Banskobystrický región má všetky predpoklady pre ďalší úspešný rozvoj. Nasvedčujú tomu jeho geografické danosti i ľudský potenciál. Fakty, na ktorých sa zhodli najvyšší predstavitelia mesta, okresu i kraja. V skutočnosti ale rozvoj nenapreduje takým tempom, ako by bolo žiaduce. V čom tkvie príčina? Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Azda všeobecná – súbor problémov. Čo sa za nimi skrýva, na to sme hľadali odpoveď u kompetentných.

Prvé zastavenie – mestský úrad

Nazrieť hlbšie do života Banskej Bystrice nám umožnilo stretnutie s primátorom mesta Jánom Králikom. Mesto za posledné roky zmenilo svoju tvár. Pokiaľ financie dovolia – Banská Bystrica opeknieva. Priam láka na chvíľu sa zastaviť na Námestí SNP a kochať sa pohľadom na vynovené fasády historických budov. Uponáhľaných Bystričanov je na ňom podvečer menej, utíchne aj pracovný ruch v úradoch, obchodoch, bankách. Námestie sa stáva miestom stretnutia návštevníkov, hostí, mladých ľudí. Najmä v lete láka možnosť posedieť si v útulných kaviarničkách.

Podľa primátora sa mesto historicky vyvíjalo ako administratívno-správne, kultúrne a vzdelávacie centrum. Preto aj jeho ďalšie smerovanie by malo byť v tomto duchu. Čo sa priemyslu týka, aj v minulosti sa uprednostňovala pred ťažkým priemyslom výroba elektroniky, počítačov. Taká je aj snaha do budúcnosti. Takto má postavený výrobný program aj jedna z banskobystrických firiem BEOHA. Zameriava sa na výrobu filtrov do mobilných telefónov. Na domácom trhu sa etablovala minulý rok. V súčasnosti zamestnáva asi 1 200 pracovníkov. Má záujem rozšíriť výrobu, rásť. Zástupcovia magistrátu sú však, čo sa týka udeľovania výhodných investičných podmienok, limitovaní. Aspoň tak to vidí primátor. Možnosti, ktoré môže z pohľadu legislatívy ponúknuť investorom alebo začínajúcim podnikateľom sú podľa neho minimálne. Čo-to možno odpustiť z daní, sprostredkovať pozemky za nulovú hodnotu, tak ako sa to bežne vo svete robí a po hranicu pozemku vybudovať infraštruktúru. Že všetko so všetkým súvisí sa potvrdzuje aj v tomto prípade. Nedostatočné možnosti pre podnikateľov alebo investorov sa premietajú aj do počtu pracovných miest. Miera nezamestnanosti nielen v Banskej Bystrici, ale v celom okrese presiahla desať percent. Aké sú teda možnosti zamestnať sa v meste? K významným zamestnávateľom patrí Rooseweltova nemocnica, ako hovoria Bystričania “najväčšia fabrika v meste”. Pracuje v nej okolo tritisíc zamestnancov. Aj ďalšie podniky sa snažia znížiť počty nezamestnaných. Patria k nim Küster, Witzenmann, Fatra, Rako, Troll Slovakia, Drukos, Gamo, Softip. Pomôcť by mohla po dobudovaní a sfunkčnení aj priemyselná zóna v priestore Zvolen – Banská Bystrica.

Kvalitná doprava – lepšie možnosti pre život

Cesta diaľničného typu, ktorá by zabezpečila rýchlu prepravu a spojenie s ďalšími centrami Slovenska , chýba mestu najviac. “Vnímam, čo všetko mesto potrebuje,” sumarizuje primátor J. Králik. “Opravy chodníkov, ciest, viac zelene, lepšie osvetlenie, viac bytov, čistejšiu rieku. Ale toto všetko sa nebude dať uskutočniť, ak sem nepovedie komunikácia diaľničného typu, po ktorej prídu aj investori. Takí, ktorí budú investovať či už do priemyslu, turistického ruchu, alebo do iných odvetí, určujúcich ďalší rast mesta. Do mesta musí viesť rýchle a spoľahlivé spojenie.” Nielen do mesta, ale do celého regiónu. Od kvalitných ciest závisí jeho ďalší rozvoj. Prinajmenšom prekvapujúco preto zapôsobilo zrušenie rýchlikového spoja IC z Banskej Bystrice do Bratislavy.

K rastu mesta patrí aj kvalitný školský systém, dobrá zdravotnícka starostlivosť, a najmä dostatok bytov. Banská Bystrica, rovnako ako aj okres, si na množstvo a kvalitu škôl všetkých stupňov sťažovať nemôžu. Bystričania svoje mesto označujú za univerzitné. Právom. Je v ňom Univerzita Mateja Bela s ôsmimi fakultami, Akadémia umenia. Ozvali sa aj pochybnosti, či práve tu treba také rozšírené vysoké školstvo. Doterajší záujem a skúsenosti ukazujú, že treba. S rozvojom regiónu ruka v ruke kráča aj vzdelanostný rozvoj.

Zdravotnícku starostlivosť pre mesto i okres v značnej miere zabezpečuje Rooseweltova nemocnica. Naďalej preto treba udržať na vysokej úrovni jej špičkové pracoviská.

Otázka bytov je citlivá téma. Bytová výstavba nie je taká, aby mohla uspokojiť všetkých záujemcov. Málo je sociálnych bytov, absentujú i nájomné. Solventnejším môže ale mesto ponúknuť na predaj byty od 40 do viac ako 100 m2. Mladé rodiny však medzi nimi určite nebudú.

Samospráva a štátna správa nemajú k sebe ďaleko. A nie je to len preto, že mestský a okresný úrad sídlia v jednej budove, v opačných krídlach chodby. Primátor J. Králik ju označil, aj napriek ohraničeným možnostiam okresného alebo krajského úradu, za veľmi dobrú. Vzájomná spolupráca mesta, okresu či kraja je výrazná nielen v kritických situáciách, akou bola napríklad minuloročná povodeň, ale aj v každodennej práci.

Druhé zastavenie – okresný úrad

Podobný názor, ako vyslovil banskobystrický primátor, má na vzájomnú komunikáciu a riešenie problémov aj prednosta okresného úradu Peter Lačný. Dobré pracovné vzťahy s MsÚ sú dôležité. Veď osemdesiat percent banskobystrického okresu tvorí vlastne mesto Banská Bystrica. Tak aj osemdesiat percent problémov okresu je o meste. Tie sa najčastejšie týkajú školstva, zdravotníctva, komunikácií, stavebného dozoru, životného prostredia. Pri ich riešení nie je medzi samosprávou a štátnou správou žiaden zásadný rozpor. Ako vidí “svoj” okres prednosta P. Lačný? Aj on označil za jeho slabú stránku najmä zlú dopravnú dostupnosť. Chýba diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Banskou Bystricou, i severo-južné prepojenie územia Slovenska. Letecké spojenie by malo v budúcnosti zabezpečovať letisko Sliač. Zatiaľ slúži len pre armádne účely, civilné lety sú ojedinelé. V súčasnosti nie sú v okrese vytvorené ani podmienky pre vznik priemyslených parkov, mešká výstavba technickej infraštruktúry v obciach, rovnako aj bytová výstavba. Mestá a obce zápasia s dostavbou občianskej vybavenosti. Financie chýbajú pri ekologických stavbách i stavbách odpadového hospodárstva.

Popri práve vymenovaných negatívach má banskobystrický okres aj pozitíva. Nie je ich málo. Patrí k nim hlavne cestovný ruch, v rámci regiónu aj drevospracujúci a elektrotechnický priemysel, taktiež poľnohospodárska a farmaceutická výroba.

Náš rozhovor s prednostom P.Lačným sa zvrtol aj na cestovný ruch. Práve on by mohol byť akýmsi kľúčovým bodom pri rozvoji okresu i celého kraja. Aj keď na území okresu existuje niekoľko kvalitných stredísk cestovného ruchu, jeho potenciál nie je zďaleka vyčerpaný. Významným zimným strediskom sú Donovaly. Práve tu sa konajú pravidelné celoslovenské a medzinárodné športové podujatia. Najznámejšie sú azda preteky psích záprahov. K dobre vybaveným rekreačným strediskám možno zaradiť napríklad aj Králiky, Tajov, Kordíky, Šachtičky, Tureckú. V nej sa každoročne uskutočňujú majstrovstvá sveta vo varení halušiek. Aktivizuje sa i vidiecky cestovný ruch. Ďalší rozmach by mu v budúcnosti mali zabezpečiť existujúce mikroregióny ako Starohorská dolina, Kremnické vrchy – východ, Severné Podpoľanie a ďalšie. Pozornosť sa venuje tiež budovaniu a údržbe turistických a cykloturistických trás. Žiada sa spomenúť Španiu Dolinu, obec vo svete známu čipkárskym ľudovým umením. Dôležité postavenie v banskobystrickom okrese majú kúpele Brusno, zamerané na liečbu tráviaceho traktu. Banskobystrický kraj vo všeobecnosti je bohatý na kúpeľné mestá a miesta, i na výskyt minerálnych prameňov. Tých je len v banskobystrickom okrese asi štyridsať. Najznámejšie z nich sú Čerínsky, Harmanecký a Brusniansky. Postupne sa úspešne udomácňujú na domácom i zahraničnom trhu. Bohatstva i krás má tento okres neúrekom. Podporovať preto cestovný ruch môže byť tiež jedna z ciest, ako znížiť nelichotivé čísla nezamestnaných. O to sa okrem iných snažia niektoré priemyselné podniky v okrese: Harmanecké papierne, Biotika a Fermas v Slovenskej Ľupči, ďalej potravinárske firmy Belamo, Alfa Bio, Damak Copoline i firmy Essel, Lobb, Smrečina a ďalšie. V okrese však aj napriek týmto subjektom nie sú také spoločnosti, ktoré by dokázali vytvoriť kapitál na financovanie či už sociálnej sféry, zdravotníctva alebo športu.

Tretie zastavenie – krajský úrad

Predstavitelia krajského úradu (KÚ) dobre poznajú silné i slabé stránky svojho regiónu. Počas našej diskusie to dokumentovali hneď štyria z nich – Ladislav Horváth, zástupca prednostu KÚ, Juraj Salay, vedúci odboru všeobecnej vnútornej správy, Štefan Repko, vedúci oddelenia regionálneho rozvoja a bytovej politiky a Milan Milbachr, vedúci oddelenia odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia a vôd. Predstavu o jeho ďalšom rozvoji charakterizovali veľmi stručne: znížiť nezamestnanosť, ktorá dosahuje v kraji viac ako 24 percent, zastaviť úpadok priemyselných podnikov, vyrovnať sociálno- ekonomické rozdiely. Predovšetkým však vybudovať pevný dopravný systém, ktorý bude nadväzovať na celoštátne a medzinárodné dopravné systémy. Slová, ktoré v pozmenenej podobe, ale s rovnakým obsahom, odzneli na mestskom a okresnom úrade. Vidieť, že kvalitná diaľničná sieť by bola pre tento región veľkou životodarnou silou. Z objemu financií ale , ktoré boli pre budovanie diaľnic na tento rok vyčlené, sa tomuto kraju ušli len 4,4 percentá. A z nich sa naozaj žiaden zázrak urobiť nedá.

Na vysokej miere nezamestnanosti, ktorá panuje najmä v južných okresoch, sa podľa predstaviteľov KÚ podpísala nedostatočne vybudovaná infraštruktúra, útlm výroby v priemyselných podnikoch a poľnohospodárskych družstvách. Oživeniu hospodárskej sféry a vytváraniu nových pracovných miest bráni aj nedostatočná podpora malého a stredného podnikania, nevyhovujúce legislatívne podmienky pre investorov a neexistujúce priemyselné zóny. “Nemožno sa preto čudovať napríklad vyše 50-percentnej nezamestnanosti vo Fiľakove, alebo 40-percentnej v Rimavskej Sobote,” upresňuje L.Horváth. “To všetko sú bývalé veľké priemyselné okresy, v ktorých zrušením podnikov, napríklad ZŤS, zanikol aj priemysel. Neprodukujú ani agrokombináty, ktoré roky zásobovali napríklad konzervárne v Lučenci či v Rimavskej Sobote.”

Východiskom z tejto situácie by čiastočne mohol byť Regionálny operačný program Banskobystrického kraja. Dokument obsahuje konkrétne ekonomické a sociálne problémy, zároveň ale aj projekty na ich riešenie. Na tie je snaha získať prostriedky z fondov Európskej únie.

Nezanedbateľnou pri rozvoji kraja sa javí aj cezhraničná spolupráca. Rozvíja sa najmä v južných okresoch, ktoré susedia s Maďarskou republikou. Zintenzívnenie vzťahov s euroregiónmi Neogradiensis či Rimava – Slaná by mohol znamenať v budúcnosti priaznivý obrat v živote tejto časti kraja.

Budovanie hospodárskych zón a technologických centier má taktiež svoje opodstatnenie.

Záujem o vznik priemyselných parkov v kraji je. Plánované sú v priestore Zvolen – Banská Bystrica, Lučenec – Rimavská Sobota, Veľký Krtíš – Krupina, Žiar nad Hronom – Nová Baňa. Svojou existenciou by mohli prispieť k oživeniu hospodárstva a pritiahnuť pozornosť zahraničných investorov. Aj preto je tak netrpezlivo očakávané schválenie zákona o priemyselných parkoch.

Riešiť v Banskobystrickom kraji chcú aj nekvalitné životné prostredie. Ako pripomenul M.Milbachr, treba vytvoriť podmienky na stavbu vodovodu v úseku Žiar nad Hronom – Hliník nad Hronom. Ten by nielen poskytoval kvalitnú vodu pre obce postihnuté zvýšeným výskytom arzénu v pitnej vode, ale zároveň by sa stal súčasťou skupinového vodovodu, spájajúceho Stredoslovenskú vodárenskú sústavu so Západoslovenskou. Získaním prostriedkov z fondu ISPA sa uvažuje aj o rozšírení čistiarní odpadových vôd v Banskej Bystrici a vo Zvolene.

Zlepšiť kvalitu života občanov Banskobystrického kraja si vyžiada nemálo úsilia. Predstaviteľov štátnej správy aj samosprávy čaká ešte veľa ťažkých dní. Vo svojich programoch majú množstvo úloh, pri ktorých chýba slovko vybavené. Očakávané zmeny sa nedajú uskutočniť zo dňa na deň. Podstatné však je, že sa o ne na všetkých stupňoch, podľa daných možností, všetci usilujú.

Mária MIŠOVIČOVÁ


Pridaj komentár