Prvý rok sa začal netradične. Daždivo. Bývalí študenti prvej ef Obchodnej akadémie na Hruštičkovej ulici v Jabĺčkove nastúpili opäť do školy. Tridsaťštyri mladých tvárí zasadlo do lavíc, ktoré pred nimi stihli ilustrovať ich starší spolubojovníci, ktorým sa podarilo postúpiť o poschodie vyššie. Teda skoro všetkým. Výnimkou bol Anton Kalkulačka, ktorý sa držal hesla, že opakovanie je matka múdrosti.

Jediným, kto sa medzi chladné nemé múry tešil, bola Ľubica Koláčiková. Počas dvoch mesiacov polihovania na pláži malého jazierka Zemplínska Hĺbava jej hlavou vírili niektoré zlepšováky.

Spoluštudenti, počúvajte ma. Mám návrh. Sme tu samí budúci podnikatelia, sekretárky, riaditelia, manažéri a burzoví makléri. Nepatrí sa, aby sme do školy chodili ako do nejakej jaskyne. Veď sa na seba pozrite. Kockované košele, rifle. Rozgajdané košele a nechutné tričká. Navrhujem, aby sme chodili do školy v oblekoch a šatách, hrdo sa postavila na lavicu, napriek tomu, že to nebolo celkom v súlade s jej zásadami.

Spolužiaci na chvíľu stíchli. Potom sa začudovane pozreli a vybuchli od smiechu. Jediný, kto promptne zareagoval, bola konkurentka Ľubice Koláčikovej slečna Emília Kazetková.

Ľubica, netrep nezmysly, hrdo od srdca vyslovila to, čo si myslela väčšina. „Je predsa v súlade s demokratickými uzanciami, že chodíme oblečení, ako nám srdce a vkus káže. Trebárs aj v rifliach a kockovaných košeliach. Ak sa ti to nepáči, nepáči sa ti celá demokracia obliekania. A to sa rovno môžeš odsťahovať na Kubu.“

Ja nie som Fidel Castro. Jednoducho som chcela naznačiť, ako chodia oblečení… pokúsila sa zareagovať Ľubica Koláčiková, no Emília Kazetková ju prerušila.

Podnikateľa fialové sako nerobí. Musí mať predovšetkým tuto. V hlave. Napríklad Einstein nenosil ponožky. Bolo to síce proti slušnému odievaniu, ale nik nepochybuje o jeho genialite.

Návrh študentky 2. F Ľubice Koláčikovej bol jednoznačne zamietnutý. Jej spolubojovníci sa rozhodli naďalej chodiť do školy oblečení, ako sa im páči. Veď na to, aby sa tvárili ako podnikatelia, majú ešte času dosť. Alebo nie?

Pozn. red. : Všetky postavy, miesta i problémy sú čistým výplodom autorkinej fantázie. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je len náhodná.

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár