasledujúcimi podmienkami, ktoré banky kladú na zmenky pri poskytovaní eskontného úveru:
- Na eskont sa prijímajú obchodné zmenky, t.j. tie, ktoré sú nositeľom obchodného (dodávateľského) úveru a sú podložené dodávkou tovarov a služieb.
- Banky dávajú prednosť eskontu cudzích zmeniek, príp. eskontu cudzích zmeniek na vlastný rad.
- Banky spravidla požadujú, aby zmenkoví dlžníci i remitenti boli podnikateľské subjekty s dobrou. Bonitou a prednostne aj klientmi eskontujúcej banky.
- Banky vyžadujú, aby zmenka bola domicilovaná v eskontujúcej banke. (Ak nemá byť zmenka splatná u zmenkovníka, môže byť splatná u tretej osoby, t.j. domicilovaná - umiestnená, spravidla v peňažnom ústave dlžníka. Domicilát nie je dlžníkom - preto nie je na zmenke podpísaný, zmenka je u neho iba splatná. Je veľmi dôležité vedieť, že banka zmenku môže preplatiť iba vtedy, ak obdrží od dlžníka včas písomný príkaz na úhradu.)
- Zmenky majú byť vystavené ako fixné.
- Banky zásadne neprijímajú poškodené zmenky, prolongované zmenky, zmenky, u ktorých sú opravy na lícnej strane a také, ktoré neobsahujú aj formálne náležitosti. Vyžadujú zmenky na formulároch alebo zvyčajných formátoch papiera vyplnené strojom, perom alebo guličkovým perom. Nevylučuje sa ani počítačová tlač textu.
- Vyžaduje sa, aby zmenková suma bola uvedená číslicami aj slovami, ktoré sa nesmú líšiť. Spravidla býva limitovaná aj minimálna výška zmenkovej sumy.
- Zmenky musia byť prevoditeľné rubopisom bez obmedzujúcich doložiek, nemôžu obsahovať doložky "bez protestu", ktoré by vylúčili, aby majiteľ zmenky mohol v prípade jej nezaplatenia alebo neprijatia akceptom protestovať.
- V dátume vystavenia a splatnosti zmenky má byť mesiac uvedený slovami.
- Domáce zmenky majú byť uvedené v slovenskom jazyku a majú znieť na domácu menu.
3. ĎALŠIA VÝZNAMNÁ PREDNOSŤ ZMENKY SPOČÍVA V TOM, ŽE UMOŽŇUJE RELATÍVNE DOKONALÉ A RÝCHLE USPOKOJENIE POHĽADÁVKY VERITEĽA. Relatívna dokonalosť uspokojenia pohľadávky veriteľa vyplýva zo skutočnosti, že za zaplatenie zmenky ručia okrem "hlavných dlžníkov" (vystavovateľa vlastnej zmenky a zmenkovníka cudzej zmenky) aj tzv. "postihoví dlžníci" (t.j. všetky ostatné osoby podpísané na zmenke, pokiaľ nevylúčili doložku postihu). Rýchle uspokojenie pohľadávky zo zmenky umožňuje skrátené súdne konanie.
Nevyhnutným predpokladom na to, aby majiteľ zmenky mohol uplatniť zmenkový postih (regres), t.j. uplatniť právo zo zmenky a dôkaz, že zmenka sa ocitla v núdzi, je zmenkový protest. Protest zmenky je verejná listina vystavená príslušným orgánom (notárom alebo súdom) v náležite stanovenej lehote. Touto listinou dochádza k verejnému vyhláseniu, že zmenkový dlžník nesplnil svoj záväzok a zmenku nezaplatil (alebo neakceptoval). Zmeškaním uvedenej lehoty stráca majiteľ svoje právo voči indosantom a všetkým ostatným osobám s výnimkou vystavovateľa vlastnej zmenky a akceptanta cudzej zmenky, t.j. s výnimkou hlavných dlžníkov. Protest má veľký význam v prípade, keď je zmenková čiastka u hlavného dlžníka nedobytná, napr. v prípade vyhlásenia úpadku. V niektorých krajinách je nevyhnutné protestovať zmenku i na zachovanie práv voči hlavnému dlžníkovi. V prípade, že bola zaplatená iba časť pohľadávky zo zmenky, protestuje sa zvyšok zmenkovej sumy.
Svojich práv sa majiteľ zmenky voči hlavným dlžníkom domáha na súde podaním zmenkovej žaloby o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zmenkový proces umožňuje žalujúcej strane jednoduchšie dokazovacie pokračovanie ako v obyčajnom súdnom procese (napr. pri faktúrach) a rýchlejší postup. Na zmenkovom procese stačí prítomnosť žalujúcej strany, skúma sa pravosť zmenky. Ak je zmenka pravá, vydá sa platobný rozkaz, v ktorom sa dlžníkovi ukladá povinnosť uhradiť zmenkový záväzok do 3 dní a uhradiť náklady súdneho konania alebo sa v rovnakej lehote môže písomne odvolať voči platobnému rozkazu s uvedením námietok. Po prerokovaní námietok vydá súd rozsudok, v ktorom buď potvrdí platnosť zmenkové platobného rozkazu alebo rozhodne, či a v akom rozsahu platobný rozkaz ruší.
Dôsledky nezaplatenia zmenky sú pre podnikateľov nevýhodné, pretože sa dostávajú na zoznam zmenkových protestov, stávajú sa nedôveryhodnými a v budúcnosti majú veľké problémy pri získavaní obchodných alebo bankových úverov.
ŠEKY
Šeky sa uplatňujú ako platobný nástroj peňažného obehu vo vnútornom i zahraničnom platobnom styku, kde nahrádzajú hotové peniaze. V medzinárodnom platobnom styku sú šeky jednou z foriem devíz.
Šekom rozumieme platobný príkaz, ktorým vystavovateľ šeku - majiteľ príslušného účtu prikazuje šekovníkovi - peňažnému ústavu, v ktorom je príslušný účet vedený, vyplatiť osobe uvedenej na šeku alebo na jej rad, alebo doručiteľovi šeku uvedenú šekovú sumu.

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 18 – DLHOVÉ A MAJETKOVÉ CENNÉ PAPIERE (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!


Pridaj komentár