Šrotovné a sociálne podniky boli začiatkom boja s hospodárskou krízou

Bratislava 22. októbra (TASR) – Slovenská vláda nemusela finančnými injekciami podporiť finančný sektor, a preto bolo možné ušetrené prostriedky použiť na iné stimulačné opatrenia. Šrotovné a vytváranie sociálnych podnikov výrazne pomohli v boji proti svetovej hospodárskej kríze. “Udržali zamestnanosť a eliminovali sociálne excesy,” uviedol pre TASR minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v súvislosti s piatkovou (23.10.) konferenciou Hospodárska kríza vo svete a na Slovensku, ktorú v Bratislave organizuje Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.

Podľa šéfa rezortu hospodárstva finančný sektor na Slovensku nebol v takých výrazných problémoch, ako finančný sektor v Nemecku, Rakúsku alebo vo Francúzsku. Obozretné poskytovanie pôžičiek a úverov bankovým sektorom viedlo k tomu, že kým vo väčšine krajín EÚ podiel nesplácaných úverov aktuálne predstavuje 10 až 14 %, na Slovensku sa podiel problémových úverov pohybuje na úrovni 4 maximálne 5 %.

Minister negatívne hodnotí špekulácie ohľadom prepúšťania zamestnancov. “Situácia je v pohybe a zaznamenávame aj fenomény zneužívania krízy na špekulatívne bankroty a likvidáciu výrob v existujúcich závodoch. Zatiaľ však nedošlo až k takému masívnemu a radikálnemu prepúšťaniu. Údaje o počtoch ohrozených pracovných miest ešte z januára tohto roku sa ukázali ako nadsadené voči skutočnosti,” konštatoval Jahnátek.

Európska únia očakáva pokračujúci nárast nezamestnanosti napriek možným náznakom oživenia. Nejde len o časový posun reakcie pracovného trhu na recesiu, čo je približne 6 až 12 mesiacov. “Sú obavy, či oživenie nie je príliš krehké, malé a či vlastný proces návratu k trajektórii rastu potrvá podstatne dlhšie. Aj niekoľko rokov. Preto možno chápať pokračujúcu opatrnosť firiem pri zvyšovaní zamestnanosti na pôvodnú úroveň,” konštatoval Jahnátek.

Pracovné trhy v jednotlivých štátoch prešli podľa ministra výraznou reštrukturalizáciou. Odlišnosti a osobitosti v jednotlivých krajinách aj preto naďalej pretrvávajú. Nemožno hovoriť o jednotnom trhu práce v podmienkach EÚ. Rovnako diferencovaná je aj mzdová hladina. “Slovensko má stále nízku hodnotu mzdových nákladov. Priemerné slovenské platy predstavujú približne 30 % výšky platov v podmienkach starej EÚ 15. Zachovávame si status krajiny s lacnou pracovnou silou. Diskusie o obmedzení odvodov a daní sa v tejto fáze ukazujú ako irelevantné. Ak zrátame komplexnú daňovú kvótu a ostatné podmienky podnikateľského prostredia na Slovensku, je problémom skôr nevymožiteľnosť práva ako výška odvodových a daňových povinností,” dodal na záver Jahnátek.