Medzi hlavné teórie strategického manažmentu patria:

  • Klasická (racionálna) škola
    • je reakciou na vznik veľkých podnikov, ktoré už nebolo možné riadiť intuitívnym spôsobom,
    • vytvorila základnú abecedu strategického manažmentu, vyzbrojila prax najznámejšími metódami a technikami strategickej analýzy a plánovania,
  • Evolučný prúd
    • bol vyvolaný rastúcou dynamikou zmien vo svetovej ekonomike, pre ktorý sa dnes vžil pojem turbulencia,
    • hľadá spôsob ako podnietiť tvorivé inovačné sily a kvalitatívne skokové zmeny,
  • Behavioristický (procesný) prúd
    • poukazuje na vplyv interného podnikového prostredia na tvorbu stratégie a rozhodovanie o nej,
    • doplňuje doterajšie úvahy o moment ľudskej podnikovej dimenzie,
    • veľkú pozornosť venuje riadeniu procesu zmien,
  • Systémový (relativistický) prúd
    • je reakciou na rast internacionalizácie podnikania, vzostup priamych zahraničných investícií v 80. a predovšetkým v 90. rokoch a nový problém – vplyv sociokultúrneho kontextu na stratégiu medzinárodne činných spoločností.

Klasická (racionálna) škola

  • klasická alebo racionálna škola ako teória strategického manažmentu sa stabilizovala v 60. rokoch,
  • nepochybne najviac ovplyvnila dnešnú,výučbu na business školách a aj názory podnikateľských kruhov.

Klasická – racionálna škola podnikateľom poskytla:

  • metódy a techniky strategickej analýzy a plánovania,
  • zjednodušila organizáciu veľkých podnikov zavedením divizionálnej a líniovo štábnej štruktúry,
  • vytvorila postupy ako strategicky riadiť.

Klasická škola vychádza z premisy, že človek je schopný analyzovať hospodárske procesy a javy a predpovedať budúci vývoj, je teda schopný predvídať a plánovať.

  • svoje strategické rozhodnutia vykonáva ako „rational economic man“ – čo znamená, že stratég všetky svoje investičné rozhodnutia podriaďuje jedinému zmysluplnému cieľu –> maximalizácii zisku, resp. návratnosti investovaného kapitálu – ak v niektorom prípade nie je návratnosť investícií v dlhodobom horizonte dostatočná, je potrebné deficit odstrániť alebo činnosť opustiť
  • klasickú definíciu stratégie vytvoril na začiatku 60. rokov A. Chandler = stratégia = je určenie základných dlhodobých cieľov podniku, rozhodnutie a osvojenie si aktivít, ich smerovania, ako aj alokácia zdrojov na dosiahnutie týchto cieľov

Klasická škola teda chápe stratégiu ako:

  • vysoko racionálny a vedomý proces,
  • určenie základných dlhodobých cieľov podniku,
  • určenie smeru podnikových aktivít,
  • zaistenie kľúčových výrobných faktorov vďaka správnej alokácii zdrojov.

Základným zmyslom stratégie je získanie strategickej výhody:

  • Porter hľadá zdroje konkurenčnej výhody v reťazi pridanej hodnoty pre zákazníka
  • tieto je možné analyzovať a následne zvažovať taktiky a stratégie ako sa dlhodobo s konkurenciou vyrovnať
  • strategická analýza sa v poňatí klasickej školy zameriava na externé prostredie
  • medzi najznámejšie „klasické“ techniky strategickej analýzy patria => SWOT analýza, BCG matica, matica GE, metóda PIMS, Porterova analýza piatich trhových síl, benchmarking
  • strategický manažment je dnes v poňatí klasickej školy stále viac než na naplnenie cieľov zameraný na sledovanie smeru vývoja

Evolučný prúd

  • evolucionisti prirovnávajú podnikanie k biologickej evolúcii – konkurenčný proces v nej vyberie tých, ktorí majú predpoklady pre prežitie
  • evolučný prúd ako teória strategického manažmentu tvrdí, že analogicky v ekonomike len trh rozhodne, ktorá podnikateľská stratégia bude úspešná

Evolucionisti vychádzajú z tézy, že:

  • ľudia sú len obmedzene schopní analyzovať hospodárske procesy a predvídať budúci vývoj, ktorý sa v dnešnej turbulentnej dobe nevyvíja v lineárnej trajektórii
  • neexistujú ľahké pravidlá a jednoduché metódy ako určiť optimálnu stratégiu; keby to tak bolo, každý by ju napodobnil takže by prestala byť konkurenčnou výhodou
  • úspešné stratégie sa často objavia náhodne ako výsledok procesu prirodzeného výberu podľa úsudkov zákazníka a trhu
  • na rozdiel od klasickej školy sú evolucionisti všeobecne skeptickí k ľudskej schopnosti predvídať v dlhšom časovom horizonte budúci vývoj a detailne ho plánovať
  • nezavrhujú klasické strategické analýzy a plány
  • upozorňujú však, že je veľmi dôležité odhadnúť, ako bude trh reagovať
  • na stratégiu nie je zaručená metodika a strategické riadenie sa stále viac podobá strategickému manévrovaniu, kedy podnik sleduje viacero možných trajektórií, z ktorých niektorá môže byť úspešná
  • radia preto podnikateľom sústrediť sa na neustále denné vyhľadávanie príležitostí, podporovanie šampiónov a ich projektov
  • lipnutie na dlhodobej stratégii a pláne nemá príliš zmysel – pre podnik je dôležitejší neustály pohyb, stály príliv inovácií

Behaviorálny (procesný) prístup

  • behavioristická teória strategického manažmentu sa nesústreďuje tak ako predchádzajúce dva prúdy sa samotnú stratégiu, ale na proces jej vytvárania a presadenia
  • obracia sa predovšetkým dovnútra organizácie
  • dopĺňa predchádzajúce školy o moment ľudskej dimenzie v rámci inštitúcií, vytváraním interných, externých mocenských záujmových skupín a ich koalícií a následného vplyvu presadenia určitej stratégie
  • stratégia je tu považovaná za produkt politických kompromisov, nie výsledok jednoduchej kalkulácie maximalizácie zisku

Základnými východiskom pre behavioristický prístup je vedomie, že:

  1. stratégia je obmedzená nielen na ľudskú činnosť, ľudské schopnosti zobrať do úvahy všetky faktory, ktoré ovplyvňujú alebo budú ovplyvňovať budúci vývoj a ľudskú schopnosť rozoznať potrebu zmeny, ale tiež schopnosť zmenu presadiť
  2. vedomie, že človek sa nechová ako úplne nezávislý a racionálne uvažujúci subjekt – „rational economic man“ – ale je súčasťou inštitúcií zložených z množstva jednotlivcov a skupín s rozdielnymi záujmami a cieľmi. Výslednicou je kompromis a zmena stratégie sa uskutočňuje vnútorným politickým bojom, v rámci ktorého sa vytvára nová dominantná záujmová skupina.

Behavioristická škola strategického manažmentu:

  • zdôrazňuje potrebu koncentrácie na zmeny, na proces učenia a adaptácie
  • najdôležitejšou konkurenčnou výhodou je pre podnik to, čo je unikátne a neopakovateľné v interných firemných zdrojoch – jeho znalosti a kompetencie
  • pozornosť je preto treba venovať ľudskému kapitálu a corporate governance (správe akciových spoločností)
  • predstavitelia: Ricardo, Ciert, March, Simon, Mintzberg, Pettygrew

Systémový (relativistický) prúd

  • systémový prúd ako teória strategického manažmentu považuje ekonomické chovanie za určitú reflexiu sociálneho systému a jeho noriem

Systémový prúd zdôrazňuje, že:

  1. organizácie sú schopné do istej miery vopred plánovať, efektívne jednať a nielen reagovať na vonkajšie impulzy
  2. ľudia sa však nechovajú vždy racionálne, ale ako subjekty, ktoré majú svoje korene v určitom sociálnom prostredí (výchovou v škole, vzťahmi v profesných skupinách, náboženstvom, etnickými skupinami, štátom, atď. a odtiaľ si osvojujú normy chovania a hodnoty)
  3. podnikatelia sú tak pripútaní k takej politike, rozhodovaniu a jednaniu, ktoré je žiadúce v dimenziách cieľov a hodnôt ich spoločnosti
  4. ekonomické štruktúry a chovanie, ktorú sú úspešné v jednom sociálnom a kultúrnom systéme, môžu v inom zlyhať
  5. klasická predstava o stratégii je produktom americkej kultúry a amerického hodnotového systému
  6. vďaka stálemu rastu amerického vplyvu v svetovej ekonomike a predovšetkým vďaka vplyvu americkej teórie manažmentu máme niekedy tendenciu považovať tieto princípy za jediné zmysluplné a možné

Záver

Anglosaské kultúry USA a Veľkej Británie majú sklon k individuálnemu modelu stratégie založenému na slobodnom podnikaní, ktoré sa explicitne nespolieha na štát. Naopak tradičný nacionalizmus Francúzska a Nemecka a rozvojová rola štátu v Japonsku vytvorili k anglosaskému modelu alternatívu – v týchto krajinách bola angažovanosť štátnych zdrojov chápaná ako prirodzená a dôležitú súčasť strategického manažmentu.

Rovnako by sme mohli poukázať na rozdiely v štruktúre kapitálového trhu a ich implikáciu pre správu akciových spoločností, firemné stratégie a strategické ciele.

Anglosaské ekonomiky sú typické relatívne oddeleným vzťahom medzi rozptýlenými vlastníkmi akcií a podnikovým manažmentom. Naopak v krajinách ako je Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko alebo Japonsko hrajú centrálnu úlohu vlastníkov banky a ich predstavitelia ovládajú dozorné rady.


Pridaj komentár