Od liberalizmu k neoliberalizmu

Renesancia liberalizmu bola výrazom prehlbujúcej sa krízy keynesovstva na prelome 20. str. a nadväzoval na svoje predtým dominantné postavenie v ekon. teórii. Podstata liberalizmu spočívajúceho na súkromnom vlastníctve výr. prostriedkov a trh. mechanizme má svoje korene vo vzniku trh. ekonomiky.

Liberalizmus sa najviac rozvinul v Nemecku. Medzi liberálmi 20. stor. často nazývanými aj neoliberáli sú: W. Eucken, W. Ropke, F. von Hayek, L. von Mises, G. Haberler, L. Erhard.
W. Eucken sformuloval učenie o tzv. ideálnych typoch „hosp. sysytémov“ reálne hospodárstvo sa vyvýja dľa príncípov slobody konkurencie, či príkazov zo strany štátu, pričom aproximácia k ealite trh. ekonomík ukázala, že v praxi sa realizujú oba princípy v určitých kombináciách. Makroekonomická rovnováha sa môže dosahovať len prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu: v hospodárstve centálne riadenom, kde neexistuje ekonomický kalkulus, musí centrum regulovať ekonomiku príkazmi. V súčasnom období proti keynesovstvu stoja dva základné typy hospodárskej aktivity spočívajúcej na liberálnych základoch: ide o tzv. sociálne trhové hospodárstvo v SRN, resp. o neokonzervatizmus /reganomiku/ v USA.

Sociálno-trhové hospodárstvo malo do určitej miery nahradiť pojem kapitalizmus, ktorý nezvládol riešenie sociálnych otázok v podmienkach druhej polovice 20. st. Podstatu modelu soc. -trh. hosp. tvoria:
- nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva
- obmedzené funkcie štátu v ekonomike
- ekonomická samostatnosť podnikov
- konkurencia bez vplyvu monopolov
- spoločenská zodpovednosť podnikateľskej sféry za rozvoj ekonomiky
- stabilita peňažného obehu s voľnou tvorbou cien

Liberáli sú si vedomí negatívnych dopadov monopolov na ekonomiku a preto ich aktivitu má sledovať a kontrolovať spoločnosť. Úlohu štátu akceptujú dnes aj liberálni ekonómovia v tom zmysle, že štát má utvárať podmienky pre fungovanie trhových síl, štát má určovať zákl. ekonomické proporcie a tempo hospodárskeho rastu a prihliadať na „spravodlivé“ rozdeľovanie.